Zosnulý princ Philip: Stal som sa anglikánom, ale zostal som pravoslávnym

Predkyne princa Philipa sa celé generácie vydávali za Romanovovcov. Bol prasynovcom svätej mučenice veľkokňažnej Alžbety Fjodorovnej

Výlučne v areáli Windsorského hradu sa konal v sobotu pohreb princa Philipa. Manžel kráľovnej Alžbety II. zomrel 9. apríla vo veku 99 rokov.

Pre koronavírusovú pandémiu sa celý obrad uskutočnil v najužšom kruhu rodiny. Celá krajina si uctila zosnulého minútou ticha tesne pred začiatkom pohrebu.

Vzhľadom na protipandemické opatrenia nezaznela ani pohrebná kázeň. V kaplnke svätého Juraja anglikánsky prímas Justin Welby v rámci modlitby poďakoval zosnulému vojvodovi z Edinburghu za „odhodlanú vieru a lojalitu, za vysoký zmysel pre povinnosť a bezúhonnosť, za celoživotnú službu národu a commonwealthu a za odvahu a inšpiráciu jeho vedenia“.

Medzi skladbami, ktoré si princ Philip osobne vybral pre svoj pohreb, zaznela v podaní štvorčlenného chóru aj pasáž pohrebu v byzantskom obrade.

Zostal pravoslávnym
V komentári pre RIA Novosti v deň Philipovej smrti sa metropolita Hilarion, vedúci Oddelenia pre vonkajšie cirkevné vzťahy Moskovského patriarchátu, podelil o svoje spomienky na stretnutie s princom:

„Philip, vojvoda z Edinburghu, syn gréckeho a dánskeho princa Andreja, bol pokrstený v pravoslávnej viere. Po nútenom odchode rodičov z Grécka skončil v Spojenom kráľovstve, kde prijal britské priezvisko Mountbatten a konvertoval na anglikanizmus. Lásku k pravosláviu si však uchoval do konca života. Keď som sa s ním stretol v jeho byte v Buckinghamskom paláci 25. mája 2011, povedal mi doslova toto: ‚Stal som sa anglikánom, ale zostal som pravoslávnym.‘

Celkovo sme sa rozprávali asi hodinu. Veľmi sa zaujímal o proces obnovy cirkvi v Rusku a ďalších krajinách kanonickej prítomnosti Ruskej pravoslávnej cirkvi a pýtal sa na život pravoslávnych monastierov, farností a náboženských vzdelávacích inštitúcií. S veľkým zápalom pripomenul svoje návštevy na svätej hore Athos. Porozprával mi o svojich pravoslávnych koreňoch a o svojich rodinných zväzkoch s ruským kráľovským domom.

Na pamiatku stretnutia som mu daroval ikonu svätej mučenice veľkokňažnej Alžbety Fjodorovny, ktorej bol prasynovcom.“

Denník Greek City Times pripomenul, že princ Philip sa narodil 10. júna 1921 na gréckom ostrove Korfu a ako dieťa prijal sviatosti kresťanskej iniciácie (krst, myropomazanie, Eucharistiu) v Pravoslávnej cirkvi. A hoci konvertoval k anglikánom, lebo to vyžadoval kráľovský protokol, „nikdy neprestal prežehnávať sa pravoslávnym spôsobom na verejnosti“.

V deň Philipovej smrti ruská informačná agentúra TASS publikovala uznanlivé vyjadrenie moskovského patriarchu Kirilla: „V osude princa sa odráža celá epocha. Jeho kráľovská Výsosť ako príslušník gréckej línie dynastie Oldenburgovcov prechovávala vrelé city ku kultúre a tradíciám pravoslávneho kresťanstva a bola čestným správcom verejnej organizácie ,Priatelia hory Athos‘.“

Jeho Svätosť Kirill neopomenul dodať, že „princ Philip sa veľmi zaujímal o históriu a kultúru Ruska, ktoré opakovane navštívil“.

To však až tak veľmi neprekvapuje, lebo predkyne princa Philipa sa po generácie vydávali do cárskej dynastie Romanovovcov.

Z rodiny svätých
Tetu Philipovej matky Alžbetu Hesensko-Darmstadtskú, ktorá sa po konverzii a sobáši so Sergejom Romanovom stala veľkokňažnou Alžbetou Fjodorovnou, zavraždili boľševici. V roku 1992 Ruská pravoslávna cirkev zaradila Alžbetu medzi svätých novomučeníkov.  

Aj Alžbetinu sestru Alix, teda ďalšiu tetu Philipovej matky, postihol ako cárovnú Alexandru Fjodorovnu rovnaký osud. Boľševici ju zastrelili spolu s posledným ruským cárom Mikulášom II. a ich piatimi deťmi. Ruská pravoslávna cirkev zaradila zavraždenú cársku rodinu medzi svätých novomučeníkov v roku 2000.

Aj Philipovu matku Alice Battenbergovú hodnotí denník Greek City Times oveľa pozitívnejšie než nemecká tlač, v ktorej princezná nie je klasifikovaná ako nábožensky založená, ale ako schizofrenička.

„Keď Nemecko v druhej svetovej vojne obsadilo Grécko, princezná Alice, ktorá vždy bola hlboko veriaca, riskovala svoj život, aby pomohla gréckym Židom,“ uviedol denník Greek City Times. Yad Vashem ocenil Philipovu matku titulom „Spravodlivý medzi národmi“.

Ovdovená Alice sa stala pravoslávnou mníškou „a keď po vojenskom puči v roku 1967 bola grécka kráľovská rodina vyhnaná z Atén, princ Philip vzal Alice k sebe do Londýna, kde sa nasťahovala do Buckinghamského paláca a zriadila si súkromnú kaplnku, ktorá však po jej smrti v roku 1969 bola rýchlo demontovaná“.

Pre pravoslávnych konverzia veľa neznamená
Vo Philipovom živote je intenzívnejší záujem o svoje pravoslávne korene badateľný až na začiatku 90. rokov.

Podľa denníka Greek City Times jeden anglický novinár v roku 1992 zistil, že Philip sa „v predchádzajúcom roku súkromne stretol s ruským pravoslávnym biskupom v Londýne a na jún 1993 plánoval stretnutie s konštantínopolským patriarchom, návštevu svätej hory Athos v severnom Grécku a návštevu moskovského patriarchu“.

Na pravoslávnej konferencii na Kréte v roku 1991, na ktorej sa zúčastnil princ Philip, sa mnísi zhodli na tom, že „jeho konverzia na anglikanizmus“ nič neznamená, „pretože bol pokrstený za pravoslávneho a len to sa skutočne počíta“.

Ján Krupa 

Zdroj: 
https://svetkrestanstva.postoj.sk/76987/stal-som-sa-anglikanom-ale-zostal-som-pravoslavnym

Foto:
Stretnutie princa Philipa a metropolitu Hilariona. 
Zdroj: mospat.ru