Žime tak, aby sme boli šťastní

Skaly sa po čase zvetrávajú, mocné duby sa po rokoch lámu a vyvracajú, ale ľudská zloba nezaniká. Koreňom všetkého zla je túžba po bohatstve a peniazoch. Mnohí ľudia, ktorí pachtili po bohatstve si spôsobili mnoho problémov v živote a skončili so životom. Je potvrdené, že tí čo chcú zbohatnúť upadajú do pokušenia nezmyselných a škodlivých žiadostí a napokon do záhuby. Každý sa máme rozvíjať sami, ak sme už rozvinutý, môžeme rozvíjať iných. To, že máme rôzne názory, neznamená, že máme byť nepriateľmi, ba naopak, máme hľadať cestu, ako sa zhodnúť, ako nájsť kompromis, aby sme mohli žiť vedľa seba, tolerovať jeden druhého. Dennodenne vidíme pravý opak aj u našich politikov, nehovoriac o našej celej spoločnosti. Pričiňme sa o to, aby láska zvíťazila nad lžou a nenávisťou. Zodpovednosť neleží len na jednotlivcoch, ale na nás všetkých, na našej schopnosti dosiahnuť spoločenský konsenzus. Sme svedkami aj výzvou vrcholných ústavných činiteľov k vzájomnej úcte, ale sami sa vyjadrujú neúctivo na adresu iných. „Vodu kážu a víno pijú“.

Často počúvame reči o tom, čo je a čo nie je demokratické. Ešte za oných čias k demokracii patrila zodpovednosť, ako k právu patrí povinnosť alebo k moci kontrola. Nech boli tie časy akékoľvek „čierne a deravé“, tieto myšlienky sa z úst našich štátnych predstaviteľov objavujú opäť a musíme ich mať aj my na zreteli, a to dnes zajtra aj v budúcnosti. Pojem demokracia má v sebe niečo očarujúce, priam opantajúce. Dá sa povedať, že môže byť taký všeobecný a zvyčajne nekonkrétny, že si naň každý môže dosadiť obsah, aký sa jemu zdá byť v danej chvíli najvhodnejší a priznajme sa, najvýhodnejší. Niekedy za totality sme museli robiť všetko, čo bolo nariadené z hora a keď sme sa vyjadrili negatívne k vyhláseniam, bolo zle, boli sme prenasledovaní. Dlhé roky som bol svedkom, ako sa páchalo zlo na ľuďoch. Tí, ktorí pracovali svedomito, často neboli náležite odmenení alebo sa hľadali na nich negatíva. Jedným predpokladom životného úspechu je pravidlo : „pochváľ dobrú vec“. Väčšina ľudí postupuje opačne. Keď sa im niečo nepáči, kričia a keď sa im páči, mlčia. Takí ľudia otravujú a ničia radostný život nielen svojho okolia, ale aj svoj vlastný. Každý človek i sebe vyššie postavený by bol potešený úprimných uznaním, po ktorom by pracoval ešte lepšie. Teda nie haniť, ale každé dobré počínanie pochváliť. V čom súdime iného, sami seba odsudzujeme. Súženie a úzkosť doľahnú na každého človeka, ktorý pácha zlo. Pokoj a česť čakajú na každého, kto koná dobro. Treba nám žiť v láske a svornosti, nezávidieť si, mať sa radi. Ľudia, ktorí sa nemajú radi, urýchľujú svoje starnutie a často sú náchylní na choroby.

Človeka kazí aj to, čo z neho vychádza a nielen to, čo do neho vchádza. Zoberme si, obrazne povedané, nové srdce. Musíme prežiť vnútornú revolúciu, očisťme sa od vnútornej totality. Buďme si navzájom dobrými priateľmi, ukážme pred svojimi deťmi, manželmi, spolupracovníkmi a v rodinách, že sa navzájom ctime, že si dôverujeme. Neponižujme jeden druhého, neohovárajme sa pred inými, ctime sa a okolie to postrehne. A to je jeden z hlavných krokov, ak sa chceme cítiť dobre. Zdôrazňujem, že lož nás nikdy nezachráni od lží. Jedine pravda nás môže zbaviť strachu. Skúsme vyťažiť z dna našich pochybností, nášho strachu a zúfalstva zrnka nového sebavedomia a sebavedomia tých, ktorí sa neboja pozerať za horizont svojho osobného alebo skupinového záujmu. Všetci sa musíme aj duchovne obnoviť, zjednotiť. To znamená, že máme jeden cieľ: konať mravne a morálne. Viac milujme, aby sme menej trpeli. Kto chce milovať život a dožiť sa šťastných dní, nech zadrží svoj jazyk od zlého a prestane ľstivo hovoriť. Nech sa vyhýba zlu a koná dobro, nech vyhľadáva pokoj a usiluje sa oň.

Stále mi rezonujú v mysli slová môjho triedneho profesora, ktoré nám pri rozlúčke po maturite povedal: „Odplácať sa za dobre dobrým je povinnosť, odplácať sa za zle dobrým je cnosť, ale odplácať sa za dobré zlým je zverstvo.“ Ak teda láska bude pohnútkou nášho konania, vtedy nebudeme zapríčiňovať utrpenie vo svete. Lebo život bez lásky nedáva zmysel.

Dr. Jozef Mandzák