Cintorín vo Veľkrope z prvej svetovej vojny je najväčší na Slovensku

Pozostatky údajne zvážali úzkokoľajkami. Dokumenty o tom nie sú.

VEĽKROP. Najväčší vojnový cintorín z prvej svetovej vojny sa nachádza v obci Veľkrop v Stropkovskom okrese.

Je miestom posledného odpočinku 8 662 vojakov rakúsko-uhorskej a ruskej armády.

Len jedenásť z nich je známych. Cintorín je národnou kultúrnou pamiatkou.

Boje na začiatku vojny
K cintorínu vo Veľkrope vedie náučný chodník. Vlani ho vybudovali členovia a dobrovoľníci Klubu vojenskej histórie (KVH) Beskydy.

Je jedným zo štyroch náučných chodníkov, ktoré vedú k vojnovým cintorínom v obciach Mikulášová v okrese Bardejov, v Hostoviciach v okrese Snina a vo Výrave v Medzilaborskom okrese.

„Prvá svetová vojna je poslednou vojnou, v ktorej zahynulo viac vojakov ako civilistov. Bojová činnosť sa na severovýchod Slovenska dostala takmer okamžite po vypuknutí vojny. Už v októbri 1914 sa na dnešných slovensko-poľských hraniciach bojovalo. V novembri už ruské vojská zatlačili rakúsko-uhorských obrancov aj na naše územie,“ hovorí predseda KVH Beskydy Martin Drobňák.

Nepriateľom bolo aj počasie
Bojová činnosť v týchto miestach trvala až do mája 1915.

„Boje boli veľmi kruté. Vojaci nebojovali len proti sebe, ich veľkým nepriateľom bolo počasie. Mráz a snehové záveje vystriedali na jar zablatené rozmočené a ťažko priechodné cesty,“ zdôrazňuje.

„Počas piatich až šiestich mesiacov tu zahynulo viac než 50 000 vojakov rakúsko-uhorskej, ruskej a nemeckej armády. Vyše 250 000 bolo ranených alebo malo nejaké trvalé následky,“ vyratúva.

Komunistom vojna monarchií nepasovala
Historik Drobňák je presvedčený o tom, že miesta bojov na dnešnom severovýchode Slovenska si zaslúžia viac pozornosti.

„Toto bojisko je pomerne málo známe. Veľa ľudí pozná skôr západný front, bitku pri Somme, Verdune. Na slovensko-poľskom pohraničí prebiehali intenzívne a ťažké boje. Zúčastnilo sa na nich niekoľko 100 000 vojakov,“ zdôrazňuje.

Najmä po druhej svetovej vojne sa o udalosti a vojakov, ktorí bojovali v prvej vojne, prejavoval veľmi malý záujem.

„Má to ideologický podtext. Táto vojna nepasovala za socializmu do rámcov ideológie, bola to vojna, v ktorej bojovali monarchie. Tak sa na vojakov postupne zabudlo. Taký smutný bol osud aj mnohých vojnových cintorínov. V závere 90. rokov väčšina týchto pietnych miest bola na pokraji zániku. Aj cintorínu vo Veľkrope hrozil takýto osud. Miesto bolo zarastené náletovými drevinami,“ hovorí.

Pomáhali dobrovoľníci
O existencii cintorína našli nadšenci vojenskej histórie dokumenty vo Vojenskom historickom archíve.

Spoločne s obcou Veľkrop sa rozhodli túto pamiatku zachrániť.

„Obnova prebiehala od roku 2010 do roku 2018. Väčšinu prác v prvých rokoch zabralo čistenie cintorína od náletových drevín, popadaných stromov, pňov. Od roku 2012 sme po vypracovaní plánu obnovy odbornými architektmi začali so samotnou obnovou,“ vysvetľuje.

Väčšinu prác vykonali dobrovoľníci a nadšenci nielen zo Slovenska, ale aj zo zahraničia.

„V rámci dobrovoľníckych pracovných táborov pracuje na cintoríne každoročne 40 až 50 dobrovoľníkov. Odpracovali tu tisícky hodín,“ dodáva Drobňák.

Pozostatky vojakov exhumovali
Na vojnových cintorínoch z prvej vojny ležia vedľa seba vojaci znepriatelených armád. Nezriedka tieto pietne miesta navrhovali architekti, aby obetiam vojny dodali vážnosť a úctu.

„V čase bojov boli vojaci pochovaní provizórne. Keď sa front vzdialil, prichádzali špecializované komandá, ktoré mali mapy so zakreslenými hrobmi. Následne vojakov exhumovali a prenášali na zberné cintoríny. Tam sa už začínala práca architekta, ako má cintorín a pietne miesto vyzerať. Problémom je, že dokumentácia z Rakúsko-Uhorska k týmto cintorínom sa zachovala len útržkovito. Nemáme kompletný materiál,“ vysvetľuje historik Drobňák.

Drobňák: Je to zakliate miesto
Pre veľkosť a rozľahlosť cintorína vo Veľkrope má teóriu.

„Existuje predpoklad, že vojakov zvážali na miesto úzkokoľajkami. Preto je cintorín taký veľký. Je to však len hypotéza, nemáme o tom žiadny relevantný dokument,“ zdôrazňuje.

Z takmer deviatich tisícok padlých je zatiaľ známych len 11 mien.

„Pátrame v matrikách, keďže na základe dobových vojenských máp vieme zistiť, aké vojenské jednotky bojovali v tomto priestore Narazili sme však na také jednotky, kde je problém s matrikami. Je to dosť zakliate miesto. Nemáme tu exhumačné mapy, nevieme, z ktorých priestorov boli vojaci exhumovaní,“ uzatvára Drobňák.

Úlohu dohľadať mená vojakov pokladá za záväzok do budúcnosti.

JANA OTRIOVÁ

Zdroj:
https://presov.korzar.sme.sk/c/22250331/cintorin-vo-velkrope-z-prvej-svetovej-vojny-je-najvacsi-na-slovensku.html

Foto:
Jana Otriová