Zborovský hrad už nespí. Po storočiach tam znova objavili ľudí

Pred 300 rokmi by sme sa ocitli na kráľovskom hrade. V centre makovického panstva, ktorému podliehalo 114 obcí z okolia Bardejova, Svidníka a Stropkova. Ešte pred šiestimi rokmi by sme však uprostred chátrajúcej zrúcaniny spiaceho hradu len ťažko hľadali cestu cez zarastené nádvoria. Dnes stojíme na hrade, ktorý žije. Zobudili ho dobrovoľníci z občianskeho združenia na záchranu Zborovského hradu. O zobúdzaní hradu sme sa porozprávali s predsedom združenia Vladimírom Kaminským (na snímke) z Bardejova.

 

ZBOROV. Kráľovský gotický pohraničný hrad slúžil na ochranu uhorského pohraničia a obchodnej cesty do Poľska. Národná kultúrna pamiatka patrí obci Zborov. Nájdete ho na zalesnenom kopci v Ondavskej vrchovine 10 kilometrov severne od Bardejova. Prvá zmienka je z roku 1250. Hradný kopec bol v roku 1926 vyhlásený za chránenú oblasť, jeho ochrana bola rozšírená v roku 1984 vyhlásením za štátnu prírodnú rezerváciu.

 

Od roku 2009. Prvýkrát sme tam išli jednu septembrovú sobotu piati s nejakými sekerkami, pílami a nožnicami. Večer sme si povedali, že keď bude dobré počasie, o týždeň pôjdeme zas. Hovoril som si vtedy, že je to neriešiteľné a beznádejné, vzhľadom k tomu, ako to bolo všetko zarastené, zanedbané a zaburinené. Potom sme tam chodili celú jeseň a celú zimu až do 23. júna 2010, keď sa nám podarilo získať sedemtisíc eur a naštartovali sme proces obnovy hradu. Ešte v roku 2010 sme založili aj združenie. Tento rok je to už šiesta sezóna obnovy a záchrany hradu.

 

Spolupracuje aj obec Zborov?

Od roku 2011 nám významne pomáha aj starosta a obec, podporuje nás materiálne, finančne aj ľudskými zdrojmi. Naozaj výbornú spoluprácu nám závidia ostatné hrady a združenia, pretože ak to ťahajú dvaja, je to veľký rozdiel. Hrad sme za šesť rokov kompletne vyčistili od zarastených stromov a kríkov, opravili vstupnú bránu, oporné piliere, obnovili hradobné múry a bašty.

 

Čo je zaujímavé na novodobej histórii Zborovského hradu?

Pred štyrmi rokmi sme na hrade našli pamätný kameň z roku 1914 z prvej svetovej vojny. Jeho repliku sme odhalili 28. apríla tohto roku, presne po sto rokoch osadenia originálu. Je to pamiatka po posádke 4. pešieho pluku rakúsko-uhorských vojsk a bojoch v prvej svetovej vojne.

 

Koľko peňazí ste na hrade preinvestovali zo všetkých zdrojov?

Už päť rokov dostávame z ministerstva kultúry dotáciu na obnovu hradu, tento rok sme dostali 27,5-tis. eur, tretí rok máme podporu aj z ústredia ministerstva práce v podobe sedemnástich ľudí, ktorí na hrade pracujú, plus dvoch vynikajúcich odborníkov – murárov. Okrem toho získavame financie cez dve percentá, vlastnú zbierku a z mnohých ďalších menších grantov. Vymysleli sme takú akciu pre turistov – „Vynes dve vedrá piesku, pomôžeš zachrániť zborovský hrad“. Takto dostaneme spred hlavnej brány na Horný hrad každú sezónu tri vlečky piesku. Dohromady sme za päť rokov preinvestovali viac ako 150-tisíc eur plus platy pracovníkov a práce brigádnikov.

 

Hrad rekonštruujete autentickým spôsobom, čo to znamená?

Máme vlastného archeológa, geodetov a úzko spolupracujeme s pamiatkarmi. Takže na základe archeologických a architektonicko–historických výskumov robíme rekonštrukciu tých častí hradu, ktoré vieme identifikovať. Podstatná časť technológií, ktoré používame, je úplne totožná s historickými. Pri vlastných murovacích prácach používame starý spôsob murovania a pôvodné materiály. Pri príprave malty napríklad iba vodu, piesok a hasené vápno. Pôvodného kameňa máme našťastie na hrade dostatok. S prácami zvyčajne začíname v marci a končíme v októbri. 

 

Čo všetko ste pri výskumoch na hrade našli?

Veľa zaujímavých nálezov, podľa toho v ktorej časti sa kopalo. Pri vstupnej bráne v časti juhovýchodnej bránovej veže sme napríklad našli veľké množstvo fajok. Nález bol zaujímavý množstvom fajok, a tým, že každá fajka bola iná. Našli sme aj veľa črepov, keramiky, dekorované kachlice, podkovy, časti z dela, historické klince atď.

 

Viete, ako hrad vznikol?

Máme zhruba predstavu, ako hrad stavali, začalo sa pravdepodobne koncom trinásteho storočia. Nevieme, kto ho staval ani kedy presne, zatiaľ sa nenašli presnejšie historické podklady. Stavali ho postupne, najväčšími budovateľmi boli Seredyiovci, po nich Rákociovci. Od roku 1684 po potlačení protihabsburských povstaní hrad chátral. Neexistuje ale ani žiadna historická kresba alebo rytina ako hrad vyzeral, preto je aj ťažké ho kompletne zrekonštruovať.

 

Ako sa na hrade žilo?

Bol to perfektne a luxusne vybavený kráľovský hrad, palácová časť mala nádherné komnaty, mali tam krby a glazované kachľové pece, bolo to vykurované, chovali sa tam zvieratá. Život na hrade nebol jednoduchý, ale ľudia boli vtedy tvrdší a zvyknutí na ťažšie podmienky. Neskôr, keď nebezpečenstvo nájazdov pominulo, sa presunuli dole do kaštieľov a s vynálezom dynamitu už hrady stratili svoj význam.

 

Aký objem práce ste urobili a ako budete v obnove pokračovať?

Urobilo sa dosť práce a predsa sa nám zdá, že málo. Viete, hrad stáročia chátral. Má rozlohu 2,5 hektára zastavanej plochy. Čo sa týka konfigurácie a toho, čo sa z neho zachovalo, je to jeden z najkrajších hradov na Slovensku. Za šesť rokov sme vyriešili hlavne statické problémy, obnova by mala pokračovať technickými vecami. Naším snom je mať minimálne na jednej z hradobných bášt viditeľnú kužeľovú strechu. Uvidíme, či sa nám podarí nájsť konsenzus s odborníkmi. Aj preto, že nechránené koruny objektov je potrebné v týchto klimatických podmienkach po čase znova opravovať.

 

Čo chystáte na hrade túto sezónu?

Na hrade sme tento rok už organizovali Deň detí. Koncom augusta sa pokúsime zopakovať hradné hry, ktoré úspešne prebehli minulý rok. Dokončujeme veľkú východnú baštu, takže by to malo byť aj bezpečnejšie. Máme predstavu o „lete na hrade“, že by sa tam mohlo každú nedeľu niečo diať, niečo, čo vhodne zapasuje do tohto areálu.

 

Čo je podľa vás dôležité pre turizmus a pamiatky, ako je hrad v tomto regióne?

Myslím si, že Zborovský hrad mohol byť zapojený do turizmu regiónu už dávnejšie. Máme tu kráľovské mesto Bardejov, máme tu kúpele, drevené kostolíky, stredoveké pamiatky v obciach. Hrad je určite veľmi vhodný a pre turistov atraktívny nový bod tohto regiónu.

 

Vaša vízia?

Ľudia sa nás pýtajú, čo sme našli na hrade. Začal som im hovoriť, že po stáročiach sme na hrade znova našli ľudí a to je pre nás najcennejšie. A vidíme, že ľuďom, ktorí prichádzajú na hrad, záleží na histórii, chcú ju spoznávať, že nám fandia a chcú pomáhať. Čo sa týka prác, radi by sme ukončili statickú stabilizáciu, pripravili objekty, ktoré by sa dali plnohodnotne využiť a pre budúcnosť zvolili vhodné konzervačné metódy, tak, aby sme rekonštruované objekty efektívne ochránili.

 

Autor: Mario Hudák

 

Zdroj: http://bardejov.korzar.sme.sk/c/7864720/zborovsky-hrad-uz-nespi-po-storociach-tam-znova-objavili-ludi.html