Zbohom buď lipová lyžka...

Magurské slávnosti v Stebníku v znamení odhalenia pamätnej tabule Andrejovi Savkovi
Aj takýto verš z jednej piesne v Poľsku, ale aj u nás populárneho muzikálu „Na skle maľované", by mohol byť mottom pre podujatie, ktoré sa v predminulú nedeľu (6. septembra) uskutočnilo v Stebníku.

Pri príležitosti 595. výročia prvej písomnej zmienky o obci Stebník, sa z iniciatívy samosprávy obce uskutočnili 16. Magurské slávností, ktorých súčasťou bolo aj odhalenie pamätnej tabule tunajšiemu rodákovi a významnému predstaviteľovi zbojníckeho hnutia na severovýchodnom Slovensku a v susednom Poľsku Andrejovi Savkovi. Spojenie Magurských slávností s odhalením pamätnej tabule nebola vôbec náhoda, keďže v tomto roku uplynulo 390 rokov od predpokladaného dátumu jeho narodenia. To bol dôvod, ktorý viedol predstavitelov obce k nápadu pripomenúť si ho takýmto spôsobom.

Na úvod podujatia pozvaných hostí a domácich obyvateľov v priestoroch obecného úradu privítal starosta Stebníka Štefan Kučečka. Vo svojom príhovore okrem iného povedal: „Dnes sme sa tu stretli, aby sme si spomenuli na zabudnutého vodcu sedliackeho odboja 17. storočia - Andreja Savku, ktorý sa podľa historických dokumentov narodil v našej obci v roku 1619. Našou spomienkou pri príležitostí 390. výročia jeho narodenia, je odhalenie pamätnej tabule, ktorá bude pripomínať jeho pôsobenie v našej obci".

Za tónov ľudovej piesne domácej speváckej skupiny Stebníčanka, sa potom všetci prítomní presunuli pred obecný úrad, kde sa malo uskutočniť slávnostné odhalenie pamätnej tabule Andrejovi Savkovi. O samotný akt odhalenia pamätnej tabule, ktorá je osadená na veľkom kuse prírodného kameňa, starosta obce požiadal prednostu obvodného úradu Martina Chomu a stebníckeho rodáka Jozefa Masleja, ktorý bol otcom myšlienky pripomenutia si slávneho zbojníka v jeho rodisku.

Napriek tomu, že o živote Andreja Savku sa nezachovalo veľa údajov, dostupné fakty nám umožňujú vytvoriť si aspoň základnú predstavu o dobe a o neľahkom živote obyčajných ľudí v našich krajoch pred takmer štyrmi storočiami. So stručným predstavením Andreja Savku, ktorý je v historických listinách uvádzaný' aj ako Safka či Savko, vystúpil Andrej Kaputa zo Svidníka. (Keďže problematike zbojníctva a konkrétne aj činnosti Andreja Savka sa v Bardejovských novostiach podrobne zaoberal seriál článkov „Beda zbojníkom!", ktorého autorom je práve Mgr. Andrej Kaputa, v tomto príspevku sa preto nebudem tejto téme bližšie venovať. Kto by sa ale chcel o zbojníkoch dozvedieť niečo viac, tomu odporúčam tohtoročné vydania Bardejovských novostí č. 29 - 32.)

Po prednesení referátu o Andrejovi Savkovi a po ďalšej piesni v podaní Stebníčanky, sa potom všetci presunuli do spoločenskej sály obecného úradu, kde sa už mohol začať kultúrny program 16. Magurských slávností, na príprave ktorých sa podieľala Obec Stebník, Zväz Rusínov-Ukrajincov SR (ZRUSR), Hornošarišské osvetové stredisko a Rusínska obroda - Regionálny klub Bardejov.

Medzi pozvanými hosťami sa okrem predstaviteľov organizátorov na slávnostiach zúčastnil Martin Choma, prednosta Obvodného úradu v Bardejove, Alžbieta Wansová, zástupkyňa blízkej poľsko-lemkovskej gminy líščie Gorlickie, starostovia okolitých obcí, sponzori, obyvatelia obce a ďalší. Po krátkom príhovore Petra Sokola, predsedu Ústrednej rady ZRUSR nasledoval samotný kultúrny program. V pestrej kytici vystúpení, ktorými sprevádzala Mária Surkalová, sa najprv (za akordeónového sprievodu Ivana Sidora) predstavila domáca spevácka omladina - Jakub Kučečka, Patrícia Semanová, Simona Jaculiaková a Monika Kožená, ktorým úspešne kontrovala Bianka Felegiová z Becherova. Tých potom vystriedali súrodenci Mária a Patrik Šurkalovci, taktiež z Becherova. Zlatým klincom programu bolo vystúpenie folklórneho súboru Kokavan z Kokavy nad Rimavicou, ktorý do Stebníka priniesol kúsok ľudového folklóru z oblasti Novohradu a západného Gemera.

Čo by to boli za Magurské slávností, keby na nich chýbala tunajšia ženská spevácka skupina Stebníčanka? A keďže tento kolektív si tohto roku pripomína 15. výročie svojho založenia, záverečné slová starostu patrili aj osobitnému poďakovaniu všetkým, ktorí pôsobili v tejto skupine a súčasnému kolektívu, pod vedením Anny Stašovej a Ivanovi Sidorovi, ktorý je jeho umeleckým vedúcim. Keďže problematika zbojníctva patrí ku kontroverzným kapitolám našich dejín, dovolím si zakončiť príspevok krátkou úvahou. Organizátori podujatia sa dlho predtým zamýšľali nad otázkou, aký postoj majú zaujať k téme zbojníctva a konkrétne aj k osobe Andreja Savku. Situáciu značne komplikovali veľmi kusé informácie z jeho života, ktorý je do veľkej miery zahalený rúškom tajomstva. To, čo sa o ňom píše je buď vo výrazne zlom svetle (najmä v zápisoch zo súdnych vyšetrovaní) alebo naopak v priveľmi idealizovanom, takpovediac Jánošíkovskom" obraze neohrozeného ľudového hrdinu, ktorý sa vytvoril v neskoršom období. Ako to v takýchto prípadoch zväčša býva, pravda je zrejme kdesi uprostred. Zbojníctvo bude vždy zbojníctvom, aj keď je veľký rozdiel v tom, či sa ho niekto dopúšťa len tak z roztopaše či priveľmi horúcej parobskej krvi alebo z hladu a bezvýchodiskového položenia...

Dnes už zrejme nikto nedá jednoznačnú odpoveď ako to v skutočnosti bolo s Andrejom Savkom. Avšak vzhľadom na to, že v druhej polovici 17. a na začiatku 18. storočia nadobudlo zbojníctvo v celom severnom oblúku Karpát (od Valašská na moravsko-slovenskom pomedzí až po Podkarpatsko, s výrazným presahom do poľskej Haliče) takmer rozmery povstania (do tohto obdobia spadá aj pôsobenie Juraja Jánošíka), zrejme bližšie k pravde budú tí, ktorí tvrdia, že so spoločenským zriadením tých čias nebolo všetko v poriadku. A práve v tom spočíva hlavný význam podujatia v Stebníku. Odhalenie pamätnej tabule Andrejovi Savkovi nebolo oslavou „porušovania právneho poriadku štátu v zmysle platných predpisov", ale pripomenutím si málo známych stránok našich regionálnych dejín, ktoré by sme mali ako správni lokálpatrioti poznať. Keď niečo nepoznáme, to ešte neznamená, že to neexistuje alebo v minulosti neexistovalo. Napokon o tom spieva Pavol Habera v piesni, ktorá je so-undtrackom k najnovšiemu „stredoeurópskemu" (poľsko-slovensko-česko-maďarskému) filmovému spracovaniu príbehu Juraja Jánošíka. V tejto piesni totiž Paľo Habera, čoby ako Jánošík, spieva i toto: „Nevchádzam vôbec do, dejín, tam sú iní vrahovia a zlodeji...". Nebude to aj prípad Andreja Savku? Na úplný záver sa chcem poďakovať starostovi obce Štefanovi Kučečkovi a členovi Výboru Regionálneho klubu Rusínskej obrody v Bardejove Jánovi Novákovi, za poskytnutie cenných informácií, ktoré mi pomohli pri príprave článku.

Ľuboš Roman