Žiaci skúsili tradičné ľudové remeslá

HUMENNÉ. Vihorlatské múzeum pri pravilo expozíciu tradičných remesiel pre žiakov základných škôl, ktoré si mohli aj vlastnoručne skúsiť. „Doteraz sme síce mali expozície s ľudovými remeslami, no boli venované širokej verejnosti, kde nebol vytvorený špeciálny priestor pre mládež, preto sme sa rozhodli prvýkrát usporiadať túto udalosť venovanú predovšetkým žiakom základných škôl. Do budúcich rokov by sme chceli túto udalosť rozvíjať a pridať ďalšie remeslá či usporadúvať podujatie častejšie. Samozrejme podľa záujmu,“ oboznámil Jozef Fundák, správca expozície ľudovej architektúry a bývania. Ukážku tkania na krosienkach predvádzali iba 12-ročné dievčatá z detskej organizácie Fénix, ktoré sa tomuto koníčku venujú dva roky. K ľudovému remeslu ich priviedla pedagogička Ľubica Talárovičová. Naučila ich vyrábať koberčeky, kabelky či puzdrá. Na pripravených krosienkach trpezlivo vysvetľovala a ukazovala návštevníkom, ako si vytvoriť vlastný výrobok.

Príjemným spestrením bola možnosť zakúpiť si ručne vyrezávané postavičky, píšťalky či šperky, ktoré boli súčasťou rezbárskeho remesla. Všetky ponúkané drevené výrobky boli vyrezávané iba kuchynskými nožmi, čiže tradične a podomácky. Žiaci si mohli skúsiť tiež výrobu čipky paličkovou metódou. Prekladanie paličiek, na ktorých boli namotané rôzne farebné nite, potrebuje veľa trpezlivosti a zručnosti. Na Slovensku mal každý región rôzne paličky, ktorých veľkosť záležala na hrúbke nite. Čím hrubšia, tým chudobnejší región.

„Podľa farebnosti čipky sa dal zistiť status ženy, či je slobodná, vydatá alebo vdova. Dokonca aj to, odkiaľ daná žena pochádza,“ vysvetlila Anna Fundáková, ktorá sa tomuto remeslu venuje už 18 rokov. V kováčskej vyhni si prítomní skúsili, aké ťažké je kuť železo. Zistili, že je potrebné vynaložiť veľký kus sily nie len na samotné kovanie, ale aj na rozdúchavanie pece. Súčasťou tohto dňa bola aj prehliadka dreveného chrámu sv. Michala Archanjela spojená s podrobným odborným výkladom. Pôvodne pochádza z obce Nová Sedlica, do skanzenu ho previezli v roku 1972. Je postavený z jedľového dreva, namorený, zakonzervovaný a ošetrený býčou krvou.

Nikola Jelínková