Ako Tisov režim učil slovenských vojakov vo vojne proti Stalinovi po rusky hovoriť

13.12.2022


Keď Jozef Tiso poslal slovenskú armádu bojovať proti Sovietskemu zväzu, vyzbrojil ju aj slovníkom. Slovenskí vojaci sa pred 81 rokmi zapojili do boja po boku nacistického Nemecka, ktoré napadlo Stalinovu ríšu v júni 1941.

Tisov režim vydal knižku s názvom Slovensko-ruský slovník pre vojakov. Vyšla v Bratislava v neupresnenom mesiaci v roku 1942, vydavateľom bola M. Poloniová z Vrbového (jej krstné meno nebolo uvedené). Podtitul knižky, ktorá sa zmestila do vrecka, znel: 2500 slov pre potreby vojakov v poli a styk s obyvateľstvom.

V úvodnom poučení bolo napísané, že ruština obsahuje veľa tých istých slov ako slovenčina, lenže sa vyslovujú inakšie a preto sú Slovákovi často nezrozumiteľné. „Stačí, aby si Slovák osvojil niekoľko pravidiel a vcelku sa pridržiaval slovenského spôsobu hovorenia, aby sa ľahko dorozumel s rodeným Rusom," odporúčala knižka.

Slovník upozornil na to, že najväčší rozdiel medzi slovenčinou a ruštinou je v prízvuku a vo výslovnosti: „Slovák zosilňuje hlas vždy na začiatku slova. Keď vyslovuje napríklad slovo voda, vysloví dôraznejšie o. V ruštine môže byť toto zosilnenie (prízvuk) hocikde v slove."

Knižka obsahuje drsné výrazy a ich preklad: napríklad zastrelím vás! Slovenskí okupanti sa však dozvedeli aj to, ako sa po rusky povie „sme vaši priatelia"… Najčastejšie frázy sú len na dvoch stranách, potom nasleduje takmer 80 strán slovenských slov a ich podoba v ruštine. Medzi frázami sú uvedené napríklad tieto vety: Koľko je hodín? Čo to nesiete? Koľko máte rokov? Vy budete ležať. Ja budem strieľať. Hovorte pravdu! Čo ste povedali? Medzi samotnými slovami nechýbajú preklady slov, ako sú Žid či koncentračný tábor.

Slovník má dodatok s mapkou železničných spojov. Tá zobrazuje trasy vlakov od Bratislavy až po Charkov. Prečo? „Priložená mapka udáva najdôležitejšie železničné spoje s východným frontom. Je to najčastejšie používané spojenie slovenskej armády v poli s vlasťou."

Dojem z dodatku je taký, že krvavý útok Tisovho vojska vyznieval ako prechádzka ružovou záhradou, po ktorej na Slovensku vojak načerpá novú energiu: „Aby bolo možno vojakov vracajúcich sa z frontu náležite vo vlasti privítať, aby bolo postarané o ich dopravu a dezinfekciu a riadne ustrojenie, na všetkých železničných spojoch, najmä v Bratislave, Žiline a Prešove, boli ministerstvom národnej obrany zriadené karanténne stanice. V týchto staniciach vybavujú sa všetky spomínané veci. Vojak vracajúci sa z poľa po prejdení týmito stanicami dostane trojtýždňovú rekreačnú dovolenku vo vojenských kúpeľných ústavoch a letoviskách."

Dodatok zároveň zdôrazňoval, že každý vojak je povinný prejsť cez tieto stanice: „Je to v záujme každého jednotlivca, aby prípadne nevedomky nepriniesol svojim domov nejakú infekčnú chorobu alebo nevítaný hmyz (vši, ploštice atď)."

Za najlepšie železničné spojenie pre vojaka vracajúceho sa z poľa bola označená trasa Dnepropetrovsk – Kazatin – Ľvov – Krakov – Bohumín – Čadca – Žilina. A ako znela posledná veta dodatku? „Či už pri preprave vlakom alebo autami správajte sa, slovenskí vojaci, chlapsky, ale taktne, a dodržujte všetky predpisy, nariadenia a pokyny, ktoré vám dajú vojenské veliteľstvá alebo železničné orgány, aby ste šírili vo svete dobré meno slovenského vojaka!"

Hitlerovo ťaženie proti Stalinovi sa napokon skončilo debaklom. Zvrat vo vojne nastal po bitke pri Stalingrade, ktorú začiatkom februára 1943 vyhrali sovietski vojaci. O osem mesiacov neskôr prišla jedna z najväčších porážok slovenských jednotiek: červenoarmejci zajali 2-tisíc vojakov 1. pešej divízie pri Melitopoli (30. októbra 1943). Melitopoľ je druhé najväčšie mesto Záporožskej oblasti na juhu Ukrajiny.

Tiso poslal proti Stalinovi najprv dve brigády – pešiu a motorizovanú. Neskôr sa rozrástli na dve divízie, pričom do bojov sa zapojilo aj slovenské letectvo. Údaje o počte padlých slovenských vojakov sa rôznia. Zabitých ich však bolo približne až 2500.

Miroslav Čaplovič, Pravda 

zdroj:
https://zurnal.pravda.sk/neznama-historia/clanok/650209-ako-tisov-rezim-ucil-slovenskych-vojakov-vo-vojne-proti-stalinovi-po-rusky-hovorit/

foto: Keď Jozef Tiso poslal slovenskú armádu bojovať proti Sovietskemu zväzu, vyzbrojil ju aj slovníkom. 
zdroj: Miroslav Čaplovič, Pravda

Aktuality

Zobraziť všetky
20.05.2024

V Starij Ľubovni odbŷv s’a jubilejnŷj 15-ŷj Sejm Rusyňskoj obrodŷ na Sloveňsku

Na posadi predsedŷ bŷv potverdženŷj Martin Karaš. V Starij Ľubovni odbŷv s’a jubilejnŷj 15-ŷj Sejm Rusyňskoj obrodŷ na Sloveňsku V nediľu 19-ho maja 2024-ho roku zŷšly s’a v Starij Ľubovni delegatŷ i hosti na jubilejnim 15-im Sejmi Rusyňskoj…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
20.05.2024

„Jenom deset dní nepil, a ejhle! Umřel.“

K alkoholismu na Podkarpatské Rusi   V 19. století se začaly objevovat spolky propagující střídmost a abstinenci a došlo také k  lékařskému popsání následků popíjení alkoholu. Nepřekvapí, že mnohé oblasti a  společenské skupiny byly k těmto názo…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
19.05.2024

Vychvaľovaný aj kritizovaný Edvard Beneš

Aký bol politik, ktorý doplatil na krutosť dejín V máji pred 140 rokmi sa narodil druhý československý prezident Edvard Beneš. Čo v skutočnosti „napáchal“, čo ho k tomu viedlo a v čom mu jeho vášniví kritici krivdia? V českom Senáte sa bud…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
19.05.2024

Beneš sa Mussoliniho neobával. Pred 100 rokmi s ním vyjednal medzištátnu zmluvu

V polovici mája 1924 rokoval československý minister zahraničných vecí Edvard Beneš v Ríme s talianskym premiérom Benitom Mussolinim. Výsledkom rokovaní bola československo-talianska zmluva o srdečnej spolupráci. Československý minister zahrani…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
18.05.2024

Rozhovor. Veľa závisí aj od toho, v akej rodine človek vyrastá

Ocenený Marián Marko: Zbožňoval matematiku, páčilo sa mu povolanie rušňovodiča, je z neho herec Už takmer 25 rokov šéfuje jedinému rusínskemu divadlu na Slovensku so sídlom v Prešove. S úsmevom konštatuje, že hercom sa stal vlastne vďaka svoj…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
16.05.2024

Atentáty v našich dejinách  

O život išlo Masarykovi, Hlinkovi, Tisovi a ďalším Ani medzivojnová československá demokracia sa nevyhla atentátom či aspoň neúspešným pokusom. Po atentáte na Roberta Fica sa začali objavovať varovania, že prudká polarizácia slovenskej spolo…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej

Naše obce

Zobraziť galérie

Ujko Vasyľ


Vasyľ moloďi ďivki:
Kiby jem byl poetom - napysav bym tobi styšky, kiby jem byv maľarom - namaľuvav bym ti portret, ale kidže jem vartašom u mebľarski fabryci - nukam ti posťiľ...
Zobraziť viac
Náhľad publikácie

Československý svět v Karpatech

Československý svet v Karpatoch

Čechoslovackyj svit v Karpatach

Reprezentatívna fotopublikácia
Objednať