Zuzanka v Marseille zaujala

S fotografkou Danielou Kapráľovou o jej výstave Zuzanka vo francúzskom Marseille.

Ako sa Zuzanka dostala do Marseille?
Osudovo ju táto krajina pritiahla. Nie nadarmo sa jej priezvisko Kapráľová tak páči. Pred troma rokmi si ju kurátor Stredoevrópskeho festivalu fotografie v Lyone vybral ako účastníčku prezentácie témy Identita. Spolu s fotografickými dielami profesionálnych autorov Andreja Balca, Martina Kollára, Jany Hojstričovej a Pavla Smejkala prezentovala súčasnú slovenskú fotografiu v Galérii Domus. Českú fotografiu zastupoval Jiři Štreit, tvorbu ktorého si vážim. Tam Zuzanka veľmi zaujala direktora Galérie La Traverse z Marseille
a bola ruka v rukáve. Napísal mi, či by som mala záujem vystaviť celý súbor v jeho galérii. Minulého roku pricestoval do Humenného, kde si prezrel celú výstavu. Potom sme sa konkrétne dohodli na termíne a podmienkach realizácie výstavy. Dokonca, keď zistil, čo robím, aj na týždennom fotografickom ateliéri s deťmi.

Ako ju tam prijali?
Keď som prvýkrát vstúpila do galérie, kde sa mala konať derniéra mojej výstavy, prekvapil ma zamestnanec galérie, Peruanec Chose, ktorý si skomolene pospevoval pesničku mojej mamy: Holosočku moho, kušeňko nemnoho. Keď zistil, že som autorka fotografií  veľmi sa potešil. Vraj si ju spieva každý deň a rád by sa dozvedel zmysel slov, ktoré spieva. Že je z výstavy a Zuzanky nadšený. Aj si poplakal, lebo mu pripomenula jeho babku. Tieto slová boli pre mňa odmenou. Pochopila som, že vizuálne umenie nepotrebuje „poškrabkávanie“ sa kultúram, či národom. Naopak. Potrebuje  vnímavé duše. Pri besede s verejnosťou som si to len utvrdila. Záujem bol veľký. Otázky boli nasmerované nielen na moju tvorbu a Zuzanku, ale aj na krajinu, kde žijem, na starostlivosť o starých ľudí a končili debatou o súčasnom umení a kultúre.

Čím zaujala samotná Zuzanka?
Svojou životnou filozofiou a autentičnosťou, ktorá sa drží morálnych a kresťanských právd. Nepodlieha prefabrikovaným životným štýlom a kultúre predstierania. Zaujala slobodou a mladistvosťou ducha. Svojimi až filozofickými kresbami, ktorými ilustrovala pasparty mojich fotografií. Dokonca mi
návštevníčka derniéry doniesla na druhy deň knihy - filozofia pre deti, ktoré sú vo Francúzsku veľmi populárne. Nabádala ma, aby som vydala niečo podobné pre naše deti s maminými kresbami a prísloviami. Viem, že je to v dnešnej dobe viac než potrebné.

S akými dojmami si sa vrátila?
S novou energiou, že treba robiť a nie „politikárčiť“. Nezamýšľať sa, ako žijem, ale prečo žijem.

Kde sa po Srbsku, Česku, Chorvátsku a Francúzsku chystá Zuzanka?
Bez Boha ani do poroha a s Bohom choc za more. Tak asi za to more do USA potešiť citlivcov. Lebo srdce je nad mozog.

Za odpovede ďakuje
Mária Lopatníková

Výstava Zuzanka je fotografický príbeh o ľudskosti,

pravdivosti citov a stareckej kráse ženy, ktorá ani po rokoch nestratila nič zo svojho ja. Autorka svojim ponorom do maminho vnútra poodhalila to vzácne – detsky čisté, dedinsky ľudové, ľudsky dôstojné a rusínsky naturálne. Zuzana Kapráľová zo Stakčína je známa v okolí ako vynikajúca speváčka, maliarka kraslíc, výšivkárka, šíriteľka ľudových múdrostí.