Zhovárame sa s Milanom Pilipom, kandidátom hnutia Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti na poslanca do NR SR

Kandidujete za stranu Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti. Prečo padlo rozhodnutie práve na túto stranu?

Zástupcom som vysvetlil, že od novembra 2014 pôsobím v bardejovskom mestskom zastupiteľstve ako nezávislý komunálny poslanec a že sa počas tohto pôsobenia nechcem stranícky zafarbovať. Súčasný volebný systém neumožňuje kandidovať do parlamentu nezávislým kandidátom, ako je to napríklad pri komunálnych voľbách. Hnutie OĽaNO mi ako jediné umožnilo kandidovať bez straníckej príslušnosti. Nie som teda súčasťou žiadnych straníckych štruktúr a som slobodný v názoroch. 

 

Keďže ste  Rusín, rusínski voliči chcú vedieť, čím chcete zlepšiť práve ich situáciu? 

Hlásim sa k Programu rozvoja rusínskej národnostnej menšiny v Slovenskej republike, ktorý bol schválený Okrúhlym stolom Rusínov Slovenska v máji 2015. Ide o program – víziu, ako zlepšiť život Rusínov, na ktorej dva roky pracovali organizácie aj jednotlivci a ktorý navrhuje riešenia pre oblasť národnostného školstva, legislatívy, kultúry, národnostných inštitúcií, ale aj regionálneho rozvoja. 

 

Aké sú vaše konkrétne rusínske priority?

Rusínske obyvateľstvo žije na severovýchodnom Slovensku, ktoré sa postupne vyľudňuje kvôli nedostatku pracovných príležitostí. Takže okrem kultúrnych a jazykových potrieb Rusínov je nutné začať sa vážne zaoberať aj životnou úrovňou našich ľudí. Spomeniem zákon o národnostných menšinách, ktorý Slovensko nemá a ktorého návrh pripravili ľudia v rámci okrúhleho stola. Momentálne prebiehajú rokovania so zástupcami ďalších národností s cieľom nájsť preň čo najširšiu podporu. Zákon je potrebný, lebo bez neho sa všetky otázky Rusínov riešia podľa toho, aká vláda je pri moci.

 

Určite sa zhodneme, že jedným z najboľavejších bodov je aj takmer neexistujúce rusínske školstvo. Ako mu chcete pomôcť?

Bez riadne fungujúceho rusínskeho školstva sa nevychová mladá generácia, ktorá jediná je zárukou zachovania jazyka, kultúry a identity rusínskeho národa. Máme len zopár materských a základných škôl, máme tiež inštitút na Prešovskej univerzite, nemáme však žiadnu strednú školu. Momentálne prebieha projekt doplňujúceho vzdelávania, ktoré robí jedno občianske združenie, je to však len dočasné riešenie. Dobrovoľníci z občianskych združení nemôžu dlhodobo suplovať to, čo by mal robiť štát. A štát je viazaný medzinárodným dokumentom – Chartou na ochranu menšinových alebo regionálnych jazykov, ktorá jasne hovorí, že štát musí vytvárať také podmienky na vzdelávanie v jazyku menšín, aby ponuka predchádzala dopytu. Následne je na občianskych združeniach presviedčať rodičov, aby dávali svoje deti do rusínskych škôl. 

 

Ak by takáto ponuka v rusínskom vzdelávaní – hypoteticky – skutočne vznikla, aké aktivity by ste navrhovali? 

Presne s týmto som vystúpil aj na mimoriadnom sneme Rusínskej obrody na Slovensku, ktorá je veľkou organizáciou s vyše dvadsiatimi miestnymi klubmi. Aby využila tento potenciál a aby realizovala nielen projekty, kde sa prezentuje naša kultúra, ale aby sa realizovali aj také, ktoré posilnia národné povedomie a príslušnosť k rusínskemu národu. A pokiaľ ide o zakladanie rusínskych škôl alebo aspoň rusínskych tried na už existujúcich školách, mal som a stále mám snahu zriadiť takúto triedu aj na jednej zo základných škôl u nás v Bardejove. Dá sa to, ale sú isté zákonné komplikácie, ktoré by bolo treba v školskej legislatíve upraviť. Na to je potrebná politická vôľa. 

 

Rusínske obce sa vyľudňujú, mladí ľudia odchádzajú z východu Slovenska. Čo sa dá urobiť na zvrátenie tohto trendu v krátkodobom a čo v dlhodobejšom horizonte?

Vyľudňovanie severovýchodu má viacero príčin, hlavnou je však nízka životná úroveň. Som presvedčený, že sa s tým dá niečo robiť, ale nie je na to vôľa zo strany politikov. Opýtajte sa ekonómov, dopravných inžinierov, podnikateľov, tí vám vysypú z rukáva, aké sú problémy a čo robiť pre to, aby sa hospodársky rast rozbehol aj v týchto regiónoch. Či už je to budovanie dopravnej infraštruktúry, úprava daňovej alebo odvodovej politiky štátu a podobne. 

 

Vy však tvrdíte, že hlavný problém je ešte v inom...

Áno. Hlavný problém je v tom, že náš región je mimo záujmu politikov, žiaľ, aj takých, ktorí pochádzajú z nášho regiónu. Som rodený Bardejovčan a po desiatich rokoch pôsobenia v Bratislave som sa vrátil do svojho rodného mesta ako komunálny poslanec, lebo chcem svojim rodákom pomôcť. Ak chcem pomôcť aj obyvateľom ďalších okresov východného Slovenska, moje pôsobenie ako mestského poslanca na to nestačí. A to je hlavný dôvod, prečo som sa rozhodol kandidovať aj v parlamentných voľbách.

 

Na svojom webe uvádzate, že ľudia na Slovensku rezignovali na zmeny a treba s tým niečo robiť. Rusíni sú v tomto smere zrkadlom spoločnosti – už dlho cítiť ich rezignáciu na zlepšenie svojho postavenia a akoby sa zmierili so svojou asimiláciou. Ako s tým chcete zabojovať, aby Rusíni o pár desaťročí nevymreli?

Začnem príkladom. Keď sme v Bardejove riešili minulý rok istý problém a rozbehol som petičnú akciu, ľudia boli skeptickí. Neverili, že sa nám podarí presadiť to, čo je verejným záujmom. Potom bol z toho trošku vietor, no nakoniec, v novembri 2015, sa dve tretiny poslancov bardejovského mestského zastupiteľstva postavili na našu stranu. Vyhral verejný záujem vďaka aktivite občanov. Krajina, v ktorej žijeme, nepatrí len politikom, ale všetkým. Ľudia nesmú dopustiť, aby ich volení predstavitelia takto zaobchádzali s ich životmi a krajinou. To isté sa týka Rusínov. Zvyšovanie národného povedomia je vecou hlavne rusínskych občianskych združení, ktorým chcem pomôcť, aby mali patričnú podporu štátu. Faktom však je, že bežní ľudia prioritne riešia existenčné problémy. Preto je otázka rusínskeho národného povedomia v rukách rusínskych aktivistov a ich organizácií. 

 

Vo svojej kampani sa asi najviac venujete zmene politického systému. Ako by to mohlo pomôcť práve Rusínom?

Je to jeden z hlavných bodov môjho programu. Ukázalo sa, že pomerný volebný systém je pre Slovensko aj napriek niektorým nedostatkom dobrý a som názoru, že by sa mal ponechať. Avšak jeho najväčším nedostatkom je silná partokracia – vláda politických strán. Strany sú samozrejme potrebné pre stabilitu vlády, no niekedy sa stranícke rozhodovanie dostáva aj do takých oblastí, kde by nemalo byť. Preto som presvedčený, že pre obmedzenie partokracie by bolo prospešné doplniť súčasný volebný systém o mechanizmy, ktoré okrem iného posilnia regióny a umožnia osobnostiam, aj nezávislým, aby zastupovali obyvateľov v parlamente. 

 

Ako by sa to dosiahlo?

Voľby do zákonodarného zboru by som za súčasných podmienok navrhoval nastaviť tak, aby sa dve tretiny volili pomerne ako doteraz a jedna tretina by sa volila v jednomandátových volebných obvodoch, kde by sa okrem straníckych osobností mohli uchádzať o dôveru voličov aj nezávislé osobnosti či odborníci. V podstate ide o kombinovaný volebný systém. Náklady na prípadnú dvojkolovú voľbu by sa kompenzovali elektronizáciou volieb. Takto nastavený systém by znamenal, že okresy, kde žije rusínske obyvateľstvo, by mohli poslať do parlamentu poslancov rusínskej národnosti, a to hneď niekoľkých. Hlavné je však to, že takto zvolení poslanci by sa zodpovedali priamo ľuďom vo svojom regióne. 
 

Zhovárala sa Táňa Rundesová

----------------------------------------------------------------------------------

 

Vizitka

Milan Pilip (35) 

Pochádza z Bardejova, kde aj vyrastal. Je vyštudovaný politológ, jedenásť rokov pracuje v rezorte obrany. V rámci tretieho sektora je aktívny hlavne v rusínskom hnutí – spoluzakladal Okrúhly stôl Rusínov Slovenska, v ktorom pôsobí ako tajomník. Od decembra 2015 je členom Výboru pre národnostné menšiny a etnické skupiny Rady vlády pre ľudské práva, národnostné menšiny a rodovú rovnosť, kde zastupuje rusínsku národnostnú menšinu. Vo voľnom čase sa venuje histórii, heraldike, astronómii, politike, slovanským jazykom či vážnej hudbe, ale taktiež turistike. Je slobodný.