Zhovárame sa s Ľubou Kráľovou, kandidátkou strany Most-Híd na poslankyňu do NR SR

25.02.2016

Do vysokej politiky vstupujete ako nestranícka kandidátka za stranu Most-Híd. Prvýkrát ste však kandidovali do parlamentu už pred štyrmi rokmi, no vtedy sa to nepodarilo. Čo bolo konkrétnym impulzom pokúsiť sa o to znova?

Na jeseň ma oslovilo vedenie strany Most-Híd, aby som na ich kandidačnej listine kandidovala ako nestraníčka a reprezentovala Rusínov na Slovensku. Ambícia vstúpiť do politiky na národnej, regionálnej i komunálnej úrovni vyplýva z mojej občianskej angažovanosti v prospech verejnosti – v regióne a na mieste, kde práve žijem, teda aj v prospech Rusínov, ktorí sa čoraz viac asimilujú. Som Rusínka po otcovi i po mame, všetci moji predkovia boli a sú Rusíni a zviera mi srdce pri pomyslení, že by môj národ o dve-tri generácie už nemal byť súčasťou národov Európy.

V rusínskom hnutí sa angažujete šesť rokov. Okrem iného ste boli aj jednou zo zakladajúcich členiek strany Náš kraj, ktorú ste viedli dva roky. Čo bolo jej cieľom?

Moja angažovanosť v tejto strane vyvierala z presvedčenia, že aj Rusíni majú politické záujmy a tie nemožno reprezentovať lepšie než účasťou v Národnej rade a prijímaním zákonov aj v ich prospech. Severovýchod Slovenska, horný Šariš a horný Zemplín, kde koncentrovane žijú Rusíni, je od vzniku samostatného Slovenska marginalizovaný. Namiesto toho, aby sa približoval ostatným regiónom, neustále sa od nich vzďaľuje. Je to nerozvíjané územie, preto sa ma to dotýka a svojimi pokusmi o vstup do regionálnej či národnej politiky sa snažím poukázať na možnosti odvrátiť tento negatívny trend spôsobený politikou všetkých doterajších centrálnych vlád.

Voliči však šancu na vstup regionálnej strane Náš kraj vo voľbách nedali.

Pod mojím vedením dosiahla len 0,19 percenta, ale som presvedčená, že mohla rozvíjať svoj potenciál z minulých volieb a zúročiť ho v nasledujúcich komunálnych voľbách. V roku 2012 však členovia strany zverili vedenie strany do iných rúk, s ktorým som sa nestotožnila a po tom, ako som bola v roku 2013 nelegitímne odvolaná z postu podpredsedníčky, som zo strany vystúpila. No slabé zastúpenie Rusínov, ale i celého Prešovského kraja a rovnako i žien v parlamente ma neustále trápi, preto som prijala spomínanú ponuku vedenia strany Most-Híd.

Neobávate sa však, že ako Rusínka pri spojení s touto pôvodne „maďarskou“ politickou stranou nemusíte nájsť pochopenie medzi rusínskymi voličmi?

Samozrejme, že poznám tieto názory, preto sme v roku 2012 kandidovali ako samostatná politická strana Náš kraj zastupujúca záujmy Prešovského a Košického kraja, no voliči nám odovzdali len 0,19 percenta hlasov. Skúsenosť z roku 2012 mi ukázala, aké je ťažké prelomiť hranicu päť percent a dostať sa do Národnej rady. Strana Most-Híd ako parlamentná strana bola pre mňa svojou tolerantnou politikou k menšinám zakotvenou už v názve jednou z mála alternatív k môjmu bývalému angažovaniu v strane Náš kraj a k môjmu druhému pokusu o vstup do Národnej rady.

Čo vás oslovilo v politickom programe strany Most-Híd?

Bol to najmä návrh na zmenu financovania menšinovej kultúry, ale aj na eliminovanie korupcie vo verejnom živote a jasná európska orientácia. Som jednoznačnou stúpenkyňou nášho členstva v EÚ a solidárneho riešenia európskych problémov, ktoré táto strana presadzuje. Ak sa tímu strany Most-Híd v parlamente po 5. 3. 2016 podarí presadiť víziu postupnej eliminácie korupcie, ako aj prijatie zákona o národnostných menšinách, potom budem považovať môj vklad do získania hlasov pre túto stranu za kľúčové vo svojom živote.

Ako Rusínka máte nepochybne pripravenú aj rusínsku agendu. Vaším bonusom je, že ste pred troma rokmi rozbehli rusínske večerné školy a ukázali ste, že o rusínske školy môže byť záujem. Ako by sa dal dostať rusínsky jazyk aj do denného vyučovania?

Večernými školami rusínskeho jazyka pre deti a dospelých Občianskeho združenia Kolysočka – Kolíska sme ukázali nielen Rusínom, ale i štátu, že záujem Rusínov o vzdelávanie ich detí v rusínskom jazyku tu je. Ale tento záujem je nevyhnutné kultivovať a rozvíjať, čo musí sprevádzať masívna osvetová kampaň medzi rodičmi, ale i deťmi a stredoškolskou mládežou. Len na základe otvárania materských a základných škôl s vyučovacím jazykom rusínskym by sa postupne začali otvárať takéto triedy i na stredných školách.

Tomu však nepomohla ani jedna vláda z Bratislavy.

Presne tak. Ani jedna nevytvorila podmienky, aby sa predbehol dopyt Rusínov po národnostnom školstve, ani jedna nevytvárala pozitívny tlak u starostov či vo vedení škôl v rusínskych obciach alebo mestách, kde sa koncentrujú Rusíni - tak, aby vytvárali školy s vyučovacím jazykom rusínskym. Naopak, vlády prijímali zákony, na základe ktorých sa rušia malotriedne školy v malých obciach. Pritom rusínske obce sú zväčša malé, takže väčšina škôl v nich od roku 1992 zanikla. Štát nevytvoril pre Rusínov dostatočné podmienky, práve preto je potrebné, aby sa presadzovali zákony, ktoré tento neblahý stav zvrátia. Veľa času už nie je. Ak sa situácia nezmení v najbližších dvoch – troch volebných obdobiach, rusínske školstvo už nebude možné na Slovensku vybudovať.

Ste tiež zástankyňou toho, aby štát osobitne zadotoval národnostné školy. Ako by to malo vyzerať?

Štát musí zvýšiť príspevok na založenie národnostných materských a základných škôl. Tak je to napríklad v Poľsku. Potom budú starostovia i riaditelia škôl dostatočne motivovaní na to, aby presviedčali rodičov rusínskych detí na zakladanie a otváranie škôl s rusínskym vyučovacím jazykom.

Aké sú podľa vás ďalšie akútne problémy Rusínov, ktoré chcete riešiť? Mohli by ste ich heslovito vymenovať?

Prijatie zákona o národnostných menšinách. Presadenie zákonných zmien na zachovanie malotriednych škôl vo všetkých obciach. Zasadiť sa o vytvorenie kultúrnej samosprávy rusínskych verejných záležitostí v zákonnej úprave, kým sa tak nestane, presadzovať prenesenie správy umeleckého súboru PUĽS a Divadla A. Duchnoviča spod VÚC na ministerstvo kultúry. Presadiť dobudovanie cestnej a priemyselnej infraštruktúry na severovýchode. Presadzovať zákony na elimináciu korupcie. Týmto všetkým dosiahnuť postupné zatváranie otvárajúcich sa nožníc medzi úrovňou života v jednotlivých regiónoch.

Rusíni a Rómovia sú po Maďaroch najpočetnejšie menšiny na Slovensku. Majú podľa vás dostatočne priaznivé podmienky – napríklad v oblasti financií, právomocí či kultúrnej autonómie – na svoj rozvoj?

Rusíni majú absolútne nedostatočné podmienky financovania na rozvoj vlastnej kultúry. Spôsob financovania národnostnej menšinovej kultúry je natoľko nedostatočný, že prispieva k jej podvýžive, a nie uspokojivému rozvoju.

Skúste to konkretizovať.

Je krajne nezodpovedené zo strany vlády obmedziť rozvoj menšinovej kultúry len na jej ročné financovanie. Dotácie, o ktoré treba žiadať každý rok, nepostačujú. Tretí sektor, ktorý o ne žiada, je neziskový, preto jedna z podmienok dotácií, päťpercentné samofinancovanie, je pre mnohých likvidačná. Zároveň je to nesystémové, výber projektov je neraz subjektívny, podliehajúci často klientelizmu, ale aj veľmi zložitý a prácny tak pre žiadateľov, ako aj pre úrad vlády.

Aké východisko by ste ponúkli?

Je možné to okamžite zjednodušiť tak, ako sa financuje väčšinová kultúra. Fakt, že menšinová kultúra sa financuje omnoho zložitejšie, považujem tiež za diskrimináciu a vrcholom je jej financovanie v ročných projektoch. Napríklad, rusínskej menšine stále chýbajú redakcie národnostnej tlače. Tie sa však nemôžu financovať z jednoročných grantov, z ktorých reálne plynú peniaze najskôr niekedy v polovici roka. Ak sa projekty financujú až po pol roku od žiadosti, nejde o ročné, ale polročné projekty. Je to absurdné, ak hovoríme o financovaní kultúry. To isté platí aj pre pre financovanie národnostných škôl – slabé stimulovanie je jednou z príčin nezáujmu zriaďovateľov o ich vytváranie. Nastal čas prijať v zákone o národnostných menšinách klauzulu o zriadení kultúrnych samospráv vo financovaní a v riadení národnostnej kultúry i národnostného školstva.

Zhovárala sa Táňa Rundesová

******

Vizitka

Ľuba Kráľová (56 rokov)

Agáta Pilátová Na počátku všeho stálo jedno setkání. Na jaře roku 1990, jen několik měsíců po pádu komunistického režimu v Československu, vyšel v tehdejším týdeníku Tvorba zásadní a velmi pozoruhodný článek básníka a publicisty Jaromíra Hořc…

Kategória: Aktuality

Čítať ďalej

Naše obce

Zobraziť galérie

Ujko Vasyľ

-Ujku Vasyľu, opyšte vaš seksulanyj žyvot dvomi slovami?
-Moje što... !?

Zobraziť viac

Zhovárame sa s Ľubou Kráľovou, kandidátkou strany Most-Híd na poslankyňu do NR SR

Aktuality

Dve percentá, jeden spoločný cieľ

Pozvánka na premiéru: Predavač dažďa / Продавач доджу

Lemkovia vytvárajú „Hołos“. O kultúre, ktorá nezanikla

PSK: Týždeň slovenských knižníc ponúkne besedy, výstavy, workshopy, kvízy aj kino medzi knihami

Ivan Soták *1929 †2026

Před 35 lety vznikla Společnost přátel Podkarpatské Rusi

Naše obce

Ujko Vasyľ

Združenie inteligencie Rusínov Slovenska

História Rusínov

Pozrite si

Spoznajte

Ďalšie

Zhovárame sa s Ľubou Kráľovou, kandidátkou strany Most-Híd na poslankyňu do NR SR

Aktuality

Dve percentá, jeden spoločný cieľ

Pozvánka na premiéru: Predavač dažďa / Продавач доджу

Lemkovia vytvárajú „Hołos“. O kultúre, ktorá nezanikla

PSK: Týždeň slovenských knižníc ponúkne besedy, výstavy, workshopy, kvízy aj kino medzi knihami

Ivan Soták *1929 †2026

Před 35 lety vznikla Společnost přátel Podkarpatské Rusi

Naše obce

Ujko Vasyľ

Československý svět v Karpatech

Československý svet v Karpatoch

Čechoslovackyj svit v Karpatach