Získal ocenenie v Poľsku

Juraj Charitun, rodák z bývalej Ostružnice, ktorý momentálne žije a pôsobí v Kežmarku, nezabúda na svoju rodnú reč a tvorí úspešne v rusínskom jazyku. Na 8. ročníku súťaže básnikov Wrzosowisko (Vresovisko) v poľskej obci Piwniczna získal druhé miesto v konkurencii 265 poľských, slovenských a rusínskych básní s básňou Mij kraj (Môj kraj).

Bola to už jeho štvrtá účasť na tejto prehliadke poézie a hudby Karpát. Ako nám prezradil, slovenskí básnici sa môžu na tejto súťaži prezentovať práve štyrikrát a musia byť narodení alebo pochádzať od Popradu po Medzilaborce. V predchádzajúcich ročníkoch mal udelené uznania, ale popredné ocenenie dostal až v tomto ročníku. Akcia sa v Piwnicznej koná na skutočnom kopci, kde rastie vres, ale aj v priestoroch obce, dokonca pri prameni tunajšej minerálnej vody Piwniczanka.

Vzťah k poézii Jurajovi Charitunovi vštepil na gymnáziu v Snine Iľja Legdan a na Pedagogickej fakulte v Prešove Michal Hirjak, CSc., rodák z obce Pichne. Doteraz vydal štyri zbierky: Kraju mij ridnij (178 zapísaných ľudových piesní), Lastovičky prileteli (detský folklór), Spyj ďitino, spyj (detský folklór), Husle z javora (básne). V súčasnosti pripravuje ďalšiu zbierku poézie Moji žali (Moje žiale) a rýmované detské hádanky. Publikoval na Ukrajine, v Poľsku a na Slovensku. Práve teraz, koncom septembra, sa chystá na významné medzinárodné podujatie v poľských Gorliciach Poetická jeseň. Tu by to mala byť už jeho štrnásta účasť. Na záver jeho motto: „Ani deň bez riadku.“
/mf/

Mij kraj
Je takyj kraj de poety slova zbyrajuť jak ďity malyny.
Maľari toločať kvitky na polotna.
Rizbari dolotom hlaďať svoji madonny.
Je takyj kraj vyše Snyny
de žili kolys Rusyny
de časom zajdu poplakaty i ja.
Daj ruky meňi
zavedu ťa tam de sela stojaly i cerkovci svjaty
na horu Gazdoraň
bo lem z ňoj čuty jak plače potičok Havraň.
Studenyj potik a kiľko v ňim žaliv narikaň.
Posluchaj z Beskyda husľovy sonaty leťať
solodky jak vyno.
Zhasne deň
straťať sja ťini
do rana tu budeme samy
iz svojov vynov.