Zhovárame sa s Petrom Krajňákom, kandidátom strany Most-Híd na poslanca NR SR

Do vysokej politiky vstupujete ako kandidát za stranu Most-Híd, ale aj ako predstaviteľ rusínskej menšiny. Čo stálo za vaším rozhodnutím pridať sa do radov tejto strany? 

Pri strane Most-Híd stojím od jej zrodu v roku 2009. Od roku 2010 pôsobím aj ako regionálny politik. Prirodzeným ďalším krokom je moja kandidatúra do Národnej rady SR, kde sa chcem naďalej z parlamentnej pôdy venovať problémom nášho regiónu, školstvu a otázkam národnostných menšín, vrátane rusínskej. Teším sa, že na našej kandidátke nereprezentujem rusínsku menšinu sám.

 

Za sebou máte viacročné pôsobenie v prospech tejto menšiny. Čo je podľa vás najakútnejším problémom Rusínov, ktorý by ste chceli zmeniť ako prvý?

Najdôležitejšia je legislatíva v oblasti národnostných menšín. Most-Híd predložil v novembri minulého roka do parlamentu zákon o fonde na podporu kultúry národnostných menšín, ktorý sa nakoniec len tesne neschválil. Je potrebné v týchto iniciatívach aktívne pokračovať. Prioritou je rusínske školstvo a výučba rusínskeho jazyka na materských a základných školách. Vo vybraných regiónoch a mestách, najmä Prešovského kraja, si viem predstaviť pravidelné vyučovanie rusínskeho jazyka raz do týždňa.

 

Ako to však chcete dosiahnuť?

Už pri prípadnom kreovaní budúcej vlády budeme presadzovať naše programové východiská v oblasti národnostných menšín. Následne chceme, aby agendu národnostných menšín zastrešoval silný úrad pre národnostné menšiny a ministerstvo školstva riešilo školské otázky menšinovej politiky.

 

Neexistujúce rusínske školstvo je, zdá sa, jedným z najvážnejších dôvodov, prečo sa táto menšina postupne asimiluje. Pritom štát sa už roky vyhovára, že nie je záujem zo strany rodičov, avšak Brusel Slovensku vyčíta, že vláda by tu mala vytvoriť podmienky, aby pre rodičov rusínskych detí existovala ponuka národnostných škôl. Akými krokmi by sa to dalo urobiť?

Sme jedinou parlamentnou stranou, ktorá prejavila jasný záujem o túto tému už aj v minulosti. Na zlepšenie situácie rusínskeho školstva je nevyhnutné začať podporou budovania siete materských a základných škôl s rusínskym vyučovacím jazykom. Ďalším bodom je zavedenie regionálnej výchovy zameranej na rusínske dejiny a kultúru. Tieto opatrenia počítajú s aktívnym pôsobením odborníka na rusínske školstvo v rámci ministerstva školstva, ale aj distribúciou potrebných učebníc na školy.

 

Ktoré ďalšie zmeny, okrem školstva, chcete presadzovať?

Máme viacero konkrétnych návrhov. Okrem školstva a učebnicovej politiky je to už spomínaný zákon o fonde na podporu kultúr národnostných menšín, ďalej podpora turistického ruchu v regióne severovýchodného Slovenska, ale napríklad aj vytvorenie aktívnej organizácie rusínskych primátorov a starostov.

 

Na Facebooku píšete, že jedným z dôvodov, prečo kandidujete za Most-Híd, je, že má najlepšie postavený program pre zlepšenie zdravotníctva. Nedávno sme boli svedkami, že nemocnica v Prešove sa musela asi najviac vyrovnávať s dôsledkami štrajku sestier upozorňujúcich na zlé podmienky. Aké kroky by ste navrhli na stabilizáciu stavu?

Most-Híd má vypracovaný kvalitný program aj pre zdravotníctvo, čo zhodnotili i nezávislí analytici. Kompletný program si môžu všetci prečítať v našej Občianskej vízii. Čo sa týka konkrétne prešovskej nemocnice, najdôležitejšie je zabrániť sťahovaniu špecializovaných pracovísk do Košíc a zachovanie statusu fakultnej nemocnice.

 

Vyľudňovanie rusínskych obcí a odchody najmä mladých z východu Slovenska sú realitou. Čo sa dá podniknúť najrýchlejšie a čo v dlhodobom horizonte, aby sa trend zvrátil?

Z dlhodobého hľadiska je to rozširovanie EÚ a zvýšenie priepustnosti hranice s Ukrajinou, zároveň však dodávam, že momentálne Ukrajina na vstup do EÚ pripravená nie je. Malo by to však aj pozitívny vplyv na ekonomiku a hospodárstvo. Je potrebné podporovať turistický ruch, rozvíjať sektor služieb a napríklad cyklotrasami prepájať Slovensko s Poľskom. Vyľudňovaniu väčších miest musíme zabrániť investíciami vo väčších mestách, ako Snina alebo Humenné, ktoré by miestnym vedeli ponúknuť prácu. Tu je podstatné aj budovanie infraštruktúry.

 

Rusíni a Rómovia sú po Maďaroch najpočetnejšie menšiny na Slovensku. Majú podľa vás dostatočne priaznivé podmienky, napríklad v oblasti financií, právomocí či kultúrnej autonómie, na svoj rozvoj?

Situácia národnostných menšín nie je v zásade zlá, čo však neznamená, že neexistuje priestor na ďalšiu podporu a zlepšovanie. Navrhujeme umožniť vyšší stupeň samosprávy pre všetky národnostné menšiny v oblasti školstva a kultúry. Rómska otázka sa veľmi dotýka aj sociálnej situácie tejto menšiny a ostáva stále prioritnou. Je potrebné pripraviť zmysluplné a efektívne čerpanie eurofondov, ktoré sa dajú použiť aj na tieto účely.

 

Zhovárala sa Táňa Rundesová

-------------------------------------------------------------------------------

 

Vizitka

Mgr. Peter Krajňák (34) 

 

Vyštudoval gréckokatolícku teologickú fakultu Prešovskej univerzity. Pracoval ako štátny radca na Úrade splnomocnenca vlády pre národnostné menšiny, keď mu šéfoval László Nagy. Z úradu odišel po odstúpeniu a ochode L. Nagya z funkcie. Dnes učí na Súkromnej strednej odbornej škole ELBA. Bol členom Rusínskej obrody a ŠK Karpatia. Členom strany Most-Híd je od jej založenia v roku 2009. V komunálnych voľbách 2013 bol zvolený do mestského aj regionálneho zastupiteľstva. Chce hájiť záujmy Prešovského kraja a Rusínov, ide mu o zlepšovanie školského systému a kultúry, ako aj sociálneho postavenia všetkých občanov, vrátane dôchodcov a chudobných rómskych komunít. Rovnako je jeho cieľom podporovať kultúrny život národnostných menšín s dôrazom na Rusínov. Zaujíma ho fotografovanie, literatúra faktu so zameraním na regionálne dejiny, rovnako však aj teologická literatúra a dejiny Rusínov. Býva v Prešove – Solivare. Je ženatý, má syna.