Zbroj husárov na hrade Ľubovňa

Pri príležitosti Medzinárodného dňa múzeí 18. mája sprístupnilo Ľubovnianske múzeum novú expozíciu v hlavnej hradnej veži hradu Ľubovňa pod názvom „Zbroj v stredoveku na hrade Ľubovňa“. Keďže hrad Ľubovňa bol v histórii predovšetkým obranným a strážnym hradom, novou expozíciou chce múzeum priblížiť život vojaka na hrade.

Nová expozícia predstavuje dve vojenské zbroje stredoveku. Prvou z nich je zbroj poľského husára, ktorý predstavoval jednu z najdôležitejších zložiek poľského kráľovského vojska. Patrónkou poľských husárov bola Czestochowska Panna Maria. Husári boli charakteristickí svojou výnimočnou zbrojou a taktikou boja. Ich veľkosť dopĺňali krídla, ktoré predstavovali husára ako anjela bojujúceho za poľský národ. Počas 300-ročnej histórie husárskeho vojska mali husári troch hajtmanov, najvýznamnejším bol poľský kráľ Ján III. Sobieski. Ich výnimočnosť dokladuje bitka pri Kluszyne v roku 1610, kde 5 500 husárov porazilo 35-tisícové vojsko ruského cára. Druhá zbroj v expozícií patrí panciernikovi, ktorý sa na rozdiel od husárov radil k ľahkej jazde a bol považovaný za pohotovostnú jednotku vojsk celej Európy.

POČIATKY
Veľmi pravdepodobne sa počiatky poľských husárov viažu k bitke pri Kosovom poli v roku 1389, ktorá bola porážkou Poliakov Tí od tých čias hľadali spôsob pomsty proti Turkom. Všeobecne je prijaté stanovisko, že poľskí husári sa zrodili začiatkom 16.stor. (presnejšie rok 1500). Výraznejšie prezentovanie husárskeho vojska nastupuje v druhej polovici 16. storočia. Od tohto obdobia poľskí husári prešli mnohými premenami v oblasti organizácie, zbroje a spôsobu vojny Husári tvorili významnú zložku kráľovského vojska a boli označovaní ako „najhroznejšia, najkrajšia jazda sveta, ktorá slúžila poľskému kráľovi takmer 300 rokov“. Ku kríze v husárskom vojsku a taktike boja dochádza v čase švédsko-poľskej vojny, v rokoch 1621-1629, a to z dôvodu reformy švédskej armády kráľom Gustavom Adolfom. V roku 1776 dochádza k morálnemu úpadku poľského husára a ich rozpusteniu poľským sejmom.

SPÔSOB BOJA
Husári boli organizovaní vo formáciách, ktoré mali prepracovaný systém útoku a obrany. Prvá rada pechoty sa po streľbe presúva na koniec formácie, aby získala priestor pre nabitie zbrane. Zbroj poľského husára pozostávala zo šable, kópie, ochranného panciera, helmy, krídel, palnej zbrane, konského postroja, kyjaku a štandardy (vlajky). Náprsný plech bol zdobený tzv kavalérskym štítom a medailónikom Panny Márie Czestochowskej. Váha zbroje bola od 12 do 16 kg. Výnimočnosťou bola kópia , ktorá dosahovala dĺžku aj 5,5 m, bola omnoho dlhšia ako kopie štandardne užívané. Kopia husára umožňovala jazdcovi zasiahnuť nepriateľa skôr, ako zasiahol nepriateľ kópiou husára, alebo jeho koňa. To, že kopia bola aj inakšie ocenená, svedčí jej cena, pokiaľ cena obyčajnej kopie bola Zlotý, tak cena husárskej kopie bola aj 9 Zlotých. U husárov dominovala ťažká jazda, kôň mal hodnotu celého majetku a bol privátnym majetkom husára. Kone boli účastné bojov iba vtedy, ak kráľ platil husárovi poplatok za využívanie koňa vo vojne. Vzťah koňa a jazdca bol priateľský, ba dokonca v časoch vojny bol husárovi kôň ako partner a pomocník pri zdolávaní náročných bojových úloh. Husár bol nájomný bojovník, ktorý bojoval za žold, prípadne kombináciu žoldu a podielu z koristi. Predstava o početnosti vojska poľského kráľa : v roku 1579 kráľ disponoval vojskom o počte 56 069 vojakov a v roku 1621 už o počte 106 tisíc vojakov Zloženie vojska bolo rôznorodé (napr. kozáci, litovské zložky). Najväčší podiel mali husári v bitke pri Chocime v roku 1621, počet husárov vo vojsku bol 8 tisíc. Husárske vojsko bolo kvalitne organizované a jeho filozofia ako aj bojovnosť mnohokrát porazila niekoľkonásobne početné vojská nepriateľa.

HUSÁRSKE KRÍDLA
Vyvolávali u nepriateľa zlé psychické rozpoloženie a šírili pocit strachu. Opticky dávali husárovi veľkosť, a teda aj menší počet husárov pôsobil ako veľké vojsko. Pri cvale koňa vydávali netradičný piskľavý a hlavne pre nepriateľa nepríjemný zvuk prichádzajúcej armády Boli špeciálne nasadzované husárovi sediacemu už na koni jeho paholkom. Nevyvolávali paniku iba u ľudí, ale hlavne u koní a iných zvierat nepriateľa, ktoré takto odmietali poslušnosť. Lišty krídel mali dĺžku 120 cm, do nich boli husto napichané jastrabie alebo sokolie brká. Krídla mali aj duchovný rozmer a predstavovali husára ako anjela Poľského kráľovstva.

D. Mikulík, správca hradu