Ako prezident Masaryk trávil čas vo svojom letnom sídle

Keď boli Topoľčianky hlavnou dedinou Československa...

V topoľčianskom zámku je výstava pripomínajúca desaťročné obdobie, keď tam prezident T. G. Masaryk prijímal slávne návštevy, organizoval koncerty, premietania filmov – a riadil štát.

V utorok 31. júla 1923 patrila takmer celá titulná strana Slovenského denníka jedinej udalosti. Odohrala sa síce v malej obci na juhozápade Slovenska, no jej význam mal dosah na celú krajinu.

V nedeľu 29. júla 1923, len niekoľko minút pred 11. hodinou vošiel na nádražie v Topoľčiankach vlak so salónnym vozňom. V tom vozni sedel prezident republiky T. G. Masaryk, a ako konštatuje článok, „prišiel taký, ako prvý raz: veselý, čulý, o všetko sa zaujímajúci“.

Očakávania od prezidenta, ktorý mal stráviť leto v tamojšom zámku, boli obrovské. Noviny sa nádejali, že je to príležitosť, v ktorej bude môcť prezident „nazrieť do čistej slovenskej duše, aby poznal jej starosti i radosti, túžby i bôle“.

Len málokto však v tom momente mohol tušiť, že do topoľčianskeho zámku sa bude prezident vracať ďalších deväť rokov, nehovoriac o všetkých tých slávnych umelcoch, politikoch a panovníkoch, ktorých tam pritiahne.

Najjagavejší moment v dejinách
Titulná strana Slovenského denníka spred sto rokov je jedným z prvých exponátov, ktoré sa práve dajú vidieť v topoľčianskom zámku. Okrem nej sú tam aj titulky ďalších československých novín a časopisov, no za prezidentom Masarykom prišli do Topoľčianok aj novinári zo svetových médií – amerického New York Times, francúzskeho Le Petit Parisien, londýnskych Morning Post a mnohých ďalších.

„To sa stalo iba raz v dejinách, aby boli Topoľčianky na titulkách svetových médií,“ hovorí Dušan Ondrejka, ktorý nás víta. „Zvyknem hovoriť, že je to preto, lebo vtedy boli Topoľčianky hlavnou dedinou republiky,“ dodáva.

Titulné strany novín sú však iba zlomkom toho, čo sa stalo súčasťou výstavy o Masarykových pobytoch v Topoľčiankach. Prostredníctvom množstva fotografií, dokumentov, umeleckých diel a objektov detailne mapuje desaťročné obdobie, počas ktorého sa zámok stal prezidentovým letným sídlom.

Za výstavou, paradoxne, nestojí žiadna muzeálna či galerijná inštitúcia, ale občianske združenie. „Keď sa blížilo 100. výročie prvého príchodu prezidenta, vraveli sme si, že by bolo dobré urobiť niečo, čo by túto udalosť pripomenulo,“ objasňuje nápad Eva Ondrejková, Dušanova sestra. Ich rodina má zázemie v Hostí, malej obci, ktorá s Topoľčiankami susedí a kam Masaryk tiež často chodieval. „Pamätníci už nežijú, ale historky o tom, ako prezident deťom rozdával cukríky alebo ako ho stretli v lese na koni, tie sme ešte ako deti počúvali,“ vraví Ondrejková.

Približne od roku 2018 začala aktívnejšie pátrať po rôznych zdrojoch, v knihách a v archívoch. „Postupne som zbierala materiály o Masarykových pobytoch v Topoľčiankach, ktorých je množstvo, akurát že sú roztrúsené v rôznych múzeách, archívoch a galériách. V Topoľčiankach ešte nikdy takto pohromade neboli,“ hovorí autorka konceptu výstavy.

V rámci pátrania oslovila menšie i väčšie múzeá a galérie v Česku a na Slovensku, ktoré majú v zbierkach dokumenty, osobné veci či fotografie Masaryka. Do príprav zapojili súrodenci Ondrejkovci aj Lenku Ondrejkovú Valkovičovú a Vojtecha Valkoviča a spoločne založili občianske združenie Letné sídlo.

„Mali sme šťastie, lebo Zámok Topoľčianky s naším nápadom súhlasil a umožnili nám výstavu umiestniť do reprezentačných priestorov, v ktorých sa Masaryk reálne pohyboval. Aj na fotografiách vidíme, že viaceré kusy nábytku sú zachované z obdobia, keď tu pôsobil a prijímal návštevy,“ hovorí Eva Ondrejková.

Do výstavy investovali vlastné aj sponzorské financie od súkromných firiem v okolí a podarilo sa im vydať aj katalóg. „Nie sme historici, sme stavební inžinieri – máme projekčnú kanceláriu, ale bolo by nám ľúto, keby také dôležité výročie ostalo nepovšimnuté,“ hovorí Dušan Ondrejka. „Veď to bol azda najjagavejší moment Topoľčianok v ich histórii a dnes o ňom už mnohí možno ani nevedia.“

Nielen oddych a zábava, ale aj práca
Vďaka úradným dokumentom a novinám však vieme aj po sto rokoch takmer každý detail.

„Pri výbere letného sídla mal prezident viacero možností,“ hovorí Eva Ondrejková. Medzi kandidátmi prezidentského úradu bol Bojnický zámok, Kunerád, kaštieľ vo Svätom Antone aj hrad Červený Kameň či kaštieľ v Tesárskych Mlyňanoch.

Zámok v Topoľčiankach patril pred prvou svetovou vojnou Habsburgovcom, po nej prepadol ich majetok novovzniknutej Československej republike. Zámok, ktorého priečelie tvorí klasicistické krídlo, obkolesuje niekoľkohektárový anglický park, v susedstve sídli žrebčín s chovnou stanicou.

„Všetko bolo začiatkom 20. rokov minulého storočia udržiavané,“ vysvetľuje Eva Ondrejková. „Dôležitým kritériom bola aj doprava – do Topoľčianok bolo dobré vlakové spojenie, priestory boli reprezentatívne, zámok teda bol vyhovujúci pre potreby letného sídla.“

Archívne dokumenty z archívu Pražského hradu preukazujú, že pre Topoľčianky sa rozhodol prezident. „Pôvodne mal byť zámok iba dočasným sídlom, no sám Masaryk povedal, aby boli stálym letným sídlom. Potom došlo aj k stavebným úpravám – architekt Harminc bol poverený zámok prispôsobiť návštevám. Tri renesančné krídla boli nadstavené podkrovím a objednal sa aj nový nábytok robený na mieru pre nové apartmány, ktorý mal na starosti architekt František Krupka.“

Časť nábytku je stále zachovaná v kaštieli a dá sa vidieť aj bežne počas prehliadok.

Kým príprava cesty prezidenta do Topoľčianok prebiehala tajne, ďalšie sa konali s pravidelnou istotou a príslušnou pozornosťou. Masaryk zväčša prichádzal začiatkom augusta a zdržal sa do konca septembra, niekedy až do októbra. Hoci šlo o letné sídlo, nemožno povedať, že by v zámku iba oddychoval, čo opäť potvrdzuje súbor dokumentov – harmonogram programu aj siahodlhé zoznamy prijatých hostí.

V Topoľčiankach prezident Masaryk podpisoval zákony, prijímal delegácie, a dokonca tu bola v roku 1926 prijatá a vymenovaná vláda. Nepretržitý kontakt s Prahou zabezpečoval telegraf, americký prístroj „hughes“.

„Denná tlač, pošta a úradné spisy prichádzali letecky. Boli zabalené do nepremokavých vakov a z lietadla ich zhadzovali denne, aby ich mal prezident k dispozícii,“ vraví Eva Ondrejková. V neďalekých Zlatých Moravciach bolo zriadené aj núdzové letisko pre prípad potreby.

Kultúra ako v metropole
Kým vôbec prvý obed prezidenta po príjazde do topoľčianskeho zámku v roku 1923 pozostával zo „zaprávanej polievky, smažených plnených vajec, smažených kuriat so šalátom, ovocia, čiernej kávy a ľahkého vína“, hostia, ktorí prišli na obed napríklad 9. októbra 1932, dostali „polévku s jaterními noky, rajská jablíčka plněná mozečkem, koroptev (jarabica), zelí, rýže a brusinky, květák s houskou, ananasový krém, ovoce a kávu.“

Prvé menu prezidenta v Topoľčiankach detailne opisovala reportáž v novinách, kde dokonca napísali, že prezident si „vypil aj trochu červeného vína na radu lekárov, napriek tomu, že je abstinentom“; menu lístky z ďalších pobytov, ručne podpísané prezidentom, zapožičali na výstavu Múzeum TGM v českom Rakovníku a Slovenské národné múzeum.

Vďaka nim máme dnes plastickú predstavu o tom, aké jedlo sa podávalo početným návštevám, ktoré zámok hostil. Že to neboli návštevy obyčajné, naznačil už príchod celkom prvého hosťa letného sídla. Bol ním britský spisovateľ H. G. Wells, „otec žánru sci-fi“, autor slávneho románu Vojna svetov. Masaryk sa ešte nemohol stihnúť zabývať, jeho priateľ Wells dorazil do zámku len dva dni po ňom v lete 1923. „Bola to veľká sláva, lebo prišiel na lietadle, čo bola v tom čase nevídaná rarita,“ hovorí Dušan Ondrejka.

Vzácnou hostkou v prvých rokoch bola aj Edith Wilson, vdova po americkom prezidentovi Woodrowovi Wilsonovi. Masaryk sa s nimi spoznal počas pobytu vo Washingtone. Medzi častých hostí patril Edvard Beneš, ktorý Masaryka na prezidentskom úrade v roku 1935 vystriedal, ale aj Karel Čapek, ktorý práve v Topoľčiankach vytvoril knihu Hovory s TGM, na základe ktorej vznikol aj rovnomenný film.

„Umelcov a umelkýň bolo na zámku množstvo. Prezident Masaryk miloval hudbu a dbal na kultúru. Dvakrát týždenne sa počas jeho pobytu premietali filmy, ktoré si ľudia mohli prísť pozrieť, medzi nimi napríklad film Metropolis, a často sa konali aj koncerty,“ hovorí Eva Ondrejková.

Medzi účinkujúcimi sa v septembri 1928 objavila aj vtedy 21-ročná sopranistka Jarmila Novotná. Novotná spievala v milánskej La Scale a v ďalších európskych operných domoch a v roku 1933 získala trvalý angažmán v Metropolitnej opere v New Yorku. Jej tvár sa vďaka Masarykovi dostala aj na prvú prvorepublikovú stokorunáčku. Počas vystúpenia v Topoľčiankach ju sprevádzal mladý Rudolf Firkušný, ktorý sa stal vo svete uznávaným klaviristom. Hudbu mohol študovať aj vďaka štipendiu od Masaryka.

„Dnes sa to javí priam neuveriteľne, koľko slávnych ľudí prišlo do Topoľčianok – a to všetko práve vďaka Masarykovi, ktorý ich poznal a podporoval,“ pripomína Dušan Ondrejka.

Samostatnú kapitolu tvoria umelci a umelkyne, ktoré Masaryka portrétovali a prichádzali do Topoľčianok alebo o to mali záujem. „Existuje siahodlhý zoznam umelcov, ktorí chceli prezidenta stvárniť. Vyhovieť nemohol všetkým, preto sa dokonca vytvoril dokument s jeho mierami a fotografiami, ktorý umelcom posielali, lebo nebolo možné vyhovieť osobnej návšteve každého,“ hovorí Eva Ondrejková.

Aby sa nezabudlo
Výstava v topoľčianskom zámku, samozrejme, sprítomňuje aj stretnutia prezidenta s bežnými ľuďmi v okolí zámku. Obecné kroniky z priľahlých obcí Hostie alebo Machulince sú dôkazom toho, že prezident pravidelne prispieval na ich rozvoj – finančne prispel na obnovu školy, postavenie mosta či kostolné zvony. „Aj vôbec prvá obnova neďalekej zrúcaniny Hrušov sa udiala na podnet Masaryka. Bol to obľúbený cieľ jeho výletov, často tam brával aj svojich hostí,“ hovorí Eva Ondrejková.

Na Hrušove bol osadený aj vôbec prvý pamätník po jeho smrti v celom Československu. Osadili ho tam skauti s nápisom „Skauti Osloboditeľovi“ a je tam dodnes.

To je však len jedna z mála pripomienok toho, koľko intenzívneho času Masaryk v tejto lokalite strávil. V Topoľčiankach po ňom nie je pomenovaná ani ulica, v zámku ho počas roka pripomína jedna socha v nadživotnej veľkosti od sochára Otta Gutfreunda, ktorá bola pôvodne vyhotovená pre Nitru. Slávna knižnica, ktorú na zámku zakladal gróf Ján Nepomuk Keglevič de Buzin, je verejnosti neprístupná.

„Existuje knižka o histórii Topoľčianok, ktorá vyšla za komunizmu. O Masarykovi tam nebolo ani slovo, akoby ani neexistoval,“ hovorí Dušan Ondrejka a nazdáva sa, že práve v období socializmu treba hľadať dôvod, prečo ostal Masaryk v Topoľčiankach a okolí takmer neviditeľný, prípadne očierňovaný ako „nepriateľ pracujúceho ľudu, prisluhovač amerického, anglického a francúzskeho imperializmu“. „Myslím si, že to nie je iba problém Topoľčianok, ale celého Slovenska, ktoré máva problémy s pamäťou,“ dodáva Eva Ondrejková.

Pre rodinný tím to bola prvá skúsenosť s organizovaním výstavy, hoci k umeniu a histórii majú dlhodobý vzťah. Na jej otvorenie prišli aj viacerí historici zo SAV, slovenských a českých múzeí a galérií. „Administratívne a organizačne to bolo niekedy naozaj náročné, ale musím povedať, že všetky inštitúcie, ktoré sme oslovili, boli veľmi ústretové a ochotné. A to isté platí aj o sponzoroch, ktorí nám pomohli výstavu urobiť,“ hovorí Eva Ondrejková.

Výstava Letné sídlo prezidentov – Masaryk a Topoľčianky potrvá ešte celý september. Čo jej autorov teší, je fakt, že sa im ozývajú už aj učitelia, ktorí by chceli prísť so svojimi žiakmi.

*******

Letné sídlo prezidentov – Masaryk a Topoľčianky 

Výstava potrvá ešte celý september. Čo jej autorov teší, je fakt, že sa im ozývajú už aj učitelia, ktorí by chceli prísť so svojimi žiakmi.

Výstava približuje pobyty T. G. Masaryka na zámku v Topoľčiankach v rokoch 1923 – 1933.

Trvá do 30. septembra 2023. V dňoch 26. augusta o 14.00 h a 1. septembra o 13.00 a 15.00 h budú aj špeciálne komentované prehliadky, počas ktorých bude výstavou sprevádzať Eva Ondrejková.

Výstava je rozdelená do tematických okruhov, obsahuje osobné veci, dokumenty, dobovú tlač, knihy, fotografie a umelecké diela – originály alebo digitálne kópie z viacerých českých a slovenských múzeí a galérií (Slovenské národné múzeum, Galéria mesta Bratislavy, Galéria Jána Koniarka v Trnave, Nitrianska galéria, Ponitrianske múzeum v Nitre, Národní muzeum v Prahe, Masarykovo múzeum v Hodoníne, Archiv kanceláře prezidenta republiky – Pražský hrad, Muzeum T. G. M. Rakovník, ako aj zo súkromnej zbierky autorky výstavy). Vznikla pri príležitosti 100. výročia prvého príchodu prezidenta Masaryka do Topoľčianok.

Zámok v Topoľčiankach bol po smrti T. G. Masaryka naďalej letným prezidentským sídlom. Po nástupe komunistov k moci ho Klement Gottwald v roku 1948 venoval „ľudu“ a dal do užívania ROH na potreby rekreácie. Neskôr ho navštívili aj prezidenti Zápotocký a Novotný. Na 100. výročie Československa sa v ňom symbolicky stretli prezidenti Slovenska a Česka – Andrej Kiska a Miloš Zeman, ktorí prišli tým istým vlakom, akým chodieval Masaryk.

V súčasnosti zámok prevádzkuje Jednotný majetkový fond zväzov odborových organizácií v Slovenskej republike (JMF), ktorý spravuje väčšinu nehnuteľností patriacich do širokého portfólia slovenských odborárov. Tri krídla sú využívané ako hotel s reštauráciou, v klasicistickom krídle je múzeum s historickým nábytkom. Priľahlý park je v správe Štátnych lesov SR.

Tomáš Garrigue Masaryk (*7. marec 1850, Hodonín – †14. september 1937, Lány) bol český filozof, sociológ, pedagóg, politik, štátnik a novinár, prvý prezident ČSR (1918–1935), poslanec rakúskeho ríšskeho snemu (1891–1893, 1907–1914). 



JANA MOČKOVÁ

zdroj:
https://dennikn.sk/3537472/ked-boli-topolcianky-hlavnou-dedinou-ceskoslovenska-ako-prezident-masaryk-travil-cas-vo-svojom-letnom-sidle/

foto: 
Privítanie prezidenta v Topoľčiankach pri slavobráne, 29. júl 1923.
zdroj: Archiv Národního muzea, fond Hradní fotoarchiv