Záväzné kvóty pre utečencov a správy o „Projekte BUK“ znervóznili Sninčanov

Ako si poradí Európa s tisícami utečencov z Afriky a Ázie? Čo bude pre Slovensko znamenať zavedenie povinných kvót pre utečencov? To sú otázky, ktoré nás - Zemplínčanov ešte pred pár mesiacmi netrápili. Dnes sú realitou. Možno aj preto vnímame už inak informácie týkajúce sa utečencov. Nie cudzincov. Ale utečencov z tretích krajín. Málokto z obyčajných ľudí vedel, že na integráciu utečencov do našich miest je zameraný aj Projekt BUK. Jeho výraznejšiu medializáciu ľudia postrehli len minulý týždeň. A to aj napriek tomu, že dlhšie sú doň zapojené aj mestá zo zemplínskeho regiónu - Snina a Michalovce. Podľa toho, ako na informácie o tomto europrojekte zareagovali niektorí  obyvatelia Sniny, je zrejmé, že zapojenie do projektu nepovažujú obyvatelia za banalitu. Práve naopak. Očakávajú, že o problematike budú môcť verejne diskutovať. Mnohým sa nepáči, že Snina je jedným z pilotných miest projektu bez toho, aby sa na účasť v ňom vedenie mesta opýtalo obyvateľov. Podľa Barbary Gindlovej sa v tomto období otvorila široká diskusia, v ktorej sa dosť nešťastne mieša téma azylovej politiky a migračnej/integračnej politiky na lokálnej úrovni.

 

SNINA/BRATISLAVA. Problematika záväzných kvót pre utečencov je momentálne jednou z ostro sledovaných tém v Európe. Ľudia nahlas uvažujú, že ak budú musieť štáty Európskej únie utečencov prijať, bude pre nich potrebné nájsť aj miesta, kde ich umiestnia. Inak sa k tejto informácii stavajú Bratislavčania, inak ľudia v prihraničných regiónoch Slovenska.

 

Ministerstvo vnútra: Rázne nie povinným kvótam

O tom, aký názor má ministerstvo vnútra na povinné kvóty, nám minulý týždeň povedala Michaela Paulenová z tlačového odboru kancelárie ministra vnútra. „Ministerstvo vnútra SR  odmieta záväzné utečenecké kvóty. Omnoho efektívnejšie bude posilnenie Frontexu a všetkých pohraničných operácií a tiež dôsledné plnenie schengenských kritérií na ochranu vonkajšej hranice EÚ. Niektoré západné krajiny chceli limitovať prílev pracovnej sily z východoeurópskych štátov EÚ, ale nemajú problém dávať povinné kvóty na desaťtisíce migrantov? Vnímame to ako veľké bezpečnostné aj ekonomické riziko,“ povedala.

 

BUK- dlhodobo pripravovaný projekt Európskej únie

Lenže v tom čase už začala verejnosť reagovať na článok, ktorý do médií poslalo mesto Snina. Článok, ktorý spočiatku pripomínal tlačovú správu o aktivite, ktorá len mala študentom priblížiť problematiku utečencov prostredníctvom rozprávania skutočných ľudí, ktorí unikli, napríklad z nepokojmi zmietanej Sýrie. Po prvý raz tak mesto Snina spomenulo, že sa zapojilo do Projektu BUK- Budovanie kapacít na úrovni miestnej územnej samosprávy v oblasti integračnej politiky. „Ide o pilotnú schému projektu Združenia miest a obcí Slovenska.  Je to dlhodobo pripravovaný projekt, ktorý vôbec nesúvisí so súčasnou situáciou v Stredomorí a so zavedením povinných kvót,“ zdôraznila Paulenová. „Ide o dlhodobú úvahu zapojiť mestá a obce Slovenska do budovania kapacít na úrovni miestnej samosprávy v oblasti integračnej politiky SR, teda cudzincov, ktorí dlhšie žijú na Slovensku. Táto aktivita súvisí s tým, že integrácia bola dlhodobou úlohou len štátnych orgánov, ale nie miest a obcí Slovenska,“ vysvetlila Paulenová.

 

Cieľ: pripraviť mestá na nárast a trvalé usadenie cudzincov

„Cieľom projektu BUK je príprava miestnych samospráv na nárast a trvalé usadenie štátnych príslušníkov tretích krajín na Slovensku, medializácia problematiky integrácie štátnych príslušníkov tretích krajín, ako aj identifikácia problémov a bariér integrácie na lokálnej úrovni s cieľom zohľadniť a presadzovať integračné lokálne politiky na úrovni všeobecných záväzných nariadení a ich aplikáciu do výkonu kompetencií a poskytovaní verejných služieb štátnym príslušníkom tretích krajín,“ vysvetlila Barbara Gindlová zo Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS). „V súčasnej dobre prebieha široká diskusia, ktorá súčasne otvára a nie veľmi šťastne spája dve rôzne témy: tému azylovej politiky (udeľovania azylu, kvóty pre prijímanie utečencov na úrovni EÚ, procesné spracovanie žiadostí o azyl na úrovni SR), ktorá je plne v kompetencii štátnej správy a jej orgánov - o počte udelených trvalých pobytov pre občanov z tretích krajín samospráva, teda obce a mestá, nerozhodujú. Ďalej tému migračnej/integračnej politiky na lokálnej úrovni (integrácia štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sú legálnymi a legitímnymi obyvateľmi slovenských miest a obcí na základe udeleného trvalého pobytu).

 

Súhlas poslancov nepotrebovali

Zaujímalo nás, či bolo pre mestá potrebné, aby im zapojenie sa do projektu odobrili mestskí poslanci. „Uznesenie MsZ, ktoré by implementáciu projektu na území svojho mesta schválilo, v procese podávania a schvaľovania žiadosti nebolo potrebné,“ odpovedala Giglová. „Proces výberu pilotných miest prebiehal v rámci projektu na základe výzvy a oslovenia členskej základne ZMOS. Do pilotnej schémy na základe výzvy, ponuky ZMOS a záujmu bolo zaradených päť miest (Senec, Prievidza, Michalovce, Snina a Svidník). V čase implementácie projektu – vo fáze realizácie vzdelávacieho programu pre odborných zamestnancov o účasť v pilotnej schéme prejavili záujem ďalšie dve mestá: Banská Bystrica a Dolný Kubín,“ vysvetlila.

 

Stratégiu verejne prerokovali vo Svidníku - inicioval to primátor

Keďže v mesiaci jún by mali samosprávy „pilotných miest“ schvaľovať dokument s názvom Stratégia zavádzania integrácie štátnych príslušníkov tretích krajín v meste, ktorý je výstupom spomínaného projektu, chceli sme vedieť, či bolo potrebné, aby sa počas prípravy stratégie mohla do toho procesu zasahovať verejnosť. „Projekt priamo nevyžaduje, aby do procesu prijímania a schvaľovania Stratégií integrácie štátnych príslušníkov tretích krajín bola zapojená verejnosť, ale jej účasť predpokladá. Vytvorili sme podmienky na prípravu a realizáciu informačných dní, ktoré slúžia na otvorenie témy integrácie štátnych príslušníkov tretích krajín, predstavenie projektu a navrhnutých opatrení tak, aby komunikovali s verejnosťou. K prerokovaniu stratégií za účasti verejnosti došlo, napríklad vo Svidníku práve z iniciatívy primátora mesta,“ odpovedala Giglová.

 

Stratégiu predstavia v júni

„ Problematika projektu BUK nebola prezentovaná na zasadnutiach MsZ, keďže tento projekt pripravil ZMOS a mesto sa nijakým spôsobom nepodieľa na spolufinancovaní,“ reagovala Eva Mihaliková z Mestského úradu v Snine, ktorá je v členkou projekčného tímu. Na margo projektu uviedla: „Nie je to o len o prisťahovalcoch či utečencoch, ale aj o ľuďoch, ktorí tu žijú, pracujú, ale pochádzajú zo zahraničia. Pojem cudzinec u domáceho obyvateľstva vyvoláva obavy a nedôveru. Mnohí cudzinci sa tu veľmi dobre adaptovali a uplatnili a sú akousi pridanou hodnotou pre naše mesto. Viacerí obyvatelia si napriek tomu myslia, že títo ľudia nám  berú prácu, ktorej je tu aj tak málo a že budú zneužívať náš sociálny systém. Je však pravda, že kým sa tu cudzinci dostanú, musia prekonať veľa rôznych prekážok. Mnohokrát prichádzajú s nedôverou a podozrievaním voči akejkoľvek inštitúcii, no keď sú už tu, treba im pomôcť a komunikovať s nimi. Cieľom projektu je identifikovať problémy a bariéry integrácie na lokálnej úrovni, zabezpečiť budovanie kapacít formou školení a informačných aktivít v regiónoch, zohľadniť a presadzovať integračné lokálne politiky a pod,“ povedala. „Cieľom projektu je aj to, aby sa toho občania nemuseli obávať, aby ľudia nemuseli zostať na ulici a začleniť sa do spoločnosti, aby mal každý príležitosť žiť dôstojne. Na júnovom zasadnutí mestského zastupiteľstva bude predložený dokument, ktorý by mal pomôcť cudzincom pri ich štarte na novom mieste,“ povedala. Na sociálnych sieťach sa však už začali spájať ľudia, ktorí ostro vystupujú proti tomu, aby sa do regiónu časom zvážali utečenci, ktorých bude musieť Slovensko povinne prijať. Odznelo aj to, že sú pripravení proti tomu bojovať spísaním petície. Podľa našich zdrojov nemajú averziu k cudzincom, ale strach z islamských radikálov. 

 

Anna Kornajová