Anna Bergerová (*1930 - †2024)
Zomrela Anna Bergerová, priama účastníčka SNP
Anna Bergerová, ktorá sa osobne zúčastnila na Slovenskom národnom povstaní, zomrela v pondelok, 19. februára 2024. Táto odvážna žena bojovala proti nacizmu počas druhej svetovej vojny.
Narodená 3. marca 1930 v Habure (okr. Medzilaborce) rusínskej dedine na východe Slovenska, Anna Bergerová, rodená Daňová, vyrastala s dvoma bratmi zapojenými do protifašistického odporu v Česku. Počas vojny žila Anna s matkou Júliou a sestrou Máriou. Keď sa ich dom stal dočasným príbytkom nemeckých vojakov, rodina sa pridala k partizánom.
Počas vojny, keď došlo k náletom, Anna spolu s deťmi a staršími osobami hľadali útočisko v pivniciach. Nemeckí vojaci, ktorí okupovali ich oblasť, ich však násilne vyhnali, aby sa sami mohli skrývať, až kým nebezpečenstvo neprešlo. „Keď nálety prestali, oni vyšli von a my sme sa mohli vrátiť do pivníc,“ povedala Anna pred šiestimi rokmi, keď spomínala na tieto udalosti.
Jej brat Vasiľ (*1.1.1918, Habura - †6.5.1945, Praha) ju presvedčil, aby sa zapojila do pomoci partizánom. V roku 1944 sa slovenskí vojaci ubytovali v ich domove, a Anna rada počúvala ich príbehy a stratégie. Jedného rána sa však prebudila a zistila, že vojaci odišli, lebo dostali správu o blížiacich sa Nemcoch a rozhodli sa pridať k partizánom. Po odchode slovenských vojakov začala Anna spolu so sestrou a mamou spolupracovať s partizánskou skupinou Čapajev. Každá z nich zohrávala dôležitú úlohu: ich matka opravovala oblečenie, sestra varila, a Anna sa stala ošetrovateľkou, vytvárajúc improvizovanú zdravotnú stanicu pre vojakov aj civilistov. Sestry Bergerové takisto konali ako spojky, tajne prepravovali muníciu a získavali informácie pre odboj, do ktorého sa zapojilo viacero členov ich rodiny.
Po prerazení nemeckej fronty v novembri 1944 pri Kalinove pokračovala v práci ošetrovateľky pre vojakov a partizánov vracajúcich sa z frontu a oslobodených väzňov z koncentračných táborov.
Po vojne absolvovala strednú školu v Humennom a Právnickú fakultu na Univerzite Komenského v Bratislave. Stala sa funkcionárkou Slovenského zväzu žien, poslankyňou národného výboru a aktívne prispievala k spoločenskému a politickému životu. V dôchodkovom veku dokumentovala svoje zážitky a žila v Bratislave so svojím manželom.
†Vičnaja jeji pamjať!
zdroj: Pamäť národa
Aktuality
Zobraziť všetky04.05.2025
Zabudnutý Cibere
Pozvánka
Slovenské národné múzeum – Múzeum rusínskej kultúry v Prešove Vás srdečne pozýva na prednáškové popoludnie spojené s besedou na tému druhej svetovej vojny a nepoznaných či zabudnutých osudov rusínskych osobností, ktoré sa v n…
30.04.2025
Dve percentá, jeden spoločný cieľ
Podporte nás 2 % z vašich daní a buďte súčasťou nášho úsilia o zachovanie a šírenie neznámej histórie Rusínov.
Vaša podpora je pre nás cenná – ďakujeme za dôveru!
Notársky centrálny register určených právnických osôb
Informácie o určenej…
29.04.2025
Rok rusínskeho jazyka môže byť výzva aj pre umelú inteligenciu
Ako sa z rusínskeho dialektu stala literárna reč, prečo je rusínčina spomedzi východoslovanských jazykov najtvrdšia, ale aj o tom, kedy rusínsky jazyk objaví umelá inteligencia, sa zhovárame s Ľubou Kráľovou, riaditeľkou Slovenského národného mú…
29.04.2025
Hoďmaš: Obrodenie rusínskeho národa na Ukrajine
Dejiny Podkarpatskej Rusi
kap. 24 Diskriminácia rusínskeho národa na Ukrajine
История республики Подкарпатская Русь
24. Дискриминация русинской нации в Украине
po rusky TU
Najvyššia rada (parlament) suverénnej Ukrajiny prijal…
29.04.2025
Pred 110 rokmi sa narodil Pavel Cibere
PORTRÉTY LIDÍ ZAVLEČENÝCH DO SOVĚTSKÉHO SVAZU PO SKONČENÍ 2. SVĚTOVÉ VÁLKY
Pavel Cibere (1914 - 1972)
Zatčen 10. září 1947
Vězněn 1947–1956: Moskva (Lefortovo), Dubravlag
Pavel Cibere se narodil 5. dubna* 1914 v obci Zaluž nedaleko M…
28.04.2025
Akce P – likvidace řeckokatolické církve v Československu
Příběh Ivana Ljavince a Jána Eugena Kočiše
autor: Adam Drda
Řeckokatolická církev je svéráznou součástí katolického společenství. Uchovává tradice a zvláštnosti východního křesťanství a zároveň bezvýhradně uznává primát římského papeže. Vz…
Naše obce
Zobraziť galérieUjko Vasyľ
-Moja Paraska rišyla pochudnyty i počala rajtuvaty/sja zanymaty rajtuvaňom na koňi...
-No i jak?
-Kiň pochudnuv vecej jak 10 kila...!

Československý svět v Karpatech
Československý svet v Karpatoch
Čechoslovackyj svit v Karpatach
Reprezentatívna fotopublikácia
Objednať