Bájny Herkules opradený rúškom tajomstva
SNINA. Máme tu záver mesiaca, prinášame vám v poradí druhé z lákadiel a najväčších dominánt nášho regiónu. Tentokrát sme sa rozhodli pre monumentálne sochárske dielo, ktoré je súčasťou fontány na nádvorí sninského kaštieľa od roku 1841 a zároveň je zapísané v zozname národných kultúrnych pamiatok Slovenska. Áno, hádate správne, vybrali sme sa po stopách bájneho Herkulesa bojujúceho s trojhlavou hydrou
Už roky sa traduje príbeh sninského Herkulesa, aj napriek tomu, že nie je nijako vedecky podložený. Uvádza sa, že liatinová plastika bola odliata majstrom Johanom Pohlom z Rakúska podľa návrhu sochára, ktorý sa podpísal pri ľavej nohe Herkulesa ako W. K. Kinne F. pred vyše 175 rokmi v zlievarni Rhollovcov, v dnešných Zemplínskych Hámroch. „Plastika znázorňuje syna najvyššieho boha Zeusa a kráľovnej Alkmény. Mytológia hovorí, že Zeus chcel Herkulesovi zabezpečiť nesmrteľnosť, preto ho nechal potajomky napiť sa mlieka z prsníka spiacej bohyne Héry, jeho manželky. Tá sa veľmi rozhnevala, no keďže sa stal Herkules nesmrteľ- ný, zabiť ho už nemohla. Rozhodla sa aspoň znepríjemňovať mu život. Herkules sa preslávil splnením 12-tich hrdinských činov, medzi ktorými bola aj úloha zabiť hydru lernskú. Bola to morská príšera podobná hadovi. Mala veľa hláv, ktoré keď niekto odsekol, vyrástli jej na tom mieste ďalšie dve. Herkules hydre odsekol všetky hlavy a zapečatil ich horiacou fakľou, aby zabránil ich množeniu. Prostredná však bola nesmrteľná, tú zakopal do zeme pod veľký balvan,“ priblížila príbeh z gréckej mytológie Daniela Kapráľová, kurátorka kaštieľa. A práve tento boj znázorňuje výjav vo fontáne na nádvorí sninského kaštieľa. Bájny hrdina v životnej veľkosti s kyjakom v ruke stojí uprostred fontány na kamennom podstavci a bojuje proti trojhlavej hydre. Tá ale nechrlí oheň, ale vodu privádzanú z Daľkovského potoka. Zaujímavosťou plastiky je oslavný nápis v maďarskom jazyku, obsahujúci chronostich tvorený veľkými písmenami vo vnútri textu, ktorý udáva letopočet vzniku sochy. Vytvorený je reliéfne vystupujúcimi písmenami na plochej liatej doske kopírujúcej oblúk nádrže.
Kto a prečo dal zhotoviť Herkulesa? Vráťme sa späť do prvej polovice 19. storočia na nádvorie kaštieľa. V tom čase tu žil Jozef Rholl s manželkou Katarínou a ich deťmi - synom Štefanom a dcérou Klárou. O 123 rokov neskôr, v roku 1964, bolo v knihe Pod Sninským kameňom uvedené: „...sochu dal uliať Jozef Rholl a venoval ju svojej manželke Kataríne z lásky.“ Nebolo by na tejto romantickej verzii nič zvláštne, keby v čase odliatia sochy nebola Katarína už 38 rokov po smrti. Historici sa domnievajú, že v skutočnosti dal sochu odliať Jozefov syn Štefan, o čom svedčí nápis na liatinovej doske na okraji kamenného muriva: „Milostivému dvornému pánovi, rodenému Rholl Ištván, 1841, povďačný za prvotinu.“ Ako sa uvádza v „Príbehu (nielen) o bájnom sninskom Herkulesovi“, Štefan bol v tom čase po otcovi, ktorý zomrel asi v roku 1840, majiteľom železiarní v Jozefovej doline. Socha udatného bojovníka mala všetkým generáciám po nich pripomínať úspech ich „železiarskej“ rodiny, ktorá sa zaslúžila o výstavbu zlievarne nazvanej Herkules.
Avšak tu záhada nekončí, nevyriešenou a nezodpovedanou otázkou zostávajú zvyšné dve sochy. Podľa informácie, ktorá sa medzi ľuďmi traduje, boli sochy tri. Reálne doložené sú iba dve, a to „sninská“ a druhá je súčasťou expozície Zakarpatského múzea, umiestnená vo vstupnej časti nádvoria užhorodského hradu (Ukrajina). Avšak ukrajinský Herkules je podľa roku uvedenom pri jeho pravej nohe od sninského mladší o rok. Autor oboch sôch sa čitateľne podpísal, teda je pravdepodobné, že ide o toho istého majstra, aj napriek menším odchýlkam v podpise. Podpis na sninskej soche W.K. Kinne F. sa nepatrne líši od toho ukrajinského W.KINNE.FEC. Tretí Herkules sa dodnes neobjavil, no povráva sa, že sa nachádza v Maďarsku v okolí mesta Nyíregyháza či v ukrajinskom meste Odesa. Za vyše storočie plastika prežila svoju slávu i úpadok. Menila farby (v čase komunistického režimu bola natretá na červeno) a zub času na nej zanechal svoju pečať. Po roku 1995 došlo k jej poškodeniu, kedy neznámy páchateľ odrezal jednu z troch hláv hydry, ktorá je nahradená replikou.
„V súčasnosti akútne potrebuje reštaurovanie. Samospráva podporila po renovácii kaštieľa aj reštaurátorský výskum plastiky Herkulesa, na ktorý získala časť štátnej dotácie. Reštaurátorský výskum v roku 2013 priniesol viaceré nepotešiteľné zistenia. Dielo je napadnuté koróziou do hrúbky 1 milimeter a vplyvom poveternostných podmienok sú na ňom machové nálety. Najviac je poškodená spodná časť diela - perforácia na chvoste hydry, prasklina na nohe figúry a chýbajúca hlava hydry. Preto mesto plánuje jej reštaurovanie, ktoré si vyžiada približne 15 tisíc eur,“ objasnila súčasný stav Daniela Kapráľová.
-sta-
Aktuality
Zobraziť všetky
04.05.2025
Zabudnutý Cibere
Pozvánka
Slovenské národné múzeum – Múzeum rusínskej kultúry v Prešove Vás srdečne pozýva na prednáškové popoludnie spojené s besedou na tému druhej svetovej vojny a nepoznaných či zabudnutých osudov rusínskych osobností, ktoré sa v n…
30.04.2025
Dve percentá, jeden spoločný cieľ
Podporte nás 2 % z vašich daní a buďte súčasťou nášho úsilia o zachovanie a šírenie neznámej histórie Rusínov.
Vaša podpora je pre nás cenná – ďakujeme za dôveru!
Notársky centrálny register určených právnických osôb
Informácie o určenej…
29.04.2025
Rok rusínskeho jazyka môže byť výzva aj pre umelú inteligenciu
Ako sa z rusínskeho dialektu stala literárna reč, prečo je rusínčina spomedzi východoslovanských jazykov najtvrdšia, ale aj o tom, kedy rusínsky jazyk objaví umelá inteligencia, sa zhovárame s Ľubou Kráľovou, riaditeľkou Slovenského národného mú…
29.04.2025
Hoďmaš: Obrodenie rusínskeho národa na Ukrajine
Dejiny Podkarpatskej Rusi
kap. 24 Diskriminácia rusínskeho národa na Ukrajine
История республики Подкарпатская Русь
24. Дискриминация русинской нации в Украине
po rusky TU
Najvyššia rada (parlament) suverénnej Ukrajiny prijal…
29.04.2025
Pred 110 rokmi sa narodil Pavel Cibere
PORTRÉTY LIDÍ ZAVLEČENÝCH DO SOVĚTSKÉHO SVAZU PO SKONČENÍ 2. SVĚTOVÉ VÁLKY
Pavel Cibere (1914 - 1972)
Zatčen 10. září 1947
Vězněn 1947–1956: Moskva (Lefortovo), Dubravlag
Pavel Cibere se narodil 5. dubna* 1914 v obci Zaluž nedaleko M…
28.04.2025
Akce P – likvidace řeckokatolické církve v Československu
Příběh Ivana Ljavince a Jána Eugena Kočiše
autor: Adam Drda
Řeckokatolická církev je svéráznou součástí katolického společenství. Uchovává tradice a zvláštnosti východního křesťanství a zároveň bezvýhradně uznává primát římského papeže. Vz…
Naše obce
Zobraziť galérie
Ujko Vasyľ
-Marčiko, ta jak soj nažyvaš z frajirom?
-Paradňi, chodyme na vylety, do kina, ľubkame sja, varyme dovjedna.. Ale suť i dribny nezhody miži nami...!
-Jaky?
-Ja by choťila dovhy bily svadobny šaty, taky krajkuvany, bohato vyšyvany kvitočkami, dovhyj šlajer, bili bokanči na vysokim abzatci... A vin ne choče o svaďbi any čuty...!
Československý svět v Karpatech
Československý svet v Karpatoch
Čechoslovackyj svit v Karpatach
Reprezentatívna fotopublikácia
Objednať