Zomrel Mikuláš Hvozda ( † 3.9.2010)
Ľudový básnik Mikuláš (Nikolaj) Hvozda sa narodil 24. decembra 1926 v Ladomirovej v chudobnej roľníckej rodine. Jeho otec odišiel do Argentíny za prácou na 2 mesiace pred jeho narodením. So svojim otcom sa v živote nikdy nestretol. Vyrastal s mamou a svoje detské roky trávil v pravoslávnom kláštore. Tam sa vzdelával, získal všestranný rozhľad, čo mu pomohlo v jeho ďalšom živote. Po skončení povinnej školskej dochádzky sa začala zložitá a kľukatá cesta životom. Najprv pracoval ako robotník na výstavbe štátnej cesty a od roku 1942 sa učil za automechanika vo firme Vančury v Krajnej Poľane. Nikolaj Hvozda s vďačnosťou spomína na svojho učiteľa Čecha Jirka Hlavičku, ktorý ho veľa naučil. Jesenné frontové dni Nikolaj Hvozda prežíval v evakuácii vo Finticiach pri Prešove. Po návrate domov evakuantov, ako aj všetkých Ladomirovčanov, čakali dni hladu, chladu, nebezpečia od pozostatkov vojenskej munície. Nutnosťou bola výstavba nového príbytku, pretože starý dom bol zničený. Napriek všetkým ťažkostiam Nikolaj Hvozda našiel v sebe dostatok síl a v Košiciach dokončil kurz automechanika a získal vodičský preukaz s vyznamenaním. Potom nasledoval päťmesačný vojensky výcvik, pretože Nikolaj bol jediným živiteľom rodiny.
Od roku 1951 až do dôchodku Nikolaj Hvozda pracoval ako vodič autobusu ČSAD vo Svidníku. Jazdil na rôznych linkách Svidníckeho okresu, stretával sa s množstvom rôznych ľudí, zoznamoval sa s ich osudmi, pozoroval život a krasy rodného kraja. Výsledky životného poznania a prirodzený talent boli podstatou toho, že Nikolaj Hvozda všetko videne formuloval do básnických veršov, ktoré zverejňoval v závodných novinách Dopravák a v ukrajinských novinách Nove žyťťa. Vystupoval v rozhlasových reláciách v Prešove.
Za výdatnej podpory literátov I. Macinského a H. Rudlovčákovej Nikolaj Hvozda vydal štyri samostatné zbierky poézie: „Makovycki dzvinočky“, „Siľs'ky opoviďi“, „Kvitočky mojoj zahorodočky“, „Spoviď Rusyna“ a tri kolektívne: „Zelenyj vinočok – červoňi kvitočky“, „Karpaty pisneju včarovaňi“ a „Terňova ruža“. Svoje básne zverejňoval v okresnej periodickej tlači.
Vičnaja jomu pamjať !
Zdroj: www.ladomirova.sk
Aktuality
Zobraziť všetky30.04.2026
Dve percentá, jeden spoločný cieľ
Podporte nás 2 % z vašich daní a buďte súčasťou nášho úsilia o zachovanie a šírenie neznámej histórie Rusínov.
Vaša podpora je pre nás cenná – ďakujeme za dôveru!
Notársky centrálny register určených právnických osôb
Informácie o určenej…
10.03.2026
Archív: Rodák z Podkarpatskej Rusi Mikuláš Popovič získal ocenenie Česká hlava
Virológ Mikuláš Popovič, ktorý sa narodil ako československý občan vtedajšej Podkarpatskej Rusi, získal v roku 2013 cenu Patria v rámci projektu Česká hlava. Vedca pôsobiaceho na Marylandskej univerzite v USA ocenili za dlhoročný výskum vírusu H…
10.03.2026
Rozhovor: Pešiak, ktorý objavil HIV
Eva Bobůrková, 13. 2. 2014
Nové neznáme smrteľné ochorenie bolo opísané v roku 1981. Po pôvodcovi AIDS pátral aj Čechoslovák (Rusín) Mikuláš Popovič. A úspešne. V roku 1984 identifikoval vírus HIV a vytvoril aj prvý test na prít…
06.03.2026
Vladyka Milan Lach SJ bol vymenovaný za eparchiálneho biskupa Bratislavskej eparchie
ISPA
Metropolia
Dnes napoludnie Vatikán oznámil, že Svätý Otec Lev XIV. prijal zrieknutie sa úradu eparchiálneho biskupa vladyku Petra Rusnáka, ktorý v septembri minulého roka dovŕšil kánonický vek 75 rokov a za jeho nástupcu menov…
05.03.2026
Pozvánka na premiéru: Predavač dažďa / Продавач доджу
1 hodina 40 minút • Premiéra: 5. marca 2026
Originál: Predavač dažďa
štvrtok 12. 3.
2. premiéra
Veľká scéna
Dážď sa kúpiť nedá. To však neznamená, že ho niekto nemôže predávať.
Je leto, sucho a práve padol ďalší teplotný rekord. Pri va…
04.03.2026
Lemkovia vytvárajú „Hołos“. O kultúre, ktorá nezanikla
autorka: Julia Pańków
"Chcela som ukázať, že my, mladí Lemkovia, sme schopní vytvoriť dielo, ktoré je relevantné pre našu dobu. Že máme čo povedať a že náš hlas je dôležitý,“ hovorí Daria Kuziak, autorka prvej lemkovskej ope…
Naše obce
Zobraziť galérieUjko Vasyľ
Strityť ujko Vasyľ kamarata.
-Čoloviče ja už ne možu. Moja Paraska to choče furt robyty - rano, na obid, večur a v noči ňa iši tryraz zobudyť - ja jem na dňi...
Kamarat mu laskavo odpovidať:
-Pamjataš, jak jem ti hvaryl? Ne ber soj škaredu, ne ber soj škaredu, budeš na ňu sam...!
Československý svět v Karpatech
Československý svet v Karpatoch
Čechoslovackyj svit v Karpatach
Reprezentatívna fotopublikácia
Objednať