Zašedala Švetova rada RRL

05.05.2014

Зашедала Шветова рада РРЛ

У Мадярскей отримана схадзка Шветовей ради РРЛ  

Зоз схадзки Шветовей ради Руснацох/Русинох/Лемкох (ШР РРЛ), хтора под предшедованьом Дюру Папуґу отримана 2. мая у Пилишсенкересту коло Будапешту, у Мадярскей, дата потримовка Русином на Подкарпатю, у України, же би до Верховней ради України, та Парламенту Европскей униї, обновели вимоги за врацанє Закона о реґионалних и меншинских язикох у тей держави.

Як за Рутенпрес гварел предсидатель ШР Дюра Папуґа, на схадзки у Мадярскей прилапени конєчни текст вимоги хтори Шветова рада, односно Конґрес, пошлє до польского Сейму (Скупштини), до Влади Польскей, як и до компетентних орґанох ЕУ, о преглашеню Акци "Висла" у Польскей (1947. року) за нєзаконїту.

Тиж так, ШР до Министерства просвити Мадярскей пошлє и вимогу же би ше, попри терашнєй порядней науковей роботи Институту русинистики на Сеґединским универзитету, у Сарвашу, обновело и наставу русинистики за заинтересованих студентох.

Источашнє у Мадярскей зашедала и Комисия за историю Шветового конґресу, под предшедованьом др Михайла Фейси, так же Рада прилапела єй предкладанє же би шлїдуюци Шветови конґрес бул пошвецени 75-рочнїци народзаня Василя Турока Гетеша и 20-рочнїци кодификованя русинского язика у Словацкей.

Як гварел Дюра Папуґа, Комисия за историю инсистує же би до проєкту "Коляди при РРЛ" були уключени шицки членїци Конґресу. Спомнути зборнїк би мал висц до Крачуна того року, а у пририхтованю и други проєкт - "Историйни датуми РРЛ", хтори ма буц витворени 2015. року.

На остатнєй схадзки Ради винєшене же Други Медзинародни фестивал мултижанровей русинскей музики, цо тиж єден з проєктох Шветового конґресу, будзе отримани у новембру, у Пряшове.

Члени Ради и Комисиї за историю Конґресу пияток, 2. мая, нащивели и гроб-памятнїк академика Антония Годинки на теметове у Будапешту, котри поховани у алеї заслужних гражданох.

автор:  зам

Aktuality

Zobraziť všetky
30.04.2026

Dve percentá, jeden spoločný cieľ 

Podporte nás 2 % z vašich daní a buďte súčasťou nášho úsilia o zachovanie a šírenie neznámej histórie Rusínov.  Vaša podpora je pre nás cenná – ďakujeme za dôveru! Notársky centrálny register určených právnických osôb Informácie o určenej…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
10.03.2026

Archív: Rodák z Podkarpatskej Rusi Mikuláš Popovič získal ocenenie Česká hlava

Virológ Mikuláš Popovič, ktorý sa narodil ako československý občan vtedajšej Podkarpatskej Rusi, získal v roku 2013 cenu Patria v rámci projektu Česká hlava. Vedca pôsobiaceho na Marylandskej univerzite v USA ocenili za dlhoročný výskum vírusu H…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
10.03.2026

Rozhovor: Pešiak, ktorý objavil HIV

Eva Bobůrková,  13. 2. 2014  Nové neznáme smrteľné ochorenie bolo opísané v roku 1981. Po pôvodcovi AIDS pátral aj Čechoslovák (Rusín) Mikuláš Popovič. A úspešne. V roku 1984 identifikoval vírus HIV a vytvoril aj prvý test na prít…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
06.03.2026

Vladyka Milan Lach SJ bol vymenovaný za eparchiálneho biskupa Bratislavskej eparchie

ISPA Metropolia Dnes napoludnie Vatikán oznámil, že Svätý Otec Lev XIV. prijal zrieknutie sa úradu eparchiálneho biskupa vladyku Petra Rusnáka, ktorý v septembri minulého roka dovŕšil kánonický vek 75 rokov a za jeho nástupcu menov…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
05.03.2026

Pozvánka na premiéru:  Predavač dažďa / Продавач доджу

1 hodina 40 minút • Premiéra: 5. marca 2026 Originál: Predavač dažďa štvrtok 12. 3. 2. premiéra Veľká scéna Dážď sa kúpiť nedá. To však neznamená, že ho niekto nemôže predávať. Je leto, sucho a práve padol ďalší teplotný rekord. Pri va…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
04.03.2026

Lemkovia vytvárajú „Hołos“. O kultúre, ktorá nezanikla

autorka: Julia Pańków         "Chcela som ukázať, že my, mladí Lemkovia, sme schopní vytvoriť dielo, ktoré je relevantné pre našu dobu. Že máme čo povedať a že náš hlas je dôležitý,“ hovorí Daria Kuziak, autorka prvej lemkovskej ope…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej

Naše obce

Zobraziť galérie

Ujko Vasyľ


Ujku, jak je daleko na Kremenec? žviduje sja turysta Vasyľa.
–Devjať kilometriv! odpovisť ujko.
Turysta odyjde a teta Paraska vyčitavo hvaryť Vasyľovi:
-Ne mih jes mu povisty, že lem pjať – ne viďiv jes, jakyj byv chudak zmukarenyj...!?
Zobraziť viac
Náhľad publikácie

Československý svět v Karpatech

Československý svet v Karpatoch

Čechoslovackyj svit v Karpatach

Reprezentatívna fotopublikácia
Objednať