Život, dielo a pozostalosť Belu Kélera

Od vydania tejto zaujímavej publikácie neuplynulo mnoho času. V auguste 1944 sa v Bardejove uskutočnilo odstránenie tejto pamätnej tabule. V kultúrnych a muzikantských kruhoch sa s pobúrením hovorilo o kultúrnom škandále. Miestna organizácia HSĽS vedená Augustínom Novickým realizovala výnos Ministerstva vnútra o odstránení závadných predmetov. Vyvíjali nátlak na správcu múzea osv. p. Gejzu Žebráckeho, aby tabuľu odstránil. Tejto požiadavke Žebrácky nevyhovel. Chopili sa hanebnej práce sami. Žebrácky listom upovedomil o tejto skutočnosti Štefana Hozu ä ten v Bratislave mobilizoval kultúrnu a umeleckú verejnosť. O významne Belu Kélera pre hudobnú kultúru aj napísal článok do denníka Slovák 19. októbra 1944. Škodnej udalosti sa zabrániť nedalo. Podarilo sa zabrániť rozbitiu tejto pamätnej tabule. Správca múzea osv. p. Gejza Žebrácky ju ukryl v depozitári múzea.

V roku 1952 sa Spolok Svojina podujal na osadenie troch nových pamätných tabúľ trom osobnostiam Bardejova: evanjelickému a. v. farárovi a zástancovi práv Slovákov Jurajovi Kellovi - Petruškinovi, katolíckemu kňazovi a autorovi divadelnej hry Šenk pálenčený ThDr. Jánovi Andrašíkovi a Vojtechovi (meno upravili) Kélerovi, hudobnému skladateľovi. Na rok 1952 pripadli viaceré výročia a Svojina vyhlásila kultúrnu aktivitu pod názvom Rok bardejovských výročí (jubileí). Pri tejto príležitosti aj Bardejovčanka Viera Bombová vytvorila podľa dochovaných portrétov skladateľa svoj portrét kresbu ceruzkou. A Emil Korba píše báseň venovanú Kélerovi. V materiáloch o Živote a diele Belu Kélera, ktoré zverejnil Peter Bubák na stránke Šarišského múzea je chybne uvedený rok osadenia súčasnej malej pamätnej tabuľky ako rok 1943!!!

V roku 1988 sa v spolupráci Hudobného múzea SNM v Bratislave (Dr. Ľuba Ballová, muzikologická a kritická) a Šarišského múzea v Bardejove uskutočnila inštalácia putovnej výstavy Putovanie Daniela Georga Speera po Šariši a Zemplíne. Exponáty výstavy sme dopĺňali exponátmi dokumentujúcimi dobu pobytu Speera v konkrétnom meste. Bardejov nebol výnimkou. Pri chystaní dobových exponátov v múzejnom depozite sme sa veľmi potešili ďalšej skutočnosti: medzi exponátmi sme uvideli túto Kélerovu pamätnú tabuľu. Tým sa vyvrátili šíriace sa informácie, že pamätná tabuľa je stratená. Naša osobná skúsenosť - bola som vtedy s Dr. Ballovou v múzejnom depozite v bašte - potvrdila informáciu, ktorú som uviedla vyššie v texte.

S čoraz väčším odstupom od života a diela bardejovského rodáka Belu Kélera sa potvrdzuje to, čo v oblasti európskej hudobnej kultúry bolo oceňované už za jeho života. Kélerovi za skladateľskú a umeleckú činnosť patri významné miesto v dejinách hudobnej kultúry 19. storočia. Je čas vrátiť odstránenú pamätnú tabuľu na pôvodné miesto. Svojou noblesou a umeleckým prevedením bude ďalším neprehliadnuteľným historickým artefaktom pre návštevníkov historického Bardejova. V roku 2012 uplynie 130 rokov od smrti Belu Kélera. Čas nestojí... 20. 11. 2009 som listom v súvislosti s prebiehajúcim procesom „Zápisu do zoznamu pamiatok" upozornila vedenie mesta na túto pamätnú tabuľu aj v súvislosti k 190. výročiu narodenia Belu Kélera v roku 2010 s požiadavkou jej reinštalácie. S odstupom času som zistila, že vtedajší vedúci oddelenia kultúry Ján Marhulík s tým nič neurobil.

Oblúkom sa dostávam k minuloročnej výstave o živote a diele Belu Kélera. Historická pamätná tabuľa Belu Kélera nesporne bola veľmi oslovujúcim exponátom. Návštevníci výstavy vo svojich početných zápisoch sa vyjadrili aj k návratu pamätnej tabule na pôvodné miesto. Aj pamätné tabule majú svoje osudy. Zásluhou historicky cítiacich ľudí táto prežila historické turbulencie. A môže vydávať svedectvo o Belovi Kélerovi na pôvodnom mieste. Kvôli historickej presnosti a zdokumentovania podujatí s Kélerovými skladbami, doplním tento pohľad na koncerty a výstavy mimo Bardejova. 44. ročník Prešovskej hudobnej jesene 2010 sa 10. 11. 2010 v sále Čierneho orla v Prešove koncert pod názvom Tri dámy a Bela Kéler. Interpretkami skladieb Belu Kélera boli sopranistka Iveta Vladyková, huslistka Svetlana Beriša a klaviristka Dagmar Duždová. Na programe boli takmer všetky skladby z rovnomenného koncertu v Bardejovských Kúpeľov. Niektorí Kélerovi súrodenci žili v Prešove. Sám v Prešove aj študoval. Časť svojej pozostalosti v testamente poručil Prešovu. Tieto historické skutočnosti „si robili nárok" na takýto koncert. Súčasťou večera bola aj inštalácia výstavy o živote a diele Belu Kélera z bardejovského Šarišského múzea. Bela Kéler - dirigent a skladateľ z Bardejova. Pod týmto názvom zazneli diela Belu Kélera v interpretácii Štátnej filharmónie Košice na koncerte 4. 11. 2010 v rámci 42. koncertnej sezóny. Dramaturgiu koncertu oproti hosťovaniu v Bardejove rozšíril dirigent Marián Vach o Kélerov koncertný valčík „Come palpita il mi cor" pre soprán a orchester, Op. 61 so sólistkou Luciou Knotekovou.

V programe zazneli aj diela Josefa Straussa (polka Velocipede), Johanna Straussa st. (Čínsky galop) a Johanna Straussa ml. Kélerove skladby v obsadení symfonického orchestra pod citlivým naštudovaním Mariána Vacha zazneli v noblesnom šate melodickom i inštrumentácii. V susedstve skladieb skladateľov Straussovskej rodiny sa vôbec nestratil. Kéler nebol súperom Straussa. Má svoje kompozičné osobitosti, ktoré mu prinášali zaslúženú popularitu i uznanie. V salóniku Domu umenia ŠF si poslucháči mohli pozrieť putovnú výstavu Šarišského múzea v Bardejove, ktorá sa stretla s obdivom návštevníkov. Slová poďakovania patria riaditeľovi Dr. Františkovi Gutekovi za realizovanie putovnej podoby výstavy.

5 dám operety - operetný galakoncert uzatváral Košický operetný festival 16. 11. 2010. Medzi skladby tradičných operetných skladateľov ako J. Straussa. ml.. E. Kálmana, F. Lehára a F. Churchilla zaradili Pekelný Galop Belu Kélera v interpretácii Štátnej filharmónie Košice s dirigentkou Elzbietou Tomalou z Poľska. Moderátor večera Filip Túma a riaditeľ festivalu a dirigent ŠD Košice Igor Dohovič k osobnosti Belu Kélera zaradili do programu večera súťaž. Súčasťou odpovede bolo povinné zadirigovanie časti z Pekelného galopa (ku Kélerovi sa prihlásila autorka týchto riadkov a zažila dirigentskú atmosféru v ŠF).

Silvia Fecsková