Znížené jazykové kvórum bude revolučné pre Rusínov

Zníženie hranice používania jazyka menšiny v úradnom vzťahu bude revolučným najmä pre rusínske obce.

Ak prejde návrh zákona z dielne vicepremiéra pre ľudské práva a menšiny Rudolfa Chmela (Most-Híd), znižujúci hranicu kvóra z pôvodných 20 percent na 15, Rusíni, ktorí dnes môžu používať rusínsky jazyk na úradoch v 68 obciach, budú po novom môcť materinský jazyk používať v 113 obciach. Druhou menšinou, ktorej stúpne počet obcí čo do použitia svojho materinského jazyka, sú Rómovia. Tým pribude k terajším 57 obciam, kde sa rómsky jazyk môže používať aj úradne, 29 obcí. Zníženie hranice prinesie dokonca možnosť oficiálne používať chorvátsky a český jazyk. Chorvátčina môže oficiálne znieť v dvoch obciach, presnejšie mestských častiach, a to v Čuňove a Jarovciach v bratislavskom obvode. Češtinu by mohli oficiálne používať v obci Macov o okrese Dunajská Streda. Celkovo by jazyk menšiny mohlo popri slovenčine v úradnom styku používať po prijatí novely až 729 obcí, v súčasnosti je to 656 obcí.
 

Výhrady majú v KDH
Návrh z dielne vicepremiéra Chmela sa nepozdáva niekoľkým poslancom KDH. Chmel pritom urobil ústupok, keď v novele znížil hranicu na 15 percent, pôvodne požadoval zníženie na 10 percent. Niektorí poslanci KDH však v Chmelovom zámere znižovať kvórum jazyka nevidia žiaden význam a novela bude skôr či neskôr vyžadovať úpravy.  Chmel podotkol, že návrh má za cieľ podporiť najmä menšie menšiny. Ako povedal na margo rokovania s predstaviteľmi KDH, z 15-percentnej hranice už Most-Híd neplánuje ustúpiť.  "Naša snaha je presvedčiť ich, že ide o zvýšenie komfortu menších menšín," konštatoval vicepremiér.  Upozornil, že zákonom si nepolepšia slovenskí Maďari. Tým zníženie hranice kvóra na 15 percent prinesie dve obce navyše. Dnes sa maďarský jazyk môže používať v oficiálnom styku v 512 obciach, po novom by to bolo 514 obcí.

Ukrajinci prídu o sedem obcí
Ukrajinská menšina naopak príde o sedem obcí. Dnes ukrajinčinu môže používať 18 obcí, po odklepnutí novely ju budú môcť používať v 11 obciach. Ako pre Aktuálne.sk povedal vicepremiér, počet občanov hlásiacich sa k ukrajinskej národnosti totiž od prvého po druhé sčítanie obyvateľov ubudlo, znížil sa teda aj ich podiel v obciach.  István Schill, podpredseda Štatistického úradu SR, pripomína, že od posledného sčítania môžu počty ľudí hlásiacich sa k svojím národnostiam variovať a teda aj počet obcí čo do používania jazyka národnostnej menšiny sa môže zmeniť.

To, ako je na tom Slovensko s národnosťami, ukáže i májové sčítanie obyvateľov. Rudolf Chmel apeluje i na to, aby sa ľudia nebáli a hlásili sa k svojej národnosti.

 

 

Zdroj: www.aktualne.sk