Zhrnutie pôsobenia Rudolfa Chmela vo funkcii podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny

1. Novela kompetenčného zákona z novembra 2010 umožnila, že po prvý raz pre oblasť ľudských práv a národnostných menšín vznikol samostatný útvar vedený vicepremiérom, ktorý v rámci Úradu vlády SR riadi dve odborné sekcie – sekciu ľudských práv a rovnakého zaobchádzania a sekciu národnostných menšín. Naplno sa činnosť útvaru začala od januára 2011.
2. Vytvorením Rady vlády SR pre ľudské práva, národnostné menšiny a rodovú rovnosť,  jej ôsmich výborov a dvoch pracovných skupín bol ustanovený prierezový, koordinačný a funkčný mechanizmus presadzovania ľudských práv. Zabezpečila sa tak zároveň aj priama účasť zástupcov občianskej spoločnosti na diskusii a rozhodovaní o ľudskoprávnych a menšinových otázkach. Rada vlády mala doposiaľ päť zasadnutí.
3. Vytvoril sa nový dotačný systém na Úrade vlády SR, kde v programe Kultúra národnostných menšín boli v roku 2011 žiadateľom o dotácie rozdelené 4 milióny eur. Oproti roku 2010, keď tieto dotácie prideľovalo ešte Ministerstvo kultúry SR, suma narástla o 515 tisíc eur a z 1700 žiadostí bolo podporených až 1100 projektov. Tento rok je suma na kultúru národnostných menšín opäť zvýšená o 500 tisíc eur. Za dva roky sa teda zvýšili finančné prostriedky na tento účel až o 30 percent, čiže o viac ako 1 milión eur – na súčasných 4,5 milióna eur.
   Na projekty v rámci programu Podpora a ochrana ľudských práv a slobôd bolo vlani rozdelených 2,2 milióna eur, tento rok je v štátnom rozpočte vyčlenená rovnaká suma.
4. Odborné útvary v pôsobnosti vicepremiéra Rudolfa Chmela aktívne vstúpili do riešenia novelizácie zákona o štátnom jazyku, aby boli odstránené neefektívne a zbytočne reštrikčné opatrenia, čo sa aj podarilo.
5. Bola komplexne pripravená, so zástupcami všetkých národnostných menšín prekonzultovaná, následne predložená a v júni 2011 v Národnej rade SR schválená novela zákona o používaní jazykov národnostných menšín. Dosiahla sa ňou väčšia kompatibilita so zákonom o štátnom jazyku, ale aj s medzinárodnými záväzkami SR, hlavne voči Európskej charte regionálnych alebo menšinových jazykov.
6. Vicepremiér Rudolf Chmel predložil aj návrh zákona o Ústave pamäti národa, ktorý prešiel medzirezortným pripomienkovým konaním a vláda SR ho schválila.
7. Pripravený je text návrhu zákona o ochrane a podpore zachovania a rozvoja kultúry národnostných menšín, ktorý čaká na ďalší legislatívny proces.
8. Na rokovanie vlády vicepremiér Rudolf Chmel predložil zámer vypracovania Celoštátnej stratégie ochrany a podpory ľudských práv. Môj návrh bol schválený a stratégia má byť vypracovaná do septembra tohto roku. Verím, že aj ďalšia vláda si tento zámer osvojí a dokončí prácu na stratégii.
9. Rozbehla sa spolupráca s Ministerstvom školstva, vedy, výskumu a športu SR, Úradom splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity a ostatnými inštitúciami zaoberajúcimi sa výchovou a vzdelávaním príslušníkov národnostných menšín. Pričinil sa o vznik samostatného pracoviska metodicko-pedagogického centra pre potreby ďalšieho vzdelávania pedagógov škôl s vyučovacím jazykom maďarským v Komárne. Podnietil tiež opätovné schválenie učebníc dejepisu pre gymnáziá s vyučovacím jazykom maďarským a učebníc pre základné školy s vyučovaním rusínskeho jazyka a s vyučovacím jazykom rusínskym.
10. Vicepremiér Rudolf Chmel prevzal záštitu a zorganizoval so svojimi odbornými útvarmi medzinárodné konferencie: Jazyk a identita (Bratislava, november 2010), Ľudskoprávne aspekty života párov rovnakého pohlavia v Európe a na Slovensku (Bratislava, máj 2011), Stredoeurópske dedičstvo po páde bipolárneho sveta (Levoča, október 2011), Predpoklady inkluzívneho vzdelávania na Slovensku (Bratislava, november 2011), Ľudské práva – späť k podstate (Bratislava, december 2011), seminár o budúcnosti profesionálnych národnostných divadiel na Slovensku (Bratislava, december 2011), Aktívne starnutie s podporou všetkých organizácií (Bratislava, február 2012), Hľadanie modelov tolerantnej spoločnosti v strednej a východnej Európe (Fričovce, február 2012), seminár k implementácii Rámcového dohovoru na ochranu národnostných menšín v SR (Bratislava, február 2012).
11. Na rokovanie vlády SR v spolupráci s ministrom školstva Eugenom Jurzycom predložil návrh na členstvo Slovenskej republiky v Európskej agentúre pre rozvoj špeciálneho vzdelávania, v novembri 2011 kabinet tento návrh schválil. Nosnou filozofiou európskej agentúry je spolupráca pri inklúzii – zaraďovaní žiakov so špeciálnymi vzdelávacími potrebami do škôl hlavného vzdelávacieho prúdu.
12. Historicky prvý raz boli v decembri 2011 udelené podľa riadne schváleného štatútu Ceny podpredsedu vlády SR pre ľudské práva. Prvými ocenenými sa stali významné osobnosti verejného života – páter Anton Srholec, profesor Miroslav Kusý, profesor Milan Šimečka in memoriam a v mene Rádia Slobodná Európa bývalá hlavná redaktorka Agneša Kalinová. 
13. Rudolf Chmel sa snaží o to, aby sa väčšia pozornosť sústredila aj na práva žien, rodovú rovnosť a elimináciu rodovo podmieneného násilia. Slovenská republika podpísala nový dohovor Rady Európy v tejto oblasti.
14. Vicepremiér presadzuje potrebu inštitucionálneho zabezpečenia ochrany práv najzraniteľnejších skupín obyvateľstva – detí, zdravotne postihnutých, menšín a osôb vystavených skrytému násiliu či nedôstojnému zaobchádzaniu. V problematike ochrany práv dieťaťa navrhol zriadiť funkciu zástupcu ombudsmana pre deti – čo sa môže zrealizovať v procese novelizácie zákonov o verejnom ochrancovi práv a o Slovenskom národnom stredisku pre ľudské práva.
15. Hoci vo vzťahu k Rómom sú priame kompetencie výkonu podpredsedu vlády SR pre ľudské práva a národnostné menšiny zúžené iba na dve oblasti – vzdelávanie a podpora kultúry, úzko spolupracoval so splnomocnencom vlády SR pre rómske komunity na príprave koncepčných materiálov a hľadaní riešení efektívnej pomoci Rómom.
16. Čo sa týka káuz porušovania ľudských práv, snahou Rudolfa Chmela bolo nastaviť systém ochrany a podpory ľudských práv tak, aby každý prípad bol zmonitorovaný, aby sa každá obeť mohla domôcť účinnej nápravy, aby ľudskoprávne inštitúcie a orgány činné v trestnom konaní fungovali spravodlivo a efektívne. Verejne sa ozval, či už išlo o prípad Hedvigy Malinovej, ktorej sa ospravedlnil, alebo o diskrimináciu sestier Samkových. Apeloval na mestské zastupiteľstvo aj primátora Rajca, aby ustúpili od zámeru inštalovať bustu Ferdinandovi Ďurčanskému, vyzýval k tolerancii a podpore Dúhového pochodu. Verejne odmietol výroky Mariána Kotlebu, ktorého, žiaľ, banskobystrický súd oslobodil, žiadal o spravodlivé posúdenie dôvodov na vydanie ruskými úradmi obvinených Čečencov, hneď reagoval aj na prípad segregácie rómskych detí v škole v Šarišských Michaľanoch, či na podozrenie z týrania v reedukačnom centre v Spišskom Hrhove.
17. Pri Rade vlády SR pre ľudské práva, národnostné menšiny a rodovú rovnosť inicioval vytvorenie pracovnej skupiny pre práva osôb s neheterosexuálnou orientáciou, čím vznikolpriestor pre odbornú diskusiu s priamou účasťou zástupcov/zástupkýň tejto menšiny.
     Z dotačných programov na podporu a ochranu ľudských práv a slobôd boli v roku 2011 podporené štyri veľké projekty zamerané na osoby s neheterosexuálnou orientáciou – spolu sumou takmer 93 tisíc eur.
     Vicepremiér podporil aj bratislavskú výstavu Berlín – Jogjakarta: Od Hitlerovho mučenia homosexuálov k ľudským právam v súčasnosti. Ďalšou z aktivít bolo slovenské vydanie súboru medzinárodných právnych princípov na uplatňovanie v prípade porušovania ľudských práv z dôvodu sexuálnej orientácie a rodovej identity pod názvom Jogjakartské princípy.
18. Vicepremiér otvoril aktivity v rámci Európskeho roka aktívneho starnutia a solidarity medzi generáciami 2012 (napr. výstava „Staroba sa nás dotýka“, odborná konferencia, rôzne aktivity v rámci všetkých rezortov, štátnej správy, samosprávy aj mimovládnych organizácií).
19. Rudolf Chmel sa pravidelne stretáva so zástupcami všetkých národnostných menšín, s predstaviteľmi mimovládnych organizácií, so zástupcami štátnych orgánov aj miestnych samospráv, absolvoval výjazdy po Slovensku. Rokoval so zahraničnými diplomatmi a predstaviteľmi vlád, stretol sa s vysokým komisárom pre národnostné menšiny Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe Knutom Vollebaekom, aj s komisárom Rady Európy pre ľudské práva Thomasom Hammarbergom.
20. Webové sídlo www.vicepremier.sk sa stalo zdrojom aktuálnych a ľahko dostupných informácií o aktivitách odborných útvarov podpredsedu vlády SR pre ľudské práva a národnostné menšiny. Sú tam zverejnené všetky informácie, rady, právne predpisy, vyhlásenia, kontakty aj prehľady o dotáciách.
 
 
Z dôvodu predčasného ukončenia činnosti súčasnej vlády sa už nepodarí zrealizovať:
 
1. Návrh zákona o Ústave pamäti národa, ktorý schválila vláda SR, už nebol prerokúvaný a schválený v parlamente.
2. Pripravený text návrhu zákona o ochrane a podpore zachovania a rozvoja kultúry národnostných menšín sa už nedostal do ďalšieho legislatívneho procesu (verejná diskusia, medzirezortné pripomienkové konanie, prerokovanie a schválenie vo vláde a v parlamente).
3. Vypracovanie dôkladnej analýzy stavu a problematických okruhov výchovy a vzdelávania príslušníkov národnostných menšín, tieto analýzy a podklady mali slúžiť k vypracovaniu konkrétneho znenia samostatnej časti školského zákona o národnostnom školstve.
4. Transformáciu Slovenského národného strediska pre ľudské práva (SNSĽP), ktoré jeho vedenie priviedlo do patovej situácie, keď táto inštitúcia stráca svoj kredit, navyše Najvyšší kontrolný úrad zistil viacero pochybení a nehospodárne nakladanie s verejnými prostriedkami. Zámer je SNSĽP pretransformovať na inštitúciu pre rovnaké zaobchádzanie (antidiskriminačný úrad) a časť kompetencií v oblasti ochrany ľudských práv preniesť na verejného ochrancu práv (napríklad právomoci v oblasti práv detí a zdravotne postihnutých).
5. Takmer rok a pol činnosti súčasného útvaru podpredsedu vlády SR pre ľudské práva a národnostné menšiny ukázal, že je žiaduca zmena. Treba ho osamostatniť – aj čo sa týka rozpočtu, aby nebol iba jedným z podriadených, a teda v mnohom obmedzovaných úsekov Úradu vlády SR. Mal by vzniknúť svojprávny samostatný úrad - ministerstvo pre ľudské práva a národnostné menšiny so zákonom jasne určenými kompetenciami, právomocami, povinnosťami, zodpovednosťou a s vlastným rozpočtom.

Zdroj: http://www.vicepremier.sk

Kancelária podpredsedu vlády SR, Bratislava, 7. marca 2012