Zrod Československa: V Prešove počas vzbury prišlo o život 43 ľudí

Mesto to počas prvých krokov v novej republike nemalo ľahké.

PREŠOV. Prešovčania zažili v prvých mesiacoch po vzniku Československej republiky mnohé prevratné udalosti.

Rok 1918 v súvislosti so vznikom Československej republiky priniesol aj popravu 41 vojakov a dvoch civilistov.

Výsledkom vzbury bolo zdevastované takmer celé centrum mesta Prešov.

Vyrabované boli desiatky obchodov, ale najmä pohostinstiev.

Vojaci boli odsúdení na trest smrti z dôvodu rebélie a výtržností.

„Vzbura sa začala 31. októbra vo večerných hodinách, keď v meste zasadalo zhromaždenie významných osôb mesta a župy. Na zhromaždení sa rozhodli utvoriť prešovskú Maďarskú národnú radu,“ povedal štátny archivár Lukáš Šimko.

Dav, oboznámený s výsledkom zhromaždenia, sa zbiehal pred mestským domom.

„Po skončení rokovania si rozvášnený dav vypýtal od majiteľa hostinca Čierny orol sudy s alkoholom a ľudia sa opili. O ďalší alkohol už nežiadali, ale rovno si ho zobrali. Neskôr vnikli do župnej väznice, poškodili budovu a smerovali do kasární, kde sa ozbrojili,“ vysvetľuje Šimko.

Dav spolu s ďalšími vojakmi sa vrátil do centra mesta, kde sa začala hromadná rabovačka.

Drvivá väčšina rebelujúcich boli práve vojaci. K nim sa pridávala aj chudoba, ktorá sa chcela takto obohatiť.

Počas vyčíňania vojakov dokonca ukradli aj vlaky a smerovali domov na Spiš či Bardejov.

Na smrť odsúdili 120 ľudí
Ráno, keď sa revolta utlmila, sa sformovali jednotky, ktoré pomohli pochytať rebelujúcich.

Niektorí boli natoľko opití, že ich doslova zbierali zo zeme.

Z 300 uväznených vojakov bolo 120 odsúdených na trest smrti.

Ten sa vykonával medzi evanjelickým chrámom a rímskokatolíckym kostolom v centre mesta.

Poprava sa konala na deň Všetkých svätých 1. novembra 1918 o 14. hodine a otriasla obyvateľstvom mesta, ale aj širokého okolia.

„Keď sa začalo s popravou, ostatní odsúdení v obave o svoj život prelomili stráže a rozutekali sa mestom na všetky smery. Po chvíli začali vojaci po nich strieľať. Niektorých zastrelili, niektorým sa podarilo utiecť a iných chytili a opäť postavili pred popravčiu čatu,“ opisuje udalosti Šimko.

Pri tomto incidente bolo 34 ľudí popravených, deviati zomreli pri prestrelkách počas chaosu.

Po tejto poprave sa vzniesla vlna nevôle voči vojenským veliteľom, ale aj ďalším ľuďom, ktorí sa jej zúčastnili.

Prvé kroky Prešova v Československu
Po tejto tragickej udalosti sa udiali v Prešove aj ďalšie v súvislosti s vytvorením novej republiky.

Počas prvých mesiacov po jej zrode územie Slovenska ešte nebolo obsadené československou armádou, teda ešte nebola nastolená československá štátna moc.

„Boli rôzne snahy, aby táto oblasť bola pripojená ku Maďarskej republike. Nakoniec Prešov a ďalšie mestá boli koncom decembra obsadené československým vojskom a v januári prišiel do Prešova novozvolený župan Pavol Fábry,“ povedal historik Jozef Kušnír.

Ten začal viacerými nariadeniami a opatreniami nastoľovať výkon novej štátnej moci.

„Jedno z hlavných nariadení sa týkalo jazykovej otázky, keďže Prešov bol značne pomaďarčený, všetko školstvo a úradníctvo bolo v maďarskom jazyku. Župan nariadil, aby sa úradovalo v slovenčine,“ vysvetľuje Kušnír.

Odstrániť sa mali všetky maďarské nápisy, dokonca sa to týkalo aj kostolov, kde sa dovtedy slúžila omša v maďarskom jazyku.

Tieto kroky prinášali aj mnohé problémy, prechod k slovenskému jazyku nebol jednoduchý.

Preto mnohí promaďarsky zmýšľajúci ľudia z Prešova odišli.

Medzi nimi napríklad profesori kolégia, advokáti a ďalší predstavitelia inteligencie, ktorí si nevedeli predstaviť svoj ďalší profesijný život v slovenskom jazyku.

Prešov sa snažili spätne pomaďarčiť
V roku 1918 žilo v Prešove približne 16-tisíc obyvateľov, z toho približne polovica sa hlásila k maďarskej národnosti.

„V rámci celého Šariša bolo 70 percent slovenskej a rusínskej národnosti. Maďarský ráz Prešova pôsobil predovšetkým tým, že celé úradníctvo, vedenie mesta a župy bolo tvorené predovšetkým maďarskými intelektuálmi,“ povedal Kušnír.

Keďže tu bolo významné zastúpenie maďarskej národnosti, v meste Prešov prebiehali iniciatívy k odčleneniu územia od Československa.

Prvý prípad nastal ešte pred príchodom československých vojsk.

„V rámci rôznych štátotvorných a štátoprávnych aktivít v decembri 1918 z iniciatívy župného archivára Viktora Dvorčáka bola v Košiciach vyhlásená Slovenská ľudová republika a mesto Prešov sa malo stať jej hlavným mestom,“ vysvetľuje Kušnír.

Existencia bola veľmi krátka, keďže sa rátala len na dni a príchodom vojsk aj zanikla.

Počas tohto obdobia nastoľoval prvý župan Fábry na úrady slovenčinu. Mnoho profesorov bolo väznených, keďže odmietali vyučovať po slovensky.

Procesy nového župana však boli načas prerušené.

V júni 1919 prišli vojská maďarskej Červenej armády a v Prešove bola vyhlásená Slovenská republika rád.

Armáda sa prezentovala aj plagátmi so silne sociálnymi heslami, aby si naklonila ľud.

Medzi nimi napríklad „Inakši budze napozatim! Karčma ňebudze, aľe škola a špitaľ hej, v každim valaľe."

Trvanie republiky bolo veľmi krátke a v júli bola opäť obnovená československá štátna moc.

„Prešov si ten prvý rok v novej republike uctil tým, že na 28. október 1919 bola zvolaná slávnosť, keď si mesto spolu s ďalšími pripomínalo prvý rok samostatnej štátnosti,“ dodal Kušnír.


MICHAL IVAN

Zdroj: 
https://presov.korzar.sme.sk/c/20935425/zrod-ceskoslovenska-v-presove-pocas-vzbury-prislo-o-zivot-43-ludi.html?ref=njctse

Foto
Prešov 
Zdroj: Michal Ivan