Zákon o národnostných menšinách Slovensko stále nemá

Slovensko sa v EÚ radí medzi štáty s vyšším podielom národností v rámci svojho obyvateľstva. Aj to je jeden z dôvodov, prečo by tu mal fungovať osobitný zákon, ktorý by riešil všetky podstatné otázky národnostných menšín. Takáto norma však zatiaľ našej krajine chýba. Okrúhly stôl Rusínov Slovenska, združujúci desiatky rusínskych organizácií, sa preto pustil do vypracovania legislatívneho návrhu, ktorý chce predložiť aj ostatným národnostným menšinám na posúdenie. O návrhu zákona, ktorý by mal riešiť financovanie a fungovanie národnostných menšín na Slovensku, sme sa bližšie porozprávali s predsedom Okrúhleho stola Rusínov Slovenska Andrejom Ligom.

 

Čo predchádzalo snahám vytvoriť takýto návrh zákona? 

 

Začalo sa to tým, že Okrúhly stôl Rusínov schválil ešte vo februári 2013 šesť prioritných oblastí pre vypracovanie programu, ktorý by stanovil strednodobé ciele rozvoja rusínskej národnostnej menšiny na Slovensku. Šlo o oblasti, ako legislatíva, školstvo, kultúra, hlavné inštitúcie, mediálna prezentácia a samosprávy. Tento program sa vytváral v diskusiách na našich zasadnutiach už skôr, v podstate ešte od októbra 2012, a tieto diskusie trvajú do súčasnosti.

 

Kto sa okrem vášho Okrúhleho stola podieľal na programe, prípadne ho pripomienkoval? 

 

Prešiel verejným pripomienkovaním zo strany rusínskych mimovládnych organizácií a občianskych aktivistov, združených v Okrúhlom stole Rusínov, ktorým nie je ľahostajný ďalší osud a podmienky života Rusínov na Slovensku. Za garanta vypracovania uceleného perspektívneho programu bol vybraný známy politológ, ktorý stál aj pri zrode Okrúhleho stola Rusínov – Alexander Duleba.

 

Takže na začiatku bolo šesť priorít, a z nich sa vydelil ako jedna z najdôležitejších úloh spomínaný „národnostný zákon“. 

 

Skutočne. Za jednu z podstatných otázok, ktorou bolo potrebné sa zaoberať, sme v oblasti legislatívy považovali práve prijatie tohto zákona, pretože problematiku národnostných menšín v našom štáte rieši 23 právnych noriem. Pritom vo väčšine okolitých štátov, jedine s výnimkou Ukrajiny, už parlamenty takýto zákon prijali. No a poverenie byť garantom skupiny, ktorá to má riešiť, pripadlo mne.

 

Ktoré časti z navrhovaného „národnostného zákona“ považujete za kľúčové? 

 

Vychádzajúc z Ústavy SR, považujeme za nevyhnutné, aby spôsob a podmienky účasti národnostných menšín na správe vecí, ktoré sa ich týkajú, vrátane financovania, stanovil zákon a aby neboli závislé od politického rozhodovania. Zákon stanoví práva príslušníkov národnostných menšín, spôsob ich účasti na správe, vrátane práva podieľať sa na prijímaní rozhodnutí, ktoré sa ich týkajú. Zákon takisto stanoví pôsobnosť ministerstiev, úradov a orgánov územných samosprávnych celkov vo vzťahu k menšinám. Zákon stanoví aj podmienky pre zriadenie národnostných samospráv pri používaní jazyka, národnostného školstva, kultúry a informovania v jazyku menšiny, teda v oblastiach, ktoré sa bezprostredne týkajú zachovania a rozvoja identity menšín. Pretože pojem „samospráva“ je u nás dosť chúlostivý a vykladá sa v rôznych podobách, treba zdôrazniť, že národnostné samosprávy nebudú mať kompetencie zasahovať do iných oblastí verejného života.

 

Pri návrhu zákona ste sa určite inšpirovali normami z iných štátov, ktorého naj-viac? 

 

Všeobecné práva príslušníkov národnostných menšín sú dobre rozpracované v českom zákone o právach národnostných menšín. Účasť menšín na správe verejných vecí je zase dobre rozpracovaná v Zákone o národnostných radách národnostných menšín v Srbsku.

 

Už ste spomenuli národnostné samosprávy, s ktorými počíta aj rusínsky návrh zákona. Také fungujú napríklad v Maďarsku, Srbsku, Rakúsku alebo aj v Česku. Aká forma národnostnej samosprávy by sa podľa vás mala zaviesť u nás? 

 

Zákon zriadi inštitút volených zástupcov národnostných menšín pri samosprávnych krajoch, mestách a obciach. Tí by mali mať osobitné kompetencie pre navrhovanie a kontrolu vecí týkajúcich sa menšín na samosprávnej úrovni. Najvyšším orgánom národnostnej samosprávy bude národnostná rada tej – ktorej menšiny volená jej príslušníkmi. Voľby na celoštátnej, krajskej a miestnej úrovni sa budú konať v deň volieb do samospráv.

Podľa nášho návrhu bude potrebné zriadiť aj Úrad národnostných menšín ako poradný orgán vlády. Vedúceho úradu bude menovať vláda, avšak jeho členmi budú zástupcovia menšín menovaní po jednom národnostnými radami.

 

Aké by mali byť právomoci národnostnej rady? 

 

Napríklad v oblasti školstva bude spolu s ministerstvom školstva rozhodovať o financovaní národnostných škôl, iniciovať vyučovanie národnostného jazyka na ZŠ a SŠ, podieľať sa na metodickom dozore nad školami, ako aj na úprave učebných osnov a na schvaľovaní učebníc. V kultúre bude s ministerstvom kultúry iniciovať zakladanie kultúrnych inštitúcií menšiny a podieľať sa na rozhodovaní o prideľovaní financií. V jazykovej oblasti bude jej úlohou poskytovať metodickú pomoc pri používaní národnostného jazyka v úradnom styku, v konaní pred súdmi a pri viacjazyčnom označovaní obcí, ulíc, verejných priestranstiev či budov. Bude sa podieľať na kontrole používania zákona o jazykoch menšín, ďalej bude predkladať Rade pre vysielanie a retransmisiu návrhy o obsahu programov a o časoch vysielania menšinových relácií RTVS. Národnostná rada bude rozhodovať aj o prostriedkoch z Fondu pre rozvoj národnostných menšín. Volení zástupcovia národnostnej rady zabezpečia v prípade verejných prostriedkov určených pre menšiny transparentnejšie nakladanie než súčasné komisie.

 

O návrhu by mala byť diskusia na čo najširšom fóre. Ako ju chcete vyvolať? 

 

Spočiatku sme návrh zverejnili na rusínskych weboch a v novembri som zaslal návrh členom Výboru pre národnostné menšiny a etnické skupiny. Zatiaľ sa ešte nikto nevyjadril. Predpokladám však, že to chce viac času. Po prípadných iných návrhoch a doplnkoch by sme materiál prehodnotili a opäť zaslali menšinám. Potom plánujeme zvolať zástupcov jednotlivých národností a po prijatí návrhu minimálne siedmimi menšinami z trinástich ho chceme predložiť vláde, prípadne parlamentu.

 

Andrej Liga

Je absolventom Právnickej fakulty Univerzity P. J. Šafárika v Košiciach. Pracoval ako vojenský prokurátor na viacerých miestach, medziiným v Brne, Banskej Bystrici a Prešove. Posledným postom, kde vykonával funkciu prokurátora v období svojho aktívneho profesionálneho života, bola Krajská prokuratúra v Prešove. V súčasnosti je na dôchodku, angažuje sa v problematike národnostných menšín, od minulého roka vedie Okrúhly stôl Rusínov na Slovensku.

 

 

Taňa Rundesová

Zdroj: www.cemerica.sk