Zaujímavosti o cerkvi svätého Mikuláša v Bodružali

Drevená sakrálna bodružalská stavba s doznievajúcimi byzantskými vplyvmi predstavuje jednotný stavebný prvok patriaci do komplexu súboru 27 drevených cerkví, národných kultúrnych pamiatok, od novembra 1958. Cerkva má svoje regionálne zvláštnosti súvisiace s konfesionálnou príslušnosťou k východnému náboženskému obradu. Drevená cerkva východokarpatského, lemkovského typu sa nachádza pri cintoríne na východnom svahu miestneho kopca „Pelepče“ a svojou jedinečnou architektúrou tvorí prirodzenú dominantu obce.

Rekonštrukcia z obdobia päťdesiatich rokov Ako päť ročný chlapec si pamätám na rekonštrukciu z obdobia päťdesiatich rokov, keď v jarných mesiacoch, pred začiatkom roľníckych prác, na miestnych roľníkov-remeselníkov ako napríklad môjho starého otca Lukáča Zelizňáka, jeho synovcov Jozefa Šragu, Jána Biroša, bratranca Jána Zelizňáka, Michala Žižáka a môjho otca Vasiľa Zelizňáka, ktorí osádzali, nový drevený palánok na toto miesto. Pomáhali im v tom všetci muži z dediny, ktorí koňmo dovážali dlhé ihličnanové kmene na základ palánku. Ostatní muži, odkôrňovali a skracovali obojručnými pílami (bruchatkami) kmene stromov na požadovanú dĺžku. Miestni roľníci na nový palánok ručne zhotovili šindle z ihličnanového dreva. Môj starý otec bol iného vierovyznania no napriek tomu sa zúčastnil na rekonštrukcii palánka ako hlavný majster.

Keď sa zlomil barokový kríž...
Pamätám si ešte na jednu príhodu, keď sa pod ľadovou námrazou zlomil barokový kríž, tiež v čase mojich ranných liet a môj starý otec napriek tomu, že neuznával svetské modly zhotovil nanovo kríž za asistencie jedného občana. Finančná úhrada za túto prácu, ktorá bola kováčsky veľmi zložitá, lebo sa skladala z malých časti kríža, bola pláca vo forme pán Boh zaplať. Pre môjho starého otca to bola zrejme výzva, aby ukázal svoj remeselný forteľ a majstrovskú kováčsku zručnosť. Pritom bol to roľník, ktorý „matke zemi“ rozumel a žil v symbióze s možnosťami, ktoré dával bodružalský chotár.

O zvonoch
Vo vstupnom podveží sú umiestnené tri zvony. Pozoruhodná história je so zvonmi. Na začiatku prvej svetovej vojny uhorská štátna moc nariadila najmenší a najväčší zvon z cerkvi odstrániť a použila ich na vojenské účely. Zvony boli nahradené obyvateľmi obce až v druhej polovici dvadsiatych rokov. Najväčší zvon nechal zhotoviť miestny lesník Michal Zelizňák, pracujúci v službách vlastníka lesov a najmenší zvon zabezpečili verejnou zbierkou občania obce.

Hlboká vďačnosť predkom
Cerkov svojím vyhotovením, materiálom, konštrukciou, umeleckým cítením a výtvarným stvárnením kotví hlboko vo vedomí ľudí. Je prejavom tvorivého génia jeho obyvateľov, ktorí v nej zhmotnili a vyjadrili svoje materiálno technické skúsenosti a estetické cítenie. Bodružalčania vyjadrujú hlbokú vďačnosť svojim predkom, ktorí v predchádzajúcich stáročiach vo veľmi skromných životných podmienkach vytvorili túto veľkolepú malú sakrálnu stavbu a napriek rôznym nepriaznivým vplyvom ju starostlivo udržiavali a v takmer pôvodnej forme odovzdali súčasným generáciám.

Prežila i vojnu
Pozoruhodnosťou je tiež, že v 20. storočí v obci boli dve vojnové vojenské operácie. Jedna na začiatku prvej svetovej vojny v októbri 1914, vojaci zákopy opustili v apríli až máji 1915. Zákopy z nej ešte dnes môžete vidieť v lesnom poraste pid Seredním. Druhá vojenská operácia bola pri karpatsko-duklianskej operácií na začiatku jesene roku 1944, delostrelecké míny z ostreľovania nemeckého postavenia útočiacou sovietskou Červenou armádou, nezasiahli cerkov. Pri jednom z prvých delostreleckých ostreľovaní zahynuli dvaja občania. Granáty dopadli asi 150 m od objektu cerkvi. Škola ktorá od cerkvi je vzdialená asi 50 m a (bola v nej nemecká pekáreň), bola po zásahu delostreleckým granátom značné poškodená. Po rekonštrukcií výučba bola uskutočnená až od 1. septembra 1947. Našťastie delostreleckými granátmi cerkov nebola zasiahnutá.

Peter Zelizňák