Ako mi rusínsky jazyk pomohol naučiť sa po čínsky

Aj rusínsky jazyk dokáže pomôcť pri učení sa tak odlišného jazyka, akým je čínština.

Každý jazyk aj dialekt je kompletný a komplexný systém či už fonológie, morfológie, gramatiky atď. Každý jazyk a aj dialekt je unikátny, aj rovnocenný. Tiež treba dodať, že každý jazyk dáva dôraz na inú časť jazykovej domény v rámci svojho systému a zase ignoruje iné možnosti, ktoré rôzne jazyky naopak zdôrazňujú.

Čínsky jazyk je známy tým, že je tonálnym jazykom, čo v praxi znamená, že každá slabika môže byť vyslovená štyrmi až piatimi rôznymi tónmi: rovnomerný, stúpajúci, klesajúci, kolísavý a neutrálny. Iní tón dáva iný význam danej slabike alebo slovu. Keď sa Európan učí čínsky jazyk, práve tento tonálny systém je jednou z najťažších prekážok k plynulosti. Čínsky jazyk v tomto určite nie je unikát. Napríklad, keď sa niekto z Thajska učí po čínsky, tak je preňho zvládnutie rôznych tónov ďaleko ľahšie, lebo jeho materinský jazyk ma podobný systém.

Na druhej strane je čínska gramatika o dosť jednoduchšia ako tá slovenská, ktorá ma tri rody a v každom ešte po šesť pádov – rusínsky dokonca až sedem. Takže pre Číňana je zvládnutie našej gramatiky, konkrétne pádov, priam monumentálny úspech. Niet divu, že veľa ľudí považuje práve slovenčinu ako jeden z najťažších jazykov. Slovenský fonetický systém je zase oproti tomu čínskemu oveľa jednoduchší.

Rusínsky jazyk, ktorý je pôvodne východoslovanský, a aj jeho rôzne variácie tiahnuce sa od Popradu až po Satu Mare, si interakciou s rôznymi národmi – poľským, slovenským, maďarským a rumunským – vybudoval pestrú paletu fonologických prvkov. Nečudo, že oproti slovenčine je rusínsky fonologický systém rozmanitejší.

Jedným takým unikátnym prvkom je semi-palatalizácia alebo jemné obmäkčenie určitých spoluhlások. Napríklad ‚maj sa‘ je v štandardnej rusínčine ‚май ся‘ teda ‚maj sja‘. Takéto jemné obmäkčenie (semi-palatalizácia) funguje aj v čínskom fonologickom systéme, a to v fonémach, ktoré sa v štandardnej čínskej abecede píšu ako ‚X‘, ‚J‘, a ‚Q‘.

Ako sa tieto symboly prečítajú? ‚X‘ sa prečíta ako semi-palatalizovane S, čiže ako ‚SJ‘, ‚J‘ zas ako ako ‚DZJ‘ a ‚Q‘ ako ‚CJ‘. Tak napríklad čínske hlavné mesto ‚Beijing‘ prečítame ‚Beidzjing‘. Čínske starodávne hlavné mesto ‚Xi’An‘ prečítame ‚Sji An‘ a dynastiu ‚Qing‘ zase ‚Cjing‘.

Tieto semi-palatalizovane čínske fonémy som postrehol hneď na začiatku, keď som prvýkrát počul niekoho povedať ďakujem – ‚XieXie‘ (sje sje). Bez väčších problémov som vďaka tomu, že rusínsky jazyk ma podobné samohlásky, dokázal tieto fonémy používať, zatiaľ čo väčšine cudzincom to robí dosť veľké problémy.

Tento jav preberania určitých čŕt jedného jazyka a ich používanie v druhom sa v lingvistike nazýva ‚transference‘ teda prevod. Nemusí sa to týkať len slov, gramatického systému alebo fonetiky, ktoré sú v obidvoch jazykoch podobné. Často sa transferujú črty, ktoré v druhom jazyku neexistujú. Práve to je hlavná príčina toho, že keď sa začínate učiť cudzí jazyk po určitom veku (okolo 5 až 6 rokov), tak vám ostane prízvuk. Žiak transferuje fonetické prvky zo svojho rodného jazyka na ten, ktorý sa učí.

V mojom prípade mi môj rodný rusínsky jazyk pomohol preniesť tú časť fonológie, ktorá existovala v tak ďalekom a exotickom jazyku, akým je pre nás čínština.

To najdôležitejšie ponaučenie je o hodnote rodného jazyka aj tých menších, akým je rusínsky jazyk. Od rusínskych rodičov, ktorí rozprávajú so svojimi deťmi po slovensky, je často počuť argument, že načo bude ich deťom rusínsky jazyk. Tu by som chcel vysloviť poľutovanie nad takýmto zamýšľaním, ktoré fakticky odsudzuje tento jazyk na zánik. 

Z posledného sčítania je tento trend evidentný, keďže len 38 679 ľudí si pripísalo rusínsky jazyk ako materinský v porovnaní s 55 469 z roku 2011. Takýto prístup nespôsobí len eventuálny zánik Rusínov, ale tiež aj zatvára dvere rôznym možnostiam, ktoré svet ponúka, lebo aj taký malý jazyk, akým je rusínčina, má čo ponúknuť, má reálnu hodnotu pre ľudí, ktorí ju dobre ovládajú.

Vladimir Skala
Žijem už dlhú dobu v zahraničí. Od svojich 13 rokov som sa s celou rodinou odsťahoval do USA a po dokončení magisterského štúdia som začal svoju čínsku anabázu. V Číne, kde sa venujem vzdelávaniu, už pôsobím od roku 2013. 

zdroj:
https://blog.sme.sk/vladimirskala/nezaradene/ako-mi-rusinsky-jazyk-pomohol-naucit-sa-po-cinsky?

foto: ilustračné, autor: Vladimír Skala