ŽIJE A KONCERTUJE V MACAU

Pôsobil v najznámejších slovenských a českých komorných orchestroch. Od roku 2003 žije v čínskom Macau.  Husľový virtuóz Ivan Stebila, rodák zo Sniny, precestoval takmer celý svet. V uplynulých dňoch hral pre domáce publikum. Využili sme príležitosť na krátky rozhovor.

Prezraďte, prosím, kto vás priviedol k hre na husle a k vážnej hudbe?
Môj otec je muzikant, celý život pracuje v kultúre, viedol rôzne súbory. Z toho zrejme vyplynuli moje hudobné začiatky. Hrám na husle od siedmich rokov.

Ako sa chlapec zo Sniny dostal až do čínskeho Macaa?
Začínal som na hudobnej škole vo Svidníku, kde sme sa zo Sniny na istý čas presťahovali. Neskôr som absolvoval Konzervatórium v Košiciach a odtiaľ som odišiel študovať na vysokú hudobnú školu do Kyjeva na Ukrajine. Po skončení štúdia som dva roky pôsobil v komornom orchestri Capella Is-tropolitana v Bratislave. Stále ma to však ťahalo niekde preč, a tak som sa prihlásil na konkurz do Pražského komorného orchestra. Bol to najznámejší komorný orchester vo vtedajšom Československu, za päť rokov som s ním precestoval takmer celý svet. Istý čas som hral aj v orchestri Virtuosi di Praga. Ale opäť ma to ťahalo do sveta. Už ako malého chlapca ma priťahovali latinsko-americké štáty. Zbieral som poštové známky a keď sa mi dostala do rúk nejaká z Latinskej Ameriky, bol som ňou doslova uchvátený. V roku 2003 sa mi naskytla príležitosť odísť do čínskeho Macaa, kde práve vznikal svetový orchester. Od kolegov som sa dozvedel o konkurze, prihlásil som sa a bol som úspešný. Priblížte vaše pôsobenie v tomto orchestri. Anglický dirigent, pôvodom Číňan, zakladal svetový orchester. Muzikanti boli z Ameriky, Austrálie, z Francúzska, Anglicka, Čiech, ja som bol jediný Slovák. Asi 55-členný orchester sa formoval niekoľko rokov. Dirigent vytvoril pre prácu orchestra demokratické podmienky, čo v Číne nie je bežné. Hráči mali možnosť rozhodovať, kto bude v orchestri hrať a vôbec, vyjadrovať sa k jeho fungovaniu. Úlohou zahraničných členov orchestra bolo aj vplývať na čínskych kolegov, ktorí sú technicky veľmi zdatní, ale nie sú muzikálni, nehrajú srdcom. Bolo to pre mňa veľmi zaujímavé obdobie. Žiaľ, dirigentovi skončila zmluva, prišiel nový, oveľa menší demokratneposúvalo ma to ďalej, preto som sa rozhodol ukončiť prácu v orchestri.

Aké máte ďalšie plány a zámery?
V marci mám ďalší sólový koncert v Macau. Premýšľam, že buď budem hrať alebo učiť. Pracujem aj na rôznych projektoch, v minulosti sa mi podarilo napríklad dostať do Macaa našu Lúčnicu. A je tu aj možnosť venovať sa biznisu. Požiadal som o dočasné občianstvo v Macau. Keď ho dostanem, po siedmich rokoch získam trvalé občianstvo. Macao je pre našinca neznámou krajinou. Skúste ju priblížiť...
Macao je bývalou portugalskou kolóniou, ktorá sa stala v roku 1999 opäť súčasťou Číny, ako jej zvláštna administratívna oblasť (majú vlastnú menu a hranice). Bol tu zavedený princíp „jedna krajina, dva systémy", podľa ktorého si územie zachováva vysoký stupeň autonómie. Macao sa rozprestiera v južnej časti Číny, asi 60 kilometrov západne od Hongkongu. Tvorí ho polostrov Macao a ostrovčeky Taipa a Coloane. Hospodárstvo Macaa je z väčšej časti založené na turistickom ruchu. Najväčšími atrakciami sú kasína. Hazard tvorí zhruba polovicu hrubého domáceho produktu krajiny. Výnosy z hazardu sú v súčasnosti vyššie ako v Las Vegas, čo znamená, že Macao je najväčšie centrum hazardu na svete. Kasíno The Venetian Macau je podľa počtu hracích stolov najväčším kasínom na svete a najväčšou budovou v Ázii. Okrem kasín a mrakodrapov môžu turisti v Macau obdivovať aj historické centrum mesta, ktoré je súčasťou svetového dedičstva. Najviac turistov prichádza do Macaa z kontinentálnej Číny a z Hongkongu. V roku 2009 sa začala výstavba 60 kilometrov dlhého mostu, ktorý má prepojiť Macao s Hongkongom. Zasypávajú oceán, aby vytvorili pevninu. Polovica Macaa, ktoré má 600-tisíc obyvateľov, je postavená na zasypanom území. Už len to zasypávanie stojí miliardy dolárov.

Navštevujete často kasína?
Nie som hráč. Kasína samozrejme navštevujem, sú tam totiž bary, konajú sa tam rôzne spoločenské podujatia. Číňania sú ale veľmi náruživí hráči. Nonstop od rána do noci sú ich plné kasína.

Ako sa vám žije v Macau?
V Macau sa mi veľmi páči, aj vďaka multikultu-rálnemu spoločenstvu, žijú tam ľudia z celého sveta. Väčšinou sú to právnici, učitelia a umelci. Pracovných príležitostí tam nie je veľa, keďže je to polostrov. Preto vláda finančne podporuje občanov. Okrem kasín ľudia pracujú väčšinou v bankách, úradoch a školách. Zarábajú veľmi slušne, napríklad učiteľ základnej školy zarobí v prepočte približne 1 500 eur. Život v Macau je veľmi lacný, dokonca lacnejší ako na Slovensku. Mesto im dotuje do určitej sumy vodu aj elektrinu. V bankách nie sú žiadne poplatky, úrady uľahčujú život ľuďom. Nehnuteľnosti sú tam ale drahé. Od roku 2003 išli ceny bytov hore aj päťnásobne. Skúpili ich bohatí ľudia z Číny a Hongkongu. Luxusný byt s po-silňovňou, bazénom si môžete prenajať za 600 či 800 eur.

Akým jazykom sa dorozumievate?
V Macau sa rozpráva kantonsky. Je to ťažký a nie veľmi ľubozvučný jazyk. Dorozumievam sa anglicky a tiež rusky.

Aký vplyv má Čína na Macao?
Komunizmus v Číne je taký polovičný, strana ovláda všetko, ale kapitalizmus hrá prím. Číňania majú veľké množstvo peňazí. Investujú aj do koncertných sál, ktoré sú akusticky výborné. Vplyv Číňanov je obrovský, je tam veľa tajných, ktorí kontrolujú život v meste. Každých päť rokov na výročie pričlenenia Macaa k Číne navštívi mesto čínsky prezident. Vtedy sa tam konajú veľkolepé koncerty, ktoré sa pripravujú veľmi precízne dva týždne predtým. Bezpečnostné opatrenia sú naozaj prísne.

Veľa cestujete, ktorá krajina vás najviac oslovila?
Macao je v strede Ázie. Z Macaa je všade blízko. Keď nemám týždeň čo robiť, sadnem do lietadla a letím do Malajzie, Filipín... Za osem rokov som bol v každej čínskej provincii. Ázia je veľmi rôznorodá. Nachádza sa tu vyspelé Japonsko i ekonomicky veľmi slabé Filipíny. Filipínci sú chudobní, žijú v príbytkoch zo škatúľ, ale sú to krásni ľudia, nádherne oblečení, vysmiati. Veľa Filipíncov pracuje aj v Macau. Vytvoril som si k nim kladný vzťah, sú spoločenskí i muzikálni, otvorení, vytvárajú v Macau veselú atmosféru.

Ktoré publikum na vás najviac zapôsobilo?
Môžem povedať, že najinteligentnejšie, najvnímavejšie publikum je v Nemecku a v Rakúsku. Nie náhodou všetci hudobní velikáni sú z Rakúska a Nemecka. V Číne a vôbec v Ázii vážna hudba nemá žiadne tradície. V Japonsku prijímajú vážnu hudbu len preto, že sú k tomu vedení. Obrovské ovácie po koncerte sú len prejavom toho, že sú vychovaní. Číňania sú viac emotívni a spontánni, ale nevedia sa správať na koncerte, zvonia im telefóny, rozprávajú sa. Technicky sú neskutočne zdatní hudobníci, ale nehrajú srdcom. Američan zarába v orchestri desaťkrát viac ako Číňan. Na rozdiel do cudzincov sa Číňania nedostanú do orchestra na základe konkurzu, ale buď si miesto zaplatia alebo majú niekoho za sebou. Je tam neskutočná korupcia.

Za rozhovor ďakuje
Mária Lopatníková