Cyril a Metod: aktéri veľkej medzinárodnej hry

 
Vďaka ambicióznemu konštantínopolskému patriarchovi Fotiovi I sa Veľká Morava stala miestom mocenských hier
 
Cyril a Metod sú na Slovensku známi ako „vierozvestcovia“ a ich príchod je každoročne oslavovaný. Ich zrejme najväčším prínosom je vytvorenie nového písma, hodiaceho sa pre slovanské jazyky.  Ešte zaujímavejším faktom však je, že ich pôsobenie bolo súčasťou vyššej hry veľmocí o dominanciu…
 
Vojny so zbraňami v rukách sú neefektívne a ich výsledky ľahko zvrátiteľné. Súboj ideií je oveľa chytrejšia metóda, ako získať vplyv. Po rozdelení Rímskej ríše na západnú a východnú časť (Byzanciu) stáli v Európe spolu, ale aj proti sebe, dve hlavné sily. Práve v deviatom storočí tento zápas akceleroval. Kto získa pod svoj patronát rozsiahle územia východnej Európy? Gréčtinou hovoriaci Byzantínci, či latinčinu používajúci Rimania a Frankovia?  Na scénu vstupujú traja najsilnejší muži toho času: Michal III ako byzantský cisár („basileus“), Fotios, ako ním menovaný najvyšší kňaz (patriarcha) v Konštantínopole a Mikuláš I, rímsky biskup (pápež, latinsky „papa“, čiže „otec“ – prezývka, ktorá sa ujala ako titul).
 
A prichádza tiež progresívna myšlienka, ktorá zaručí Byzantíncom rozhodujúcu výhodu. Hebrejčina, gréčtina a latinčina prídu o exkluzivitu a Biblia podstúpi to, čo by sme dnes nazvali „jazykovou lokalizáciou“! Uveďme im naše náboženstvo v ich vlastnom jazyku a vymyslime pre nich ich vlastné písmo. Takýto tromf prebije ostatné karty a pomôže nám získať si ich tou najprirodzenejšou cestou. To bola Cyrilova myšlienka, ktorá sa vďaka podpore vzdelaného a rozhľadeného Fotia presadila a spolu s Metodom boli vyslaní na naše územie. Tu ich prijal vtedajší panovník Rastislav a ich misia sa úspešne rozbehla.

Lenže! Reakcia z druhej strany na seba nenechala dlho čakať. Svetská moc na západe medzičasom prešla z Ríma na germánskych Frankov*. A tí sa vplyv Byzancie na naše územie snažili zvrátiť. Túto skutočnosť využil Svätopluk, ktorý spravil prevrat, a svojho strýka Rastislava dal uväzniť a oslepiť. Následne Cyrila a Metoda z Veľkomoravskej ríše vyhnal a do krajiny pozval franských kňazov.

Bola to podobná situácia ako dnes s eurovalom. Mocenské hry silných štátov spôsobili pád vtedajšej „vlády“. Cyril s Metodom však šírili nové písmo a „jazykovú lokalizáciu“ ďalej na juh a východ od nás, čo malo nakoniec za následok rozšírenie pravoslávneho kresťanstva celej východnej Európy. Z tohto písma vznikla dnešná azbuka. My sme skončili s latinkou, kvôli franskému vplyvu.  Ďalšia dráma sa odohrala pri duchovnej bitke o Bulharsko. Bulharský kráľ sa rozhodoval, koho akceptovať za šíriteľa kresťanstva a nakoniec, vďaka „priateľskejšiemu užívateľskému rozhraniu“, prijal byzantskú verziu tohto „operačného systému“.

Všetky tieto udalosti mali za následok vzájomný spor a následnú exkomunikáciu (vylúčenie z cirkvi) Fotia a Michala Tretieho na jednej strane a pápeža Mikuláša na strane druhej.  Tieto udalosti boli predohrou k neskoršej veľkej schizme (rozštiepeniu) cirkvi , ktorá dodnes nebola zacelená…
 
Po roku 867 však nastáva zlepšenie vzťahov medzi Byzantíncami a Rimanmi. Mikuláš I zomrel, Fotios bol po svojom zosadení opäť dosadený do svojej pozície a Michal Tretí bol zavraždený vlastným obľúbencom, ktorého vytiahol z nuly na najvyšší piedestál moci. Tento, ako Basil I, zakladá dynastiu, ktorá bude dominovať Byzantskej ríši po dve stáročia. Vplyv Michala a Fotia na budúcnosť je však rozsiahlejšia a presahuje územné a časové hranice ríše. Ich snaha pokračovala a pravoslávna cirkev je dodnes vplyvnou silou v najrozsiahlejšej krajine sveta – Rusku a v ďalších krajinách východnej Európy.
 
*Franská ríša sa po rozpade Rímskej ríše stala dominantnou silou v Európe – cca v siedmom storočí. Neskôr sa Verdunskou zmluvou rozdelila na 3 časti, z ktorých sa utvorili dnešné Španielsko, Francúzsko a Nemecko.

Jozef Rajtar

Zdroj: http://blogovisko.sk/cyril-a-metod-akteri-velkej-medzinarodnej-hry.html