ŽUPANOV POSTOJ – symbol degradácie podkarpatského rusínskeho zastúpenia
Ivan Baranyšynec
po rusinsky TU: #rusyn
Keď Eugen Župan, predseda štruktúry, ktorá sa nazýva „Národná rada Rusínov Zakarpatska“, poskytuje komentár, ktorý fakticky delegitimizuje vystúpenie karpatorusínskej aktivistky Gabrielly Derepy na medzinárodnej platforme, nie je to len súkromný názor. Je to politický signál. Je to indikátor hĺbkovej choroby, ktorá rozožiera rusínske hnutie zvnútra: kapitulácia, strach, servilnosť a absolútna strata objektivity.
To, čo vyhlásil Župan: „Ja neviem, koho táto osoba zastupuje... Tieto vyhlásenia nevyjadrujú pozíciu Národnej rady...“ – neukazuje postoj lídra, za ktorého sa snaží vydávať, ale úplnú neschopnosť chrániť záujmy národa, vysvetľovať ich a formovať agendu.
Rada Rusínov Zakarpatska odložila všetky otázky až do skončenia vojny
Predseda Národnej rady Rusínov Zakarpatska Jevgen Župan:
— Neviem, koho táto osoba zastupuje. Ale všetko, čo hovorí, hovorí vo svojom mene, alebo neviem, v mene koho, kto ju riadi. Tieto vyhlásenia neodzrkadľujú postoj Národnej rady Rusínov na Zakarpatsku.
Rada Rusínov na Zakarpatsku ešte na začiatku rozsiahlej vojny vydala vyhlásenie na Federálnej rade európskych národností (táto organizácia zastupuje národnostné menšiny a my sme jej plnoprávnym členom v sekcii slovanských národnostných menšín je poradným orgánom Rady Európy a OSN) s jasným stanovisko, že v Ukrajine prebieha vojna, ktorú začala Rusko, odsudzujeme túto agresiu a chceme, aby sa skončila. Preto všetky otázky týkajúce sa Rusínov v Zakarpatskej oblasti budeme riešiť po vojne v súlade so zákonmi a ústavou Ukrajiny na ceste jej vstupu do EÚ. Domnievame sa, že otázka Rusínov na úrovni Ukrajiny sa má riešiť pokojne právnym postupom v čase mieru, a nie počas rozsiahlej vojny, keď ju môže zneužiť nepriateľ. Tak sme sa rozhodli v našej organizácii a tak sa dohodli aj ostatní. Teraz organizujeme kultúrne podujatia, tiskneme a vydávame knihy – to znamená, že pokračujeme v živote a rozvoji. Ešte raz zdôrazňujeme, že nie je vhodné ani potrebné špeciálne teraz otvárať túto otázku, aby sme podnecovali nálady, ktoré budú vyhovovať našim nepriateľom, vyhlásil Župan.
„Líder“ komunity, keď videl, že predstaviteľka jeho národa vystúpila v OSN, mal urobiť jednu z dvoch vecí: podporiť kľúčové požiadavky na uznanie, alebo sa aspoň korektne dištancovať a nevystupovať v úlohe prokurátora. Župan si vybral tretiu možnosť – udrieť priamo po svojom národe, čím daroval rusinofóbnym médiám vhodný citát pre propagandu: „Rusíni sami hovoria, že toto nie je ich pozícia, že ich nikto neutláča“. Toto je politická samovražda reprezentácie.
Župan opakuje presne tú mantru, ktorú karpatorusíni počúvajú už pätnásť rokov: „Otázku Rusínov budeme riešiť po vojne...“. No táto formulka sa používala aj pred vojnou, aj po Majdane, aj pred rokom 2014, aj po roku 2014 a používa sa aj teraz. Toto nie je argument. Toto je nástroj nekonečného odkladania akýchkoľvek reálnych krokov. Odkladania do momentu, ktorý veľmi pravdepodobne nikdy nenastane, kým rusínsky jazyk a identita nezostanú celkom už len v múzeách a spomienkach na akúsi veľmi dávnu minulosť.
Rozumný politický predstaviteľ musí chápať: otázky menšín či pôvodných národov, ktoré štát, kde žijú, odmieta chrániť, sa riešia práve vtedy, keď je štát maximálne závislý od vonkajšej podpory, a nie „niekde potom niekedy“.
Teraz sa Ukrajina snaží vstúpiť do EÚ. Teraz musí demonštrovať plnenie požiadaviek na práva národnostných menšín. Teraz je moment maximálneho tlaku. Práve teraz musia byť aktivisti hlasní. A práve teraz musí „rada“ stáť za svojím národom.
Županova „pozícia pokojného vyčkávania“ – to nie je múdrosť. To je samovylúčenie pod rúškom rozvážnosti. Argument „nie je vhodný čas“ je ospravedlňovaním dlhoročnej nečinnosti.
Delegitimizácia vlastného národa na medzinárodnej scéne je politická kapitulácia. Keď aktivistka prvýkrát za desaťročia hovorí na fóre OSN o absencii uznania, a následne ju pred všetkými atakuje ten, kto ju mal brániť, znamená to jediné: štruktúra celkom stratila schopnosť byť hovorcom národa. Ani jeden líder menšiny v Európe by neodsúdil človeka, ktorý sa dostal k medzinárodnej tribúne. Ani maďarský, ani rumunský, ani slovenský, ani chorvátsky, ani srbský. A karpatorusínom navrhujú mlčať. A hanbiť sa za to, že ich niekto bráni. Toto nie je stratégia. To je zrieknutie sa samotnej myšlienky karpatorusínskej menšiny či pôvodného národa ako subjektu.
Z komentára „lídra“ pozorujeme paradox: Župan opakuje rétoriku tých, ktorí desaťročia potláčali rusínsku otázku. Fráza: „Otvárať teraz túto otázku znamená nahrávať nepriateľovi“ – to je kópia rétoriky ukrajinských úradníkov, ktorí ju používali ešte od roku 1991, aby ospravedlnili absenciu práv pre karpatorusínov.
A teraz tento argument vyslovuje človek, ktorý mal byť politickým advokátom Rusínov, no stal sa opakovačom starých klišé, zameraných na zmrazenie akéhokoľvek rozvoja.
Župan hovorí: „Robíme kultúrne podujatia, tlačíme knihy...“ Áno, to je dôležité. Ale keď sa kultúrna aktivita podáva ako náhrada za politickú prácu, mení sa to na ospravedlňovanie úplnej pasivity. Knihy nenahrádzajú práva. Tance nenahrádzajú zastúpenie. Folklór nenahrádza právny status. Postoj „prežívame kultúrne – teda je všetko v poriadku“ – to je vzorec zániku, nie rozvoja.
A znova zopakujeme: ak „Rada“ nie je schopná brániť rusínske hnutie, stráca morálne právo zastupovať národ.
Štruktúra, ktorá:
sa bojí otvárať tému svojho národa,
útočí na vlastných aktivistov,
opakuje rétoriku vlády, ktorá ignoruje rusínsku otázku,
nahrádza politiku folklórom,
bojí sa rusinofóbov viac ako diskriminácie...
...prestáva byť ochrancom národa. Stáva sa fasádou, ktorú je výhodné ukázať Bruselu ako „konštruktívnu“ menšinu, ktorá nežiada nič reálne.
Rusíni 21. storočia sú vzdelaní, globálne integrovaní a slobodne zmýšľajúci. Vedia, že uznanie neprichádza k tým, ktorí „čakajú na vhodný moment“. Prichádza k tým, ktorí: hovoria, konajú, zúčastňujú sa, žiadajú, organizujú. Hlas Gabriely v OSN – to je to, čo mali urobiť oficiálne štruktúry, ale neurobili to celé desaťročia.
A reakcia Župana – to je príklad toho, ako staré modely „tichej lojality“ zabíjajú malé národy. Ak chcú karpatskí Rusíni budúcnosť – nesmú staviť na tých, ktorí ich učia mlčať, ale na tých, ktorí konečne, bez porušovania zákonov a bez provokácií, hovoria plným hlasom.
zdroj:
https://rusynsociety.com/2025/12/08/positizija-zhupana/
preklad: jLai
********
Иван Баранишиниць
ПОЗИЦІЯ ЖУПАНА – символ деґрадації пудкарпатського русинського представитильства
Кой голова структуры, што ся называт «Народна рада русинов Закарпатя» дават коментарь, котрый, фактично, делеґітимізує выступ карпаторусинської активісткы на межинароднуй платформі, – сесе не просто приватна мысль. Сесе політичный сиґнал. Сесе маркер глубинної хвороты, котра розїдат русинськый рух изудну: капітулантство, страх, сервилность и абсолутна страта обєктивности.Тото, што проголосив Жупан: «Я не знаву, кого представлят сеся особа… Сесі заявы не выдражавут позицію Народної рады..» – указує не позицію лідера, як ся ун намагат ся представляти, а повну неваловшность сокотити інтересы народа, убяснити їх, и формовати повістку.
Рада русинів Закарпаття відклала всі питання до завершення війни
Голова Народної ради русинів Закарпаття Євген Жупан:
—Я не знаю, кого представляє ця особа. Але все, що вона заявляє, вона заявляє від свого імені чи не знаю, від чийого, хто її курує. Ці заяви не відображають позицію Народної ради русинів Закарпаття.
Рада русинів Закарпаття ще на початку повномасштабної війни вийшла із заявою на Федералістській раді європейських національностей (це організація, яка представляє національні меншини і ми туди входимо як повноцінний член секції слов’янських нацменшин, вона є консультативним органом при Раді Європи та ООН) з чітким визначенням, що зараз в Україні є війна, яку розпочала Росія, ми цю агресію засуджуємо і хочемо, аби вона зупинилася. Відтак, всі питання щодо русинів на Закарпатті будемо вирішувати після війни відповідно до законів та Конституції України на шляху її руху в ЄС. Вважаємо, що питання русинів на рівні України має вирішуватися спокійно в правовому полі у мирний час, а не під час повномасштабної війни, коли воно може бути використаним ворогом. Так вирішили в нашій організації, так погодилися і в інших. Зараз ми проводимо культурні заходи, друкуємо та видаємо книги — тобто, продовжуємо жити та розвиватися. Ще раз наголошуємо, що піднімати спеціально тепер це питання, щоб підігрівати настрої, котрі будуть на руку нашим ворогам, не доцільно і не потрібно, — заявив Жупан.
«Лідер» общины, кой увидів, же представитилька його народа выступила в ООН, повинен быв зробити єдно з двох: пудпоровати ключові вымогы за вызнаня, авадь холем ся коректно дистанціровати, не выступати в ролі прокурора. Жупан выбрав тритьоє – ударити такой по свому народови, чим подарити русинофобным ЗМІ удатну цитату діля пропаганды: «Русины самі говорят, же сесе не їх позиція, же їх нико не притіснят». Сесе – політичноє самогубсво представитильства.
Жупан повтарят ипен тоту мантру, котру карпаторусины слухавут ужек пятнадцять року: «Звіданя русину будеме рішати по войні…». Но сеся формула ся хосновала и до войны, и по Майданови, и до 2014 року, и по 2014 рокови, и ся хоснує типирь. Сесе не арґумент. Сесе – інструмент безконечного удкладованя варе якых реалных кроку. Удкладаня до момента, котрый, дуже віроятно, же не настане ниґда, докуть русинськый язык а ідентичность цалком ся не убстанут у самых лем музейох и споминках за якусь дуже давнюм давнину.
Розумный політичный представитиль повинен розуміти: звідання меншин, ци корінных народу, котрых штат, де тоты живут, удказує ся боронити, сесі звіданя ся рішавут ипен тогды, кой штат максимално залежит уд вонкашної пудпоры, а не «дись пак колись».
Типирь Україна ся намагат уступити в ЄУ. Типирь уна мусит демонстровати выконаня вымог по правам нацменшин. Типирь – момент максималного тиска. Ипен типирь активішты повинні быти голосныма. И ипен типирь «рада» повинна стояти за свуй народ.
Жупанова «позиція супокуйного чеканя» – сесе не мудрость. Сесе – самовылучіня пуд видом розважности. Арґумент «не на часі» – выправдованя многолітньої бездіялности.
Делеґітимація властного народа на межинароднуй арині – політична капітулація. Коли активістка у первый раз за декады говорит на форумі ООН за хыбы вызнаня, а пак межи вшиткых ї атакує тот, ко ї мав боронити, сесе значит єдно: структура цілком стратила валовшность быти рупором народа. Ни єден лідер меншины в Європі не засудив бы чоловіка, котрый ся дустав ид межинароднуй трибуні. Ни мадярськый, ни румунськый, ни словацькый, ни хорватськый, ни сирбськый. А карпаторусинам предлагавут мовчати. И ганьбити ся, же кось їх боронит. Сесе не стратиґія. Сесе – удказ уд самой ідеї карпаторусинської меншины/корінного народа як субєкта.
Из коментаря «лідера» наблюдаєме парадокс: Жупан повтарят риторику тых, ко декадами придушовав русинськоє звіданя. Фраза: «Піднімати тепер це питання — підігравати ворогу» – сесе калька з риторикы українськых чиновнику, котрі ї хосновали щи з 1991. року, жебы управдати удсутность прав діля карпаторусину.
А типирь сись арґумент озвучує чоловік, котрый повинен быв быти політичным адвокатом русину, а став повторьовачом старых кліше, направленых на заморозку варе якого розвоя.
Жупан говорит: «Ми проводимо культурні заходи, друкуємо книги…» Айно, сесе важно. Но кой културна активность ся подават ги заміна політичнуй роботі, сесе ся убертат в управданя повной інертности. Книгы не замінявут права. Танці не замінявут представитильства. Фолклор не замінює юридичный статус. Позиція «мы выживаєме културно – значит, ушитко добрі» – сесе формула заниканя, а не розвоя.
Изась повториме: кідь «Рада» не годна боронити русинськый рух, уна страчує моралноє право представляти народ.
Структура, котра
бойит ся пуднимати тему свого народа,
атакує властных активішту,
повтарят риторику влады, котра іґнорує русинськоє звіданя,
замінят політику фолклором,
бойит ся русинофобу булше, ги дискримінації…
…перестават быти защитником народа. Уна стає фасадом, котрый издобно указати Брӱселови як «конструктивну» меншину, што не жадат нич реалного.
Русины XXI стороча – ошколовані, ґлобално інтеґровані, слободно думавучі. Уни знавут, же вызнаня не приходит тым, ко «чекат издобного момента». Уно приходит тым, ко: говорит, діє, участвує, жадат, орґанізовує. Голос Ґабріеллы в ООН – сесе тото, що повинні были зробити офіційні структуры, айбо не зробили за дисятьроча.
А реакція Жупана – сесе приклад того, як старі моделы «тихої лоялности» убивавут малі народы. Кідь карпаторусины хотят будучность – уни повинні робити ставку не на тых, ко їх учит мовчати, а на тых, ко, накониць, без нарушінь законодавства и без провокацій, говорит у повный голос.
жрідло:
https://rusynsociety.com/2025/12/08/positizija-zhupana/
Aktuality
Zobraziť všetky30.04.2026
Dve percentá, jeden spoločný cieľ
Podporte nás 2 % z vašich daní a buďte súčasťou nášho úsilia o zachovanie a šírenie neznámej histórie Rusínov.
Vaša podpora je pre nás cenná – ďakujeme za dôveru!
Notársky centrálny register určených právnických osôb
Informácie o určenej…
23.02.2026
Ivan Soták *1929 †2026
Zomrel Ivan Soták, zakladateľ Katedry fyzikálnej chémie Univerzity P. J. Šafárika. Mal 96 rokov
Róbert Bejda
redaktor, webeditor
Univerzita Pavla Jozefa Šafárika prišla o jedného zo svojich bývalých významných zamestnancov. Vo veku 96 rok…
21.02.2026
Před 35 lety vznikla Společnost přátel Podkarpatské Rusi
Agáta Pilátová
Na počátku všeho stálo jedno setkání. Na jaře roku 1990, jen několik měsíců po pádu komunistického režimu v Československu, vyšel v tehdejším týdeníku Tvorba zásadní a velmi pozoruhodný článek básníka a publicisty Jaromíra Hořc…
20.02.2026
Rozhovor. Nový objav prináša nádej pre onkologických pacientov
Stanislava Longauerová, autorka
Molekulárny biológ JÁN JAMROŠKOVIČ (*1985, Rešov, okr. Bardejov) z Ústavu molekulárnej biológie SAV sa spolu s medzinárodným vedeckým tímom podieľal na objave nového mechanizmu, ktorý dokáže pomocou…
19.02.2026
Úspech tímu okolo Dr. Pavla Čekana: 2× Nature Communications za rok
V slovenskom výskumno-inovačnom priestore sa objavil výsledok, ktorý nie je bežný ani v medzinárodnej konkurencii: vedecký tím okolo Dr. Pavla Čekana z MultiplexDX International publikoval v roku 2025 dve štúdie v časopise Nature Communications.…
18.02.2026
Nový objav z archívu KSČ: Sovieti priviezli Husákovi rakety s jadrovými hlavicami
Martin Uhlíř, Respekt
Koncom mája roku 1983 sa v pracovni prezidenta Gustáva Husáka objavila prísne utajená návšteva. Maršal Sergej Achromejev, neskorší náčelník generálneho štábu sovietskej armády, a prvý námestník ministra zahraničnýc…
Naše obce
Zobraziť galérieUjko Vasyľ
Kamarat prychodyť na chatu ku ujkovi Vasyľovi.
-Chočeš čistyj taňir, čy mytyj...
-Čistyj...!
Maleňko pojily, maleňko popyly...
-A jakyj u ťim rozďil, čistyj abo mytyj..?!
-Čistyj - mačky vylyzaly...!
Československý svět v Karpatech
Československý svet v Karpatoch
Čechoslovackyj svit v Karpatach
Reprezentatívna fotopublikácia
Objednať