Rusínske kalendárium



27.02.1910 narodil sa v obci Osoj, dnes Ukrajina, Fedor Potušniak, vedec, etnograf, archeológ, pedagóg, spisovateľ. Napísal monografiu "Archeologični znachidky bronzovoho ta zaliznoho viku na Zakarpatsku" (1958). Zomrel 11.02.1960 v Užhorode. 

28.02.1931 narodila sa v Medzilaborciach Anna Simková, rod. Klecová, herečka Ukrajinského národného divadla v Prešove, v súčasnosti Divadlo A. Duchnoviča. Divadlo vzniklo v r. 1945 a medzi prvými hercami boli aj Anna Simková, jej manžel Mikuláš Simko, švagor Pavel Simko s manželkou Tamarou Simkovou. Všetci boli vynikajúcimi hercami, dlhé roky spolupracovali s ukrajinským, neskôr s rusínskym rozhlasovým vysielaním. 
29.02.1920 bola autonómia Podkarpatskej Rusi zakotvená v Ústave ČSR. Funkciu guvernéra Podkarpatskej Rusi (vysoký štátny úradník) vykonával Rusín, ale závislý na centrálnej vláde, resp. na viceguvernérovi, ktorý bol českým úradníkom.

01.03.1892 narodil sa vo Ľvove, dnes Ukrajina, Teodor Dufanec, aktivista, kultúrno-osvetový pracovník. Narodil sa v Galicii (Halič), ktorá v časoch Rakúsko-Uhorska bola v správe Rakúska. Po maturite vo Ľvove sa zapísal na štúdium práva, ale vypukla prvá svetová vojna, narukoval do rakúskej armády. Pre neznesiteľné podmienky celý pluk povstal, za čo sa dostal do táborov v Talerhofe a Terezíne. Tu sa osobne spoznal s Gavrilom Principom (Srbom, ktorý v Sarajeve zavraždil vtedajšieho následníka trónu Františka Ferdinanda d´Este a ktorý bol za atentát odsúdený na doživotie). Po dvoch rokoch väzenia sa dostal k maďarskému vojsku v Senci. Po vojne sa už nevrátil na Halič, pretože ju obsadili poľské vojská. Zostal medzi Rusínmi na Podkarpatskej Rusi, ktorá bola pričlenená k ČSR. Bol notárom, neskôr sa odsťahoval do Prešova, kde organizoval dni rusínskych tradícií, večery ruskej kultúry. Stál pri založení Ruského domu (1925), bol tajomníkom výboru pre budovanie pamätníka A. Duchnovičovi. Organizoval prácu v kluboch, čitárňach, v krúžkoch na celej Prešovskej Rusi. Bol posledným predsedom Ruského klubu v Prešove, ktorý spravoval Ruský dom, tento bol zoštátnený a neskôr využívaný Kultúrnym zväzom ukrajinských pracujúcich. Zomrel 04.11.1973 v Prešove.

01.03.1945 v Ruskom dome v Prešove bola oficiálne na zjazde delegátov z okresov východného Slovenska, obývaných prevažne rusínskym obyvateľstvom, založená Ukrajinská národná rada Prjaševščiny. UNRP bola vyhlásená za národno-politický orgán, reprezentujúci ukrajinské a ruské obyvateľstvo žijúce na východnom Slovensku a mala chrániť a presadzovať práva i záujmy uvedeného obyvateľstva. Rusínov, odvekých obyvateľov východného Slovenska, UNRP prezentovala v novom svetle. Označila ich za ukrajinskú národnostnú menšinu. Tento názov nezodpovedal ani tradícii ani cíteniu väčšiny obyvateľstva, bol len administratívno-politickým krokom. Predseda UNRP - V. Karaman, prvý podpredseda P. Babej, druhý podpredseda P. Židovský, ďalší členovia vedenia: I. Rohaľ-Iľkiv, D. Rojkovič, A. Jedinák, D. Milly. UNRP schválila vytvorenie šiestich odborných referátov, prostredníctvom ktorých vykonávala svoju činnosť - ekonomický, administratívny, školský, sociálno-zdravotný, organizačný a propagačný. Tlačovým orgánom UNRP sa stali noviny „Prjaševščina“ ako dvojjazyčný rusko-ukrajinský týždenník, ktorý vychádzal od 18.3.1945 do 18.8.1951. Po prevrate vo februári 1948 sa UNRP stala pre nový režim nežiadúcou a nedemokratickým spôsobom bola zlikvidovaná (11.12.1952). 

02.03.1934 v pražskom kine Kotva sa uskutočnila premiéra prvého českého plnometrážneho, experimentálneho a zvukového filmu zo života podkarpatských Rusínov "Nikola Šuhaj (Marijka - nevirnica)". Scenár napísali Ivan Olbracht a Karel Nový, režisérom bol Vladislav Vančura, hudbu zložil Bohuslav Martinu. Vo filme hrali neprofesionálni herci, rusínski obyvatelia Podkarpatskej Rusi, miestni Židia, Nemci, českí úradníci. V hlavnej úlohe sa predstavila Anna Škelebejová (vydatá Slobašpická) z dediny Vyšné Bystré. Zomrela na Slovensku.

02.03.1947 narodil sa v Pčolinom, okr. Snina, Igor Latta, herec, rusínsky aktivista. Skončil strednú školu v Snine, Pedagogickú fakultu UPJŠ v Prešove a Divadelný inštitút Karpenka Kareho v Kyjeve. Herec v Ukrajinskom národnom divadle, od r. 1990 Divadlo A. Duchnoviča v Prešove. Predstavil sa v mnohých úlohách, vynikal v úlohách komických, veseloherných, vystupoval ako konferenciér, rozhlasový herec a predstaviteľ Kuma Mačanku v relácii "Bisida kumiv", hral v 18 filmoch a televíznych inscenáciách. Filmy: Vlny Čierneho mora, Odesa (1975), Ja milujem, ty miluješ (1980), Utekajme, už ide (1986), Anjel milosrdenstva (1993), Albert, Albert (1994), Popaterce na nas (1996), Četnické humoresky (1997), Krajinka (2000), Sokoliar Tomáš (2000), Želary (2003), Všetko je osvetlené (2005) a iné.                                                                   

03.03.1912 narodil sa v obci Sirma, dnes Drotynci, Ukrajina, Juraj Kosťuk, pedagóg, folklorista, dirigent, skladateľ, umenovedec a kultúrny dejateľ. Vyštudoval učiteľský seminár, gymnázium v Mukačeve, konzervatórium v Prahe a hudobnú vedu na Filozofickej fakulte KU v Prahe. Učil na základných, meštianskych, učiteľských seminároch a gymnáziách na Podkarpatsku a v Prahe. Príslušník 1. čsl. armádneho zboru (1944-1945). Od r. 1948 pôsobil v Prešove. Učil na stredných školách, na vyššej pedagogickej škole a od r. 1964 na Pedagogickej fakulte UPJŠ v Prešove. Umelecký vedúci profesionálneho Ukrajinského ľudového súboru v Medzilaborciach (1953) a Podduklianskeho ukrajinského ľudového súboru v Prešove (1956-1958). Založil a viedol vyše 40 zborov, orchestrov, komorných združení a súborov. Zapisoval, upravoval a publikoval rusínske a slovenské ľudové piesne. Knihy: „Narodni pisni podkarpatskych Rusinov“ (v spoluautorstve s P. Miloslavským a D. Zadorom, 1944), Piesne pre detský a ženský zbor (1952), Piesne pre detský zbor (1952), Ukrajinské ľudové piesne Prešovského kraja, 1. diel (1958), učebnica hudobnej výchovy pre 6. ročník ZŠ. V rukopise zostali: „Muzyčna kuľtura Prjašivščyny do r. 1945", „Chorova kuľtura Zakarpatťa i Prjašivščyny do r. 1945" a iné. Komponoval kantáty (Tokajik, „Vitčyzno-maty“, Jubilejná, Boje  dohrmeli), scénickú hudbu, hudbu pre choreografické kompozície PUĽS-u a iné. Zomrel 12.07.1998 v Prešove.

V decembri 1913 začal v Marmarošskej Sihoti najväčší súdny proces proti 94 rusínskym pravoslávnym roľníkom. Uhorská justícia ich obvinila z velezrady, zo snahy podriadiť pravoslávnych Rusínov pod ruskú pravoslávnu cirkev, pripojiť časť územia Uhorského kráľovstva k cárskemu Rusku. Justícia ignorovala dôkazy o nevine obžalovaných, rovnako tak aj protesty európskej verejnosti. 33 z 94 obžalovaných bolo odsúdených celkom k 37 rokom väzenia a k pokute 6800 korún. Sedliakov sa však nepodarilo zastrašiť, odsúdení sa v očiach veriacich stali mučeníkmi za vieru a pravoslávne hnutie ďalej silnelo. Bol to prvý politický proces proti rusínskym roľníkom v Uhorsku, ktorí pasívnou formou protestovali proti politike maďarizácie. Hanebný rozsudok bol súdom vynesený 03.03.1914. 

05.03.1815 narodil sa v obci Stavnoje, dnes Ukrajina, Joann Rakovskij, podkarpatsko-rusínsky buditeľ, autor školských učebníc. V Budíne v r. 1856 pre Spolok Sv. Štefana redigoval "Cerkovnuju gazetu" - prvé periodikum podkarpatských Rusínov v Maďarsku. V r. 1859 odišiel z Budapešti do obce Iza (Maramoroš). Jeden zo spoluzakladateľov Spoločnosti sv. Vasilija Velikoho a spolu s A. Dobrianskym, V. Kimakom, J. Ihnatkovom, K. Sabovom a M. Molčanom viedol ťažký zápas s maďarizátorom - mukačevským biskupom Š. Pankovičom. Zomrel 03.12.1885 v obci Iza.

05.03.1932 narodil sa v Jarabine, okr. Stará Ľubovňa, Jozef Bulík, výskumník, vedec. Strednú školu absolvoval v Starej Ľubovni, Chemickú fakultu SVŠT v Bratislave. Pracoval v Ústave na výrobu sér a očkovacích látok IMUNA v Šarišských Michaľanoch, kde sa celých 30 rokov venoval výrobe a vývoju imunobiologických liečiv z ľudskej plazmy. Jeho výskumný kolektív sa pričinil o vznik nových liečiv (fibrinogén, imunoglobulín, hemostatiká, antitrombolytiká a iné), čím sa jeho pracovisko zaradilo medzi svetovú špičku. V poslednom období vyvinul novú formu organického jódu. Publikoval viac ako 40 vedeckých prác, držiteľ viac ako 35 patentov, čím významne obohatil slovenskú farmaceutiku. 

06.03.1906 narodil sa v Kremne, okr. Stará Ľubovňa, Anton Podhajecký, kňaz, básnik, skladateľ. Navštevoval hudobnú školu v Prešove, skončil učiteľský seminár a duchovný seminár. Učil na Podkarpatsku, neskôr slúžil ako kňaz v Sulíne, Mikulášovej, Čertižnom, v Šapinci a Ruskej Novej Vsi. Na každom mieste založil spevácky zbor. Rusínske ľudové piesne publikoval v zborníkoch (1958, 1963, 1965, 1976), skomponoval orchestrálnu skladbu "Tokajícka poéma", v Košiciach pri MV KZUP založil zbor Kalina. Učil teóriu hudby na Pravoslávnej bohosloveckej fakulte v Prešove, dirigoval cirkevný zbor. Jeho piesne vyšli vo viacerých zborníkoch. Pochádzal z najstaršej rodiny cirkevných činiteľov v republike. Jeho dávny predok Teodor Podhajecký slúžil v chráme vo Svidníku ešte v r. 1677, jeho potomkovia slúžili tiež vo Svidníku s malými prestávkami, podľa zvyklostí Svidník bol „rodinnou farnosťou“ Podhajeckých. Zomrel 18.10.1990.

07.03.1875 narodil sa v obci Šelestovo, dnes Ukrajina, Hiador Stripský, spisovateľ, žurnalista, tlmočník, folklorista, etnograf, literárny historik, rusinofil. Pracoval v Národnom múzeu v Budapešti, pre ktoré získal mnoho zbierkových predmetov a kníh z Podkarpatska. Vydal prvé rusínske staropečatné knihy (Uhro-rusky letopysni zapisky, 1911). Bol členom Maďarskej akadémie vied. V práci "Gde dokumenty staršej istoriji Podkarpatskoj Rusi?" (1924) vyzýval Rusínov vážiť si svoj rodný jazyk a chrániť miestopisné názvy v obciach, kde žijú. Zomrel 09.03.1946 v Budapešti.

07.03.1903 narodil sa v Pensylvánii, USA, Tomas Adalbert Bell - Tomáš Adalbert Belejčák. Narodil sa  v rodine rusínskeho emigranta Michala Belejčáka z Vyšného Tvarožca, okr. Bardejov. Ako 15-ročný sa zamestnal v metalurgickom kombináte, kde najťažšie práce robili emigranti z Európy. V r. 1931 sa presťahoval do New Yorku, začal písať romány. Od r. 1955 žil v Kalifornii. Jeho tvorbu v USA zaradili do ľavého, tzv. proletárskeho toku americkej literatúry, ktorý kulminoval v 30. rokoch 20. storočia. Jeho tvorba bola poznačená kriticko-realistickým názorom na život robotníkov, emigrantov. Problémy rodín emigrantov boli iné ako problémy domácich. Bol to psychický problém, zvykali si na novú krajinu, inú kultúru, mali problém integrovať sa. Keby tam neboli spolky, skončila by sa táto integrácia plnou asimiláciou. Napísal romány: Vasilov rod, Druhý princ, Všetky nevesty sú prekrásne, Od dnes ďalej, Preč z tej pece, Dva svety, Prichádza čas, drámu Ešte sa vrátim k tebe. Niektoré diela boli sfilmované a preložené do iných jazykov. Zomrel v r. 1961 v New Yorku, pochovaný je v Kalifornii v meste Santa Cruz.

07.03.1915 narodil sa v Čukalovciach, okr. Medzilaborce, Nikifor Petraševič, gréckokatolícky kňaz,  historik cirkvi, hudobný odborník. Gymnázium skončil v Egeri, bohosloveckú fakultu v Budapešti, bohosloveckú akadémiu v Užhorode. Dirigent katedrálneho zboru v Užhorode, kde usporiadal hudobný archív Konštantína Matezonského. Po druhej svetovej vojne sa vrátil na Slovensko, slúžil v Jarabine, Ľutine, Mikovej, Borove. Robil výskum cirkevnej zborovej kultúry východného obradu, zbieral koledy, študoval cirkevný spev, spev bez hudby, starodávne piesne. Napísal okolo 40 publikácií o zborovej kultúre karpatských Rusínov. Nahral 150 cirkevných piesní, ktoré priniesol do Prešova na starých platniach. Prešovské štúdio vydalo prvýkrát kazetu s cirkevnými mariánskymi piesňami a koledami, ktoré naspievali M. Kandráčová a F. Čitbaj. Druhú kazetu s názvom "Christos voskrese"  podľa jeho melódií naspievali M. Kandráčová a P. Medviď (1996). Obe kazety boli na Slovensku veľmi úspešné.

07.03.1925 narodil sa v obci Matysová, okr. Stará Ľubovňa, Štefan Ladižinský, dirigent, skladateľ, libretista, kultúrny dejateľ. Skončil gymnázium v Banskej Bystrici, hudobné vzdelanie dostal v Prešove, dirigoval hudobno-spevácke kolektívy v Prešove a Bratislave. Jeden zo zakladateľov Vojenského súboru kpt. Nálepku, jeho dirigent a dramaturg. Dirigoval aj Armádny umelecký súbor V. Nejedlého v Prahe. Bol umeleckým vedúcim v PUĽSe pri UND v Prešove, kde pre osem predstavení činohry divadla skomponoval hudbu. Založil a viedol divadlo Štúdio S v Bratislave, dramaturg SĽUK-u, riaditeľ umeleckej scény Slovkoncertu, pripravil okolo 70 scenárov pre estrády. Bol dirigentom cirkevného zboru Kyrillomethodeon pri gréckokatolíckom chráme v Bratislave, znotoval liturgiu sv. Jána Zlatoústeho, koledy, vydal kazetu cirkevnoslovanských spevov z liturgie sv. Jána Zlatoústeho "Tebe pojem". Spoluzakladateľ Združenia inteligencie Rusínov Slovenska v Bratislave (1995), predseda Rusínskej obrody na Slovensku (1999-2001). Vydal zbierku rusínskych piesní "Rusynsky perly - troma holosamy" (Prešov, 2009) a iné.

08.03.1360 nájdený "Litopis" v Mukačevskom monastieri sv. Nikolaja. V ňom sa píše, že knieža Fedor Korjatovič  "...v česť i pamjať Svjatiteľa Christova Nikolaja položen chram sej, i uvede v on inokov..." Bol štedrým fundátorom a podporovateľom monastiera, kde bol pochovaný v r. 1414.

09.03.1881 narodil sa v Turja-Remetoch, dnes Ukrajina, Ivan Murani, gréckokatolícky kňaz, osvietenec, pedagóg, lingvista. Vzdelanie získal v Užhorodskom duchovnom seminári, vysvätený za kňaza v r. 1905. Ako matematik bol zvolený za člena Maďarskej akadémie vied. Autor učebníc matematiky, astronómie, gramatiky. Preložil W. Shakespeara, Ch. Dickensa. Svoje state, preklady, publicistiku publikoval na stránkach časopisov "Učiteľ" a "Literaturnaja nediľa". Archív a bibliotéka I. Muraniho bola zlikvidovaná na príkaz NKVD. Zomrel 28.10.1945 v Užhorode.

09.03.1906 narodil sa v obci Vyšné Remety, okr. Sobrance, Bartolomej Hadžega, pedagóg, etnograf, spoločensko-politický aktivista. Ukončil Užhorodský učiteľský seminár. Zbieral a publikoval folklórne materiály. Od r. 1936 spracovával zápisy v Pamätnej knihe, osobitnej národnej encyklopédii. Zomrel 12.05.1998 v obci Brod na Ukrajine.

10.03.1940 narodil sa v Oľke, okr. Medzilaborce, Ján Gavulič, pedagóg, maliar. Strednú školu skončil v Medzilaborciach, výtvarnú výchovu a ruský jazyk na Vyššej pedagogickej škole v Prešove a neskôr na Filozofickej fakulte UPJŠ v Prešove. Učil na školách v Hostoviciach, Stropkove, Prešove, na Pedagogickej fakulte UPJŠ, vedúci katedry, kandidát vied, doktor vied, docent. Maľoval rodný kraj, známe sú diela Tri brezy, Cesta do Oľky, Modlitba a iné. Ilustroval 15 kníh, autor plagátov, navrhoval festivalové scény, výstavy. Časť jeho prác sa nachádza v Galérii D. Millyho vo Svidníku, v Zemplínskom múzeu v Michalovciach a Krajskom múzeu v Prešove. Zomrel 10.10.2008 v Prešove.

11.03.1939 narodil sa v obci Barbovo, dnes Ukrajina, Peter Hoďmaš, právnik, publicista, jeden z aktivistov rusínskeho národného obrodenia na Podkarpatsku v čase perestrojky. Zakladateľ Spoločnosti karpatských Rusínov (1989), spoluautor knihy Podkarpatská Rus a Ukrajina.

14.03.1737 narodil sa v Bukovciach, okr. Stropkov, Arsenij Kocak, vedec, lingvista, poét, pedagóg, historik, filozof, teológ. Autor gramatiky "Škola ili učilište gramatiky russkoj a pročich mnohorazličnych otrokam nadležaščych..." (bibliotéka Debrecínskej univerzity). Gramatika bola napísaná v rokoch 1768-1788, omnoho skôr ako M. Lučkaja, ale nebola publikovaná. Učil v monastierskych školách v Krásnom Brode, Imstičeve a Maria-Povče, neskôr v Mukačevskom monastieri. Igumen v monastieri v Bukovciach. Napísal vyše 30 prác v rusínskom a latinskom jazyku. Vystupoval proti maďarizácii a latinizácii Rusínov. Zomrel 12.04.1800 v Mukačevskom monastieri.  

15.03.1838 narodil sa v obci Suskovo, dnes Ukrajina, Ivan Silvaj (pseudonym Urijil Meteor), prozaik, básnik, publicista, teológ. Študoval na gymnáziu v Užhorode a v Satu-Mare, bohoslovie v Budapešti. Písal lyrickú poéziu, smutnú poéziu, náboženskú poéziu, povesti, historické poviedky, cirkevné kázania a pod. Počas života mu vyšiel len zborník cirkevných spevov s notami "Pisennik" (1903). Jeho tvorbu najkomplexnejšie spracovali Ivan a Andrej Šlepeckí (Prešov, 1957). Zomrel 13.02.1904 v obci Novoje Davydkovo.

15.03.1783 narodil sa Vasiľ Dovhovič, gréckokatolícky kňaz, básnik svetských tém, spisovateľ, vedec-filológ, antropológ, muzikant, umelec. V r. 1830 bol zvolený za člena - korešpondenta Akadémie vied Uhorska. Vydal 248 latinských, 36 maďarských a 10 rusínskych prác. Zomrel 13.12.1848 v Chuste.  

15.03.1937 narodil sa v Ruskej Voli nad Popradom, okr. Stará Ľubovňa, Ivan Birčák, pedagóg. Strednú školu skončil v Prešove, Fyzikálno-matematickú fakultu Štátneho pedagogického inštitútu v Odese na Ukrajine. Učil fyziku na gymnáziu vo Svidníku, na Prírodovedeckej fakulte UPJŠ v Košiciach, na Pedagogickej fakulte UPJŠ v Prešove, prodekan, kandidát vied, docent, čestný doktor Užhorodskej univerzity. Jeho práce: Vlastnosti polovodičov a metódy určovania ich parametrov, Fyzika slnečných článkov a iné.

16.03.1935 narodil sa v Matovciach, okr. Svidník, Ivan Ivančo, režisér v Ukrajinskom národnom divadle v Prešove (dnes Divadlo A. Duchnoviča). Študoval na VŠMU v Bratislave, v UND v Prešove pracoval ako režisér a umelecký vedúci činohry. Naštudoval mnoho významných a úspešných hier ukrajinskej, slovenskej a svetovej klasiky i súčasnej tvorby. Metodicky pomáhal dramatickým krúžkom v regióne, viedok krúžok Smoloskyp. Zomrel 18.07.1994 v Prešove.

17.03.1945 vyšlo prvé číslo tlačového orgánu UNRP noviny „Prjaševščina“. Kolektív prvej redakcie tvorili: V. Karaman, zodpovedný redaktor,  I. Pješčak, hlavný redaktor, F. Lazorik, J. Dzurenda, J. Fecanin, I. Masica, M. Dubaj a korektorom bol A. Farinič. 

19.03.2003 v Budapešti bola zaregistrovaná Celoštátna spoločnosť rusínskej inteligencie A. Hodinku (VORIAH - Vsedežavnoje obščestvo rusinskoji inteligencii imeni A. Hodinku).

20.03.1792 narodil sa v Slovinkách, okr.Spišská Nová Ves, Jozef Zmij - Miklošík, výtvarník. Učil sa v Krásnobrodskom monastieri. Od r. 1814 kantor v cirkvi sv. Barbary vo Viedni, zároveň študoval maliarstvo na Viedenskej akadémii umenia a v Taliansku. Od r. 1830 bol ikonopiscom Prešovskej kapituly, staval ikonostasy miestnych chrámov, maľoval portréty miestnych dejateľov, žánrové obrazy, aj portrét biskupa Grigorija Tarkoviča. Zomrel 01.12.1841 v Prešove.

22.03.1923 v Mukačeve vznikla Kultúrno-osvetová spoločnosť A. Duchnoviča.

22.03.1944 zomrel v Zboji Michal Pustaj, rozprávkár, roľník. V r. 1896 v oblasti Zboja, Klenovej, Uliča, Novej Sedlice v okr. Snina robil etnografický zber etnograf V. Hnaťuk, stretol M. Pustaja, jedného z najlepších rozprávačov rozprávok v celej tradícii rusínského folklóru. Zapísal jeho 42 rozprávok, ktoré publikoval v Etnografickom zborníku vo Ľvove (1897-1898). Pustaj rozprával aj legendy, fígle, ľudové múdrosti a iné. Hrdinami jeho rozprávok sú najčastejšie vojaci, dedinčania, páni, služobníctvo. Najznámejšie: "Ďjak-zlodej, pip vorožbyt", "Žoňi pravdu ne kazaty", "Rusyn - vojak i kráľ", "Christos i sv. Petro i Pavlo", "Čudova mašyna", "Pokarane zlo", "Durnyj dumaje, mudryj bere". Rozprávky boli publikované aj v zborniku "Baronskyj syn v Ameryci" (1916), "Súpis slovenských rozprávok" (1923), "Ukrajinski narodni kazki Schidnoji Slovaččiny"(1965), "Z hlubin vikiv"(1968), "Kazky Zakarpatja" (2001). Narodil sa v r. 1858 v Zboji.

22.03.1991 sa uskutočnil I. Svetový kongres Rusínov v Medzilaborciach.

23.03.1937 narodila sa v Staškovciach, okr. Stropkov, Anna Sedláková - Javiľáková. Strednú školu skončila v Medzilaborciach, študovala na Biologickej fakulte KDU. Pracovala na Katedre všeobecnej biológie Lekárskej fakulty UPJŠ v Košiciach a na Prírodovedeckej fakulte, v Ústave experimentálnej mediciny Lekárskej fakulty UPJŠ, doktorka vied. Skúmala zmeny v metabolizme lipidov u zvierat po jednorázovom a dlhotrvajúcom ožarovaní, metabolizmus lipidov pri ischemii miokardu, pri cukrovke a iných chorobách. Publikovala desiatky prác a referátov, členka Európskej rádiobiologickej spoločnosti.

24.03.1910 narodil sa Gyula Ortutay, etnograf, člen Maďarskej akadémie vied, rozvíjal rusínsko-maďarské vzťahy, vydal rozprávky Michala Fediča. Člen Podkarpatskej vedeckej spoločnosti (1941).

25.03.1871 narodil sa v Budapešti Igor Hrabar, vzdelanec, umelec, maliar. Bol riaditeľom Tretiakovskej galérie v Moskve, riadnym členom Akadémie vied ZSSR a Akadémie umenia ZSSR. Napísal šesťdielnu históriu ruského umenia. Jeho otec bol poslancom maďarského parlamentu a mama Oľga Dobrianska, dcéra Adolfa Dobrianského. I. Hrabar prežil detstvo v Čertižnom u svojho deda A. Dobrianskeho. Zomrel 16.05.1960 v Moskve.

25.03.1904 narodil sa v Hostoviciach, okr. Snina, Alexej Suchý, učiteľ, organizátor speváckych krúžkov detí a dospelých. Študoval v Prešove na učiteľskom seminári, učil na školách v Zbudskej Belej a v Medzilaborciach. Upravoval ľudové piesne, skladal aj sám pre detský súbor, obecný súbor a dramatický krúžok, s ktorým naštudoval niekoľko hier ako Vertep, Kandidati, Ponemčený Jurko, kompozíciu na motívy tvorby bajkára Ezopa. Radvanský malý komorný orchester spolu s učiteľmi z okolia naštudoval jeho vlastnú operu. Založil Okresný učiteľský zbor v Medzilaborciach, ktorý sa predstavil v mnohých mestách Československa a spolu s A. Ljubimovom v Kalinove založili školský balalajkový orchester. Zomrel 22.12.1950 v Humennom. 

25.03.1933 narodil sa v Kalinove, okr. Medzilaborce, Andrej Micaj, pedagóg, hudobník, diplomat. Skončil Ruské gymnázium v Humennom, Vyššiu pedagogickú školu v Prešove, Filozofickú fakultu UPJŠ v Prešove. Učil hudobnú výchovu a ukrajinský jazyk na základných a stredných školách, riaditeľ ZŠ, školský inšpektor. Pôsobil v diplomacii: prvý tajomník veľvyslanectva ČSSR v Moskve, poradca veľvyslanca. Autor učebníc hudobnej výchovy a Zborníka ľudových piesní. Zakladateľ úspešného učiteľského zboru Verchovina v Medzilaborciach a dirigent. Zomrel v Prahe.

25.03.1933 narodil sa Juri Čori, poét, prozaik, publicista. Strednú školu ukončil v Mukačeve. Za protisovietsku aktivitu bol odsúdený špeciálnym súdom na 10 rokov nútených prác v nápravno-pracovnom tábore. Rehabilitovaný bol v r. 1991. Autor diel: "Slovo ne polova", "Legendy našoho kraju", "Cvit paporoti", "Žyva historia" a iné.

25.03.1995 bol napísaný apoštolský pozdravný list pápeža Jána Pavla II. mukačevskému biskupovi Ivanovi Semedijovi pri príležitosti 350. výročia Užhorodskej únie. V liste spoločenstvo veriacich tohto biskupstva pápež oslovuje ako „spoločenstvo Rusínov“, „Rusínov katolíkov“ alebo len „Rusínov“, teda starobylým i súčasným etnickým pomenovaním – Rusíni. V liste konštatuje, že Mukačevská eparchia bola kolískou Prešovskej, Hajdúdorogskej a Križevacskej a následne vysťahovalectvom do Ameriky založenej Pitsburskej metropólie so sufragantnými biskupstvami v Passaiku, Parme a Van Naisu. Záverom listu udeľuje svoje apoštolské požehnanie okrem iného aj „eparchom a veriacim iných rusínskych eparchií“. V ďakovnom liste zo dňa 07.07.1995 traja biskupi Ivan Semedij, Ján Hirka a Silard Keresteš, aj v mene križevackého biskupa Slavomira Miklovša, vyjadrili pápežovi poďakovanie „za otcovskú lásku a dušpastiersku starostlivosť o Rusínov, ako aj o iné národy v Kristovej Cirkvi“.

27.03.1931 narodila sa v Jarabine, okr. Stará Ľubovňa, Justína Maťašovská - Kynďová. Skončila mešťanskú školu a zdravotnícke kurzy, pracovala v redakcii Nove žytťa a Družno vpered. Písala básne, balady, prózu a zbierala ľudové zvyky. Vydala zbierku poézie Orjabinskyj vinok (1975) a zbierku poviedok Velyki dribničky (1979), mnoho básní venovala téme o drotároch a spomienkam na otca, známeho drotára Ivana Kynďu.

27.03.1937 narodil sa v Užhorode, Ferenc Seman, hlavný predstaviteľ podkarpatskej avantgardy 60-tych rokov. Bol jedným z vedúcich umelcov novej vlny. Sovietskou propagandou bol vyhlásený za "formalistu". Prezentoval sa na mnohých výstavách, ktoré mali veľký úspech. Obrazy F. Semana sa nachádzajú v mnohých galériách Európy a Ameriky. Zomrel v r. 2004 v Budapešti.

28.03.1919 narodil sa v Medzilaborciach Július Muška, maliar, pedagóg, ilustrátor, autor učebníc o výtvarnom umení. Študoval v Užhorode na reálnom gymnáziu pri podkarpatskom výtvarnom umelcovi J. Bokšajovi, potom na Vyššej technickej škole v Bratislave na oddelení kresby a maľovania. Jeho talent zdokonaľovali aj M. Benka, J. Mudroch a D. Milly. Učil a tvoril v Prešove. Ilustroval mnoho kníh. Osídlenie východného Slovenska z cyklu Starí Slovania daroval Ukrajinskému múzeu vo Svidníku v r. 1984. Zomrel 10 januára 2013 v Prešove. 

29.03.1884 narodil sa v obci Bilcarova na Lemkovine Jaroslav Kaczmarczyk, právnik, politický aktivista,  väzeň Talerhofu, predseda vlády Lemkovskej ľudovej republiky v r. 1918-1920. V r. 1921 uväznený a obvinený z vlastizrady, súd ho však oslobodil. Následne odišiel z verejného života. V r. 1939 utiekol pred Nemcami do Ľvova, kde ho NKVD zatklo. Zomrel v r. 1944 v gulagu v Sovietskom zväze.

30.03.1816 narodil sa v Rudlove, okr. Vranov n/Topľou, Viktor Dobriansky, starší brat Adolfa Dobrianskeho, kňaz, školský dejateľ, publicista. Teológiu študoval vo Viedni, pomocník tajomníka pri biskupovi Prešovskej eparchie. Prefekt internátu fundácie Bečeja pre schudobnelé deti šľachty, tajomník biskupa, poradca a notár konzistórie. V r. 1849 viedol delegáciu Rusínov k rakúskemu cisárovi Františkovi Jozefovi I., ktorému odovzdali Memorandum Rusínov uhorských. Bol školským inšpektorom v Užhorode a školským poradcom v Košiciach, dbal, aby rusínske školy mali dostatok učebníc. Zomrel 12.06.1860 v Prešove. Pochovaný je v krypte pod Katedrálnym chrámom gréckokatolickej cirkvi sv. Jána Krstiteľa v Prešove vedľa Alexandra Duchnoviča.  

30.03.1940 narodila sa v Potočkách, okr. Stropkov, Mária Mačošková, zaslúžilá umelkyňa, interprétka ľudových piesní. Od r. 1956 bola sólistkou v PUĽS-e v Prešove. Spievala prevažne rusínske ľudové piesne v úprave J. Kosťuka, Š. Ladižinského, J. Cimboru, M. Burgera, T. Andrašoviča a iných. So súborom, aj ako sólistka, koncertovala mnohokrát za hranicami Československa: na Ukrajine, v Bulharsku, Poľsku, v Anglicku, Francúzsku, Rakúsku, USA, Kanade, Japonsku a inde. Naspievala rusínske a šarišské piesne aj na niekoľkých CD nosičoch, pre Českoslovenký rozhlas - ukrajinské a rusínske vysielanie, nahrala rusínske piesne s Orchestrom ľudových nástrojov v Brne.

31.03.1916 narodil sa vo Veľkej Poľane, okr. Snina, Ladislav Dubay, lekár - mikrobiológ. Skončil gymnázium v Prešove a Lekársku fakultu UK v Bratislave. Od r. 1948 vedúci Katedry mikrobiológie na Lekárskej fakulte, dekan, predseda Slovenskej mikrobiologickej spoločnosti. Vyznamenaný národnou cenou. Vydal niekoľko učebníc s lekárskou tématikou, Malý rusko-slovenský lekársky slovník a iné. Zomrel 07.05.1978 v Košiciach.

Naše obce

Zobraziť galérie

Ujko Vasyľ


Marču oslovyť parobok:
- Slečna možu vas zaklykaty na večeru?
- Ja na nič ne jim...
- Ta poťim do kina...
- Ja soj filmy z internetu sťahuju...
- Ta poťim poďte ku mi domiv, posmotryme na televizor...
- "Bedňu" ja jem už try roky ne zapla...
- Ta dobri, poťim posmotryme soj fotky...
- Zazeraty na neznamych ďidkiv i babky? No dovoľte...!
- Ta može vy sama poviste, što sja vam ľubyť?
- Ja ľubľu seks, no ale vas, jak vidžu, vin ne interesuje...
Zobraziť viac
Náhľad publikácie

Československý svět v Karpatech

Československý svet v Karpatoch

Čechoslovackyj svit v Karpatach

Reprezentatívna fotopublikácia
Objednať