Zvečnil Jakubany
Peter RINDOŠ
V Jakubanoch niet azda toho, kto by nepoznal miestneho rodáka Michala Kundľu. Povolaním učiteľ sa natrvalo zapísal do histórie obce tým, že napísal knihu Jakubany včera a dnes. Vzhľadom k veľkolepým tradíciám a zvykom v obci autor v knihe rozpisuje hádam všetky významné udalosti i štatistiky okorenené množstvom identických skutočností, o ktorých vypovedali miestni ľudia.
Ako mladý človek začal Michal Kundľa vyučovať v škole v Hromoši a neskôr v Novej Ľubovni. Do rodnej dediny sa vrátil v roku 1962. "Odvtedy som tu zakotvil a ešte aj v dôchodkovom veku som tu vypomáhal," začal pán Michal svoje rozprávanie o prvých aktivitách súvisiacich s dianím v Jakubanoch.
Hneď po svojom príchode v roku 1962 dal dokopy detských folkloristov s názvom Kečera. "Vtedy sa chodilo s kravami a podobne. Deti veru vedeli spievať, spev bol akosi spätý so životom a viazal sa k jakubianskym tradíciám a zvykom," zaspomínal si. Súbor sa čoraz viac dostával do povedomia a aktívneho M. Kundľu oslovil miestny richtár Adolf Jakubiansky. "Vnukol mi myšlienku robiť kroniku o obci," zalovil v pamäti M. Kundľa.
Ako nám Michal Kundľa prezradil, napísať knihu o svojom rodisku bolo jeho vytúženým snom. Od roku 1960 začal zhromažďovať materiály, ktoré postupne zbieral desať rokov. Podklady našiel v zborníku o Jakubanoch od istého študenta. Hľadal aj v Štátnom archíve v Starej Ľubovni i v tamojšom múzeu. Pomohli mu aj materiály z archívu v Levoči a zvlášť tamojší riaditeľ Chalupecký. "Pravidelne mi posielal kroniky, aby som nemusel byť stále v Levoči. Bol veľmi ochotný a za požičanie nechcel nič," opísal spoluprácu.
Zo zozbieraných materiálov Michal Kundľa triedil všetko potrebné, čo vystihovalo Jakubany. Chronologicky napísal prvú obecnú kroniku, ktorú viedol do roku 1989. V mnohých dedinách sa v tom čase spojenom s pádom komunizmu kroniky zvláštne strácali. Michal Kundľa hovorí, že v nich boli konkrétne mená pri konkrétnych udalostiach. On sa tú "svoju" snažil vždy uvádzať vo faktoch. "U kronikára je dôležité, aby uvádzal všeobecný posudok. Zaujatosť je neprijateľná."
Keď rodený Jakubanec zanechal kronikárstvo, začal s plnou vážnosťou uvažovať o písaní knihy. Dovtedy mu popri rôznych aktivitách i rodine veľa času neostávalo. "Chodieval som za starými pamätníkmi, ktorí mi obyčaje, či iné skúsenosti porozprávali. Vždy som si z toho vybral potrebné a použiteľné pre knihu," prezradil.
Jakubany včera a dnes vyšli v roku 2004. "Najväčším problémom v počiatkoch bolo, že som neovládal počítač," povedal dnes už s úsmevom Michal Kundľa. Vtedy mu najviac pomáhali pán farár Damián Saraka, Štefan i Jozef Mačugovci, ale i mnohí iní. "Stalo sa mi aj to, že celý deň som písal a večer sa z počítača všetko vymazalo," spomenul nepríjemnosti autor. Keď sa už ako-tak zaučil, začal si texty ukladať na diskety. Aspoň si bol istý, že práca nevyjde nazmar.
Jedinečnú knihu nielen pre Jakubany napísal Michal Kundľa za vyše jeden rok. S jej vytlačením mu pomohol obecný úrad. V Kežmarku sa najprv dohodol, že mu urobia 500 kusov. Zdalo sa mu to priveľa. "Do dvoch týždňov však bola kniha rozpredaná." Následne dali v tlačiarni urobiť ďalších päťsto výtlačkov.
Knihu od Michala Kundľu dnes používajú v Jakubanoch aj na prezentačné účely. Zaujímavosťou však iste je, že nechýba takmer ani v jednej z miestnych domácností.
V Jakubanoch niet azda toho, kto by nepoznal miestneho rodáka Michala Kundľu. Povolaním učiteľ sa natrvalo zapísal do histórie obce tým, že napísal knihu Jakubany včera a dnes. Vzhľadom k veľkolepým tradíciám a zvykom v obci autor v knihe rozpisuje hádam všetky významné udalosti i štatistiky okorenené množstvom identických skutočností, o ktorých vypovedali miestni ľudia.
Ako mladý človek začal Michal Kundľa vyučovať v škole v Hromoši a neskôr v Novej Ľubovni. Do rodnej dediny sa vrátil v roku 1962. "Odvtedy som tu zakotvil a ešte aj v dôchodkovom veku som tu vypomáhal," začal pán Michal svoje rozprávanie o prvých aktivitách súvisiacich s dianím v Jakubanoch.
Hneď po svojom príchode v roku 1962 dal dokopy detských folkloristov s názvom Kečera. "Vtedy sa chodilo s kravami a podobne. Deti veru vedeli spievať, spev bol akosi spätý so životom a viazal sa k jakubianskym tradíciám a zvykom," zaspomínal si. Súbor sa čoraz viac dostával do povedomia a aktívneho M. Kundľu oslovil miestny richtár Adolf Jakubiansky. "Vnukol mi myšlienku robiť kroniku o obci," zalovil v pamäti M. Kundľa.
Ako nám Michal Kundľa prezradil, napísať knihu o svojom rodisku bolo jeho vytúženým snom. Od roku 1960 začal zhromažďovať materiály, ktoré postupne zbieral desať rokov. Podklady našiel v zborníku o Jakubanoch od istého študenta. Hľadal aj v Štátnom archíve v Starej Ľubovni i v tamojšom múzeu. Pomohli mu aj materiály z archívu v Levoči a zvlášť tamojší riaditeľ Chalupecký. "Pravidelne mi posielal kroniky, aby som nemusel byť stále v Levoči. Bol veľmi ochotný a za požičanie nechcel nič," opísal spoluprácu.
Zo zozbieraných materiálov Michal Kundľa triedil všetko potrebné, čo vystihovalo Jakubany. Chronologicky napísal prvú obecnú kroniku, ktorú viedol do roku 1989. V mnohých dedinách sa v tom čase spojenom s pádom komunizmu kroniky zvláštne strácali. Michal Kundľa hovorí, že v nich boli konkrétne mená pri konkrétnych udalostiach. On sa tú "svoju" snažil vždy uvádzať vo faktoch. "U kronikára je dôležité, aby uvádzal všeobecný posudok. Zaujatosť je neprijateľná."
Keď rodený Jakubanec zanechal kronikárstvo, začal s plnou vážnosťou uvažovať o písaní knihy. Dovtedy mu popri rôznych aktivitách i rodine veľa času neostávalo. "Chodieval som za starými pamätníkmi, ktorí mi obyčaje, či iné skúsenosti porozprávali. Vždy som si z toho vybral potrebné a použiteľné pre knihu," prezradil.
Jakubany včera a dnes vyšli v roku 2004. "Najväčším problémom v počiatkoch bolo, že som neovládal počítač," povedal dnes už s úsmevom Michal Kundľa. Vtedy mu najviac pomáhali pán farár Damián Saraka, Štefan i Jozef Mačugovci, ale i mnohí iní. "Stalo sa mi aj to, že celý deň som písal a večer sa z počítača všetko vymazalo," spomenul nepríjemnosti autor. Keď sa už ako-tak zaučil, začal si texty ukladať na diskety. Aspoň si bol istý, že práca nevyjde nazmar.
Jedinečnú knihu nielen pre Jakubany napísal Michal Kundľa za vyše jeden rok. S jej vytlačením mu pomohol obecný úrad. V Kežmarku sa najprv dohodol, že mu urobia 500 kusov. Zdalo sa mu to priveľa. "Do dvoch týždňov však bola kniha rozpredaná." Následne dali v tlačiarni urobiť ďalších päťsto výtlačkov.
Knihu od Michala Kundľu dnes používajú v Jakubanoch aj na prezentačné účely. Zaujímavosťou však iste je, že nechýba takmer ani v jednej z miestnych domácností.
Aktuality
Zobraziť všetky30.04.2026
Dve percentá, jeden spoločný cieľ
Podporte nás 2 % z vašich daní a buďte súčasťou nášho úsilia o zachovanie a šírenie neznámej histórie Rusínov.
Vaša podpora je pre nás cenná – ďakujeme za dôveru!
Notársky centrálny register určených právnických osôb
Informácie o určenej…
10.03.2026
Archív: Rodák z Podkarpatskej Rusi Mikuláš Popovič získal ocenenie Česká hlava
Virológ Mikuláš Popovič, ktorý sa narodil ako československý občan vtedajšej Podkarpatskej Rusi, získal v roku 2013 cenu Patria v rámci projektu Česká hlava. Vedca pôsobiaceho na Marylandskej univerzite v USA ocenili za dlhoročný výskum vírusu H…
10.03.2026
Rozhovor: Pešiak, ktorý objavil HIV
Eva Bobůrková, 13. 2. 2014
Nové neznáme smrteľné ochorenie bolo opísané v roku 1981. Po pôvodcovi AIDS pátral aj Čechoslovák (Rusín) Mikuláš Popovič. A úspešne. V roku 1984 identifikoval vírus HIV a vytvoril aj prvý test na prít…
06.03.2026
Vladyka Milan Lach SJ bol vymenovaný za eparchiálneho biskupa Bratislavskej eparchie
ISPA
Metropolia
Dnes napoludnie Vatikán oznámil, že Svätý Otec Lev XIV. prijal zrieknutie sa úradu eparchiálneho biskupa vladyku Petra Rusnáka, ktorý v septembri minulého roka dovŕšil kánonický vek 75 rokov a za jeho nástupcu menov…
05.03.2026
Pozvánka na premiéru: Predavač dažďa / Продавач доджу
1 hodina 40 minút • Premiéra: 5. marca 2026
Originál: Predavač dažďa
štvrtok 12. 3.
2. premiéra
Veľká scéna
Dážď sa kúpiť nedá. To však neznamená, že ho niekto nemôže predávať.
Je leto, sucho a práve padol ďalší teplotný rekord. Pri va…
04.03.2026
Lemkovia vytvárajú „Hołos“. O kultúre, ktorá nezanikla
autorka: Julia Pańków
"Chcela som ukázať, že my, mladí Lemkovia, sme schopní vytvoriť dielo, ktoré je relevantné pre našu dobu. Že máme čo povedať a že náš hlas je dôležitý,“ hovorí Daria Kuziak, autorka prvej lemkovskej ope…
Naše obce
Zobraziť galérieUjko Vasyľ
-Našŷ ďido pjať raz perepysuvaly testament... Netrebalo im soj učiteľku sloveňskoho jazyka braty...
Československý svět v Karpatech
Československý svet v Karpatoch
Čechoslovackyj svit v Karpatach
Reprezentatívna fotopublikácia
Objednať