Zonácia Polonín ráta so znížením ochrany

Spor Taraba vs. ochranári. Hovoria o ohrození v národnom parku, on o hystérii a skanzene

Jana Otriová, redaktorka

Ochranári hovoria o zvýšenom riziku ohrozenia strategického zdroja pitnej vody, minister životného prostredia Tomáš Taraba (nominant SNS) o zbytočnej hystérii.

Vodárenská nádrž Starina, najväčšia zásobáreň pitnej vody na východe Slovenska, prišla na pretras na nedávnej tlačovej besede v Úpravni vody v Stakčíne v okrese Snina po novinárskych otázkach.  

Ochranárska organizácia Aevis upozornila, že jedným z najzávažnejších problémov zonácie Národného parku Poloniny je práve Starina, ktorá je jeho súčasťou. Ministerstvo navrhuje na 1 700 hektároch povodia nádrže znížiť stupeň ochrany prírody z aktuálneho tretieho na druhý.

„Prakticky to znamená používať chemické látky, budovať stavby v blízkosti hlavných prítokov, zvýšený počet áut, voľný pohyb ľudí a cyklistov mimo turistických chodníkov, čo doteraz bolo striktne zakázané. Umožnilo by to legalizáciu čiernych stavieb a vznik nových, ľudia by tu mohli bivakovať, zakladať oheň,“ hovorí riaditeľ Aevisu Rastislav Mičaník.

Negatívne dopady na kvalitu a bezpečnosť Stariny má aj ťažba dreva. „Je zarážajúce, že s takýmto absurdným nápadom prichádza práve ministerstvo životného prostredia, ktoré by malo Starinu chrániť. Je nezodpovedné presadzovať takéto zmeny.“

Úrad Prešovského samosprávneho kraja v stanovisku k návrhu zonácie Polonín upozorňuje, že v regióne dlhodobo eviduje pokles hladín podzemných vôd, ktorý už dnes spôsobuje problémy miestnym obyvateľom, domácnostiam aj prevádzkam závislým od vlastných zdrojov vody.  

„Akékoľvek zníženie stupňa ochrany alebo zvýšenie intenzity hospodárskych činností by mohlo spôsobiť zhoršenie infiltračných pomerov, eróziu či narušenie prirodzeného režimu prameňov. Takýto vývoj by mal priamy negatívny dopad na stabilitu vody v nádrži, ktorá je vzhľadom na svoju celospoločenskú dôležitosť nepostrádateľná. Ochrana tohto územia je vo verejnom záujme a zodpovedá princípom predbežnej opatrnosti, adaptácie na zmenu klímy a dlhodobej bezpečnosti obyvateľstva,“ uvádza v stanovisku.

Na Starine klesol prítok vody až o 19 percent. So znížením ochrany v jej povodí nesúhlasí ani Únia miest Slovenska a požaduje zachovať súčasný stav.

Dvesto čiernych stavieb
Priamo v povodí Stariny je dnes viac ako dvesto čiernych stavieb, s ktorými sa štát roky nevie vysporiadať. Najčastejšie ide o chatky, ktoré sa nachádzajú v lokalitách, kde ministerstvo navrhuje znížiť ochranu prírody.

„Analýza čiernych stavieb naznačuje, že v prípade zníženia ochrany v lokalitách ich umiestnenia ide skôr o zámer ako zhodu náhod,“ zdôrazňuje Mičaník a ukazuje miesta na mape.   

Minister Taraba reaguje, že on ich tam nepostavil. „Stavebné úrady ich môžu zbúrať. Ministerstvo životného prostredia nie je stavebný úrad. Tie stavby tam nevznikli za môjho ministrovania, sú tam už dlhodobo. Čo s tým mám robiť?“

Slovenský vodohospodársky podnik, ktorý pozemky so stavbami spravuje, pre Korzár uviedol, že „v prípade ich odstraňovania bude správca vodnej stavby spolupracovať a komunikovať so stavebnými úradmi, pod kompetenciu ktorých spadá agenda čiernych stavieb“.

Ochranné pásmo ostáva nedotknuté
Podľa ministra Tarabu „netreba zo všetkého robiť hystériu“. Problém v znížení stupňa ochrany nevidí.

Za dôležité a podstatné pokladá, že Starinu okrem zákona o ochrane prírody chráni aj vodný zákon a ochranné pásma vodného zdroja, v ktorých platí osobitný režim hospodárenia, ostávajú zachované. To potvrdil aj vodohospodársky podnik. 

„Nejdeme meniť prísne pravidlá, týkajúce sa hygienického pásma a noriem, ktoré sú jasne dané, nikto sa ich nedotýka. Robíme to, aby ľudia, ktorí tam majú pozemky, nemuseli chodiť iba po jednom vyčlenenom chodníčku. Aby sa po svojich pozemkoch mohli normálne prechádzať, aby mohli kosiť trávu. Komu toto prekáža?“ hovorí. 

„Nikomu neprekáža, že tam behajú zvery z prírody, že tam majú výkaly. Bavíme sa o tom, aby sa ľudia mohli prejsť normálne po pozemkoch, aby tam mohli kosiť a normálne fungovať. Tam nikto žiadnu poľnohospodársku činnosť, žiadne hnojivá nemôže používať, pretože to nedovoľuje hygienický poriadok,“ dodáva.  

Mičaník zdôrazňuje, že podľa súčasnej legislatívy je vodnému zákonu v národnom parku nadradený zákon o ochrane prírody.

Kroky ministerstva vníma ako nesystémové, pretože sa rieši iba jedna časť problému. Vraví, že Starina je zdrojom povrchovej vody a v prvom rade je potrebné zabezpečiť ochranu celého povodia, aby nedochádzalo k sedimentácii nádrže a k zvyšovaniu rizika kontaminácie vody.

„Na úrovni Stariny nám vzniká surová voda, čím kvalitnejšiu vodu máme v Starine, tým menej musíme vynakladať finančné prostriedky na jej čistenie a dodatočnú úpravu v Úpravni vody v Stakčíne,“ hovorí Mičaník.

Naráža tým na ohlásenú vyše 58-miliónovú investíciu do modernizácie úpravne. 

Vyjadriť sa musia miestni ľudia
Taraba bývalému vedeniu rezortu vytýka, že zonáciu Polonín pripravovalo bez toho, aby sa pýtalo miestnych ľudí. „Nejdeme tu robiť skanzen, aby ste tu boli ešte väčšia hladová dolina,“ hovorí. 

Keby bolo v Poloninách vyhlásených 50 percent územia za bezzásahových, podľa ministra by „tu prestal život“.

„Národný park je súčasťou aj poľnohospodárskych aktivít. Pri Starine si vyšší územný celok postavil cyklotrasu. Postavili ju tiež v zóne, ktorá je chránená. Tak čo, ideme ju rozbiť?“ pokračuje.  

Odvoláva sa na to, že aktuálny návrh zonácie pripravili miestni ľudia.

„Chcete, aby som to nakreslil ja v Bratislave? Základ zonácie je, že máme počúvať lokálnych ľudí. Tu miestni povedali, že budú žiadať vystúpenie z národného parku, pokiaľ oni budú tak regulovaní, že sa ani nemôžu prejsť po vlastných pozemkoch,“ hovorí.  

Taraba zdôrazňuje, že má „najväčšiu úctu k ochrane prírody, aj k spodným vodám“. „Nie sme takí hlúpučkí, že tu necháme otráviť vody,“ zdôrazňuje.

Odvoláva sa na to, že treba počúvať odborníkov a zastáva názor, že treba vybudovať nádrž Tichý potok ako náhradný zdroj pitnej vody. „Vážim si všetkých odborníkov, tí tomu rozumejú najlepšie a my tomu musíme dať politické krytie.“

Len na štátnych   
Mičaník hovorí, že zonácie národných parkov sú povinnosťou, ktorú má robiť envirorezort, nie je to výmysel mimovládok.

„V Národnom parku Poloniny štát vlastní 50 percent územia, a práve na štátnych pozemkoch je možné rozširovať najprísnejšie zóny ochrany, nešlo by to na úkor súkromných vlastníkov.“

Štát má zároveň vytvorené mechanizmy na to, aby kompenzoval výpadky prípadných daní pre samosprávy.

„Zatiaľ ho nevyužíva a myslíme si, že to robí zámerne, aby situácia bola z podhľadu obcí neakceptovateľná,“ reaguje na tvrdenie ministra o kompenzáciách.

Ten povedal, že podľa odhadov rezortu by potrebovali 200 miliónov eur ročne na kompenzácie, kedy celé Slovensko malo mať v národných parkoch bezzásahové územia na 50 percent.

„Správa Národného parku Poloniny prezentovala, že výpadok daní pre samosprávy v prípade Polonín sa pohybuje vo výške asi 100-tisíc eur. V prípade súkromných pozemkov urbárskych spoločností sa v minulosti aj v súčasnosti vyplácajú kompenzácie za obmedzovanie v hospodárení a tento mechanizmus by mal byť naďalej garantovaný, lebo ide o veľmi dôležité územia ochrany prírody,“ dopĺňa Mičaník.

Za ostatných desať rokov sa investovali do regiónu Polonín milióny eur aj preto, že je tam národný park, že sa tam roky pripravujú na transformáciu z lesníctva na rozvoj turistického ruchu.

Jana Otriová, redaktorka

zdroj: 
https://korzar.sme.sk/zemplin/c/spor-taraba-vs-ochranari-hovoria-o-ohrozeni-v-narodnom-parku-on-o-hysterii-a-skanzene