Do nedožŷtŷch 90-ŷch narodenyn Іvana Banduriča

Keď majeme bisidovaty o najvŷznačnišŷch osobnosťach rusyňskoho ruchu na Slovakiji po 1989-im roci, pak ne mož vŷchabyty imja Іvana Banduriča. Ne bŷv to čolovik, kotrŷj bŷ mav jakus’ potrebu propagovaty samoho sebe, no za ňoho bisidovala robota, kotra bŷla pryrachovana na joho konto. Čolovik, kotrŷj až do poslidnich chviľ znav bŷty važnŷj, zapalenŷj pro svoji ideji, znav na druhim boci vse pofigľovaty, a i „ideologičnŷ zvadŷ“ na zasidaňach rusyňskŷch organizacij znav nakonec’ obernuty i na humor, a ne rozŷšovs’a v planim.

O paru dniv sobi prypomjaneme nedožŷtu okruhlu ročnic’u toho rusyňskoho ale i kulturnoho dijateľa – Dr. Іvana Banduriča. Rodak iz sela Stryhovec’ Narodyv s’a  7-ho juna 1934-ho roku v seli Stryhovec’, v okresi Snyna. To maleňke selo u Vihorlaťskŷch ver’chach, no jednočasno to prekrasnŷj kraj. Po osnovnij školi, kotru vŷchodyv u rodnim seli, pišov študovaty na Rus’ku gimnaziju v Humennim, z kotroj vŷšla cila plejada rusyňskoj inteligenciji vtohdŷšňoj Čechoslovakiji. Svoji študiji prodovžovav na Osvitnij školi v Bratislavi, a pak i na Vŷsokij školi političnij, što v tim časi bŷlo štos’ jak dnešňa politologija.

Už tam vŷbrav sobi napr’am, kotromu pak zistav virnŷj cilŷj profesnŷj žŷvot. Zamir’av s’a na oblasť kulturŷ i kulturnoj politikŷ. Svoju diplomovu, a pak i rigoroznu robotu Іvan Bandurič robyv na temu funkciji kulturnoj didovyznŷ i starostlyvosty o pamjatkŷ v okresi Bardejov. Jakraz toto misto, z dovhov i slavnov istorijov, prekrasnov istoričnov architekturov, kotromu vŷhrožovav jeden iz najznamišŷch rusyňskŷch zbojnykiv – Fedor Holovatŷj, pro Іvana Banduriča stalo druhŷm domovom, v kotrim žŷv i dijav až do svojoj smerty.

Profesionalna puť U 1959-im roci nastupyv na Odbor školstva i kulturŷ vtohdŷšňoho Okresnoho narodnoho vŷboru v Bardejovi jak inšpektor pro kulturu. Pid joho starostlyvosťov bŷly narodnŷ pamjatkŷ, kotrŷ suť velykŷm bohastvom nelem mista, ale ciloho okresu, no i muzeji, kina, kotrŷ naležaly pid mistnŷ narodnŷ vŷborŷ. Jakraz pamjatkŷ staly velykov domenov Іvana Banduriča. Bŷv osnovateľom Okresnoj pamjatkovoj spravŷ v Bardejovi, i v rokach 1971 až 1992 totu inštituciju i r’adyv. Choc’ pizniše bŷv na penziji, nygda ne perestav interesovaty s’a temov pamjatok, znav totu temu konzultovaty, napysaty fundovanŷ stati, argumentaciji ku dilam, kotrŷ s’a rišŷly. Ne mož vŷrachovaty všŷtkŷ joho profesijnŷ aktivnosty i uspichŷ v tij oblasty, ale za všŷtkŷ treba spomjanuty cholem jedno.

Jakraz Іvan Bandurič stojav za uspišnov obnovov Bardejovskoj misťskoj pamjatkovoj rezervaciji, kotru u 1986-im roci zbačila i fundacija ICOMOS. Fundacija dije pry Organizaciji zjedynenŷch narodiv pro nauku, osvitu i kulturu – UNESCO. І tak bŷlo u 1986-im roci vŷrišeno, že mistu Bardejov bŷla udilena Zolota medajla za ochranu svojich istoričnŷch pamjatok. Bŷlo to perše misto u vtohdŷšnij Čechoslovakiji, kotre taku medajlu zdobŷlo. Tota nahoroda mala i dalšŷ pozitivnŷ doslidkŷ pro Bardejov. O štyrnadc’ať rokiv pizniše v avstraľskim misti Kerns Komitet Svitovoj didovyznŷ UNESCO vŷrišŷv zapysaty Misťsku pamjatkovu rezervaciju v Bardejovi do Spysku svitovoj didovyznŷ UNESCO. Bardejov i Slovakija možuť bŷty vďačnŷ i roboti Іvana Banduriča, bo to jakraz joho namahŷ pomohly ku tomu, žebŷ štos’ take stalo realnosťov.

A joho zapalena profesionalna robota ne zistala bez toho, žebŷ jej nahorodyty. Spomjaneme lem najvŷznačnišŷ ociniňa, kotrŷch s’a mu distalo: Zasluženŷj robitnyk kulturŷ, medajla Prykladnŷj robitnyk kulturŷ (udilena dva raz), pamjatna medajla Slovac’koho narodnoho muzeja i Matyci slovac’koj za rozvytok kulturŷ, Premija primatora mista Za zasluhŷ o rozvytok mista Bardejov i druhŷ.

Rusyňskŷj aktivista Іvan Bandurič nygda ne zabŷv, odkŷľ pochodyť, i jakoho je rodu. Logično, jak jeden iz rusyňskŷch intelektualiv, kotrŷ perežŷvaly za svij narod, bŷv pak jednŷm z tŷch, kotrŷ stojaly po 1989-im roci pry počatkach rusyňskoho vozrodnoho procesu, napered v Čechoslovakiji, pizniše, po rozdiliňu republikŷ, na Slovakiji. Od samoho počatku stojav pry osnovaňu rusyňskoho ruchu – Rusyňskoj obrodŷ, a pak jak jeden iz peršŷch aktivistiv bŷv osnovateľom Regionalnoho klubu Rusyňskoj obrodŷ v Bardejovi, jakoho bŷv predsedom dovhŷj čas. V ramkach Rusyňskoj obrodŷ na Sloveňsku bŷv dovhoročnŷm členom Koordinačnoho vŷboru, a Rusyniv jeden čas predstavľav i v slovac’kŷch štatnŷch organach jak člen vtohdŷšňoj Radŷ vladŷ Slovac’koj republikŷ pro narodnostnŷ menšŷnŷ i etničnŷ grupŷ. Na tŷch funkcijach ne bŷv lem pasivnŷm putnykom, kotrŷj s’a viz na tij funkciji. Bŷv aktivnŷm, zapalenŷm chranyteľom prav Rusyniv, bojovnykom proty ukrajinizaciji, kotra, nažaľ, dodnes’ išči ne je calkom mynulosťov. Pysav pysma, publično vŷstupav, zapaleno argumentovav, i to z jednŷm ciľom. Žebŷ Rusynŷ na Slovakiji maly lipšu budučnosť, i žebŷ už dalšŷ generaciji ne musyly perežŷvaty toto, što vin sam perežŷv počas rokiv našoho „neisnovaňa“.

Keď vŷnyknuv Okruhlŷj stil Rusyniv Slovakiji u 2012-im roci, na zasidaňa počav chodyty i vin. Vse mav temŷ do diskusiji, ne bŷla z nym mnoho raz lehka bisida, stojav sobi tverdo za svojim, no všŷtkŷ znaly, že vin totŷ tverdŷ poziciji ne maje zato, žebŷ hľadaty konfliktŷ, ale zato, bo choče prosadyty dobrŷ ideji na blaho Rusyniv. Jakraz to, že s’a ne dav odbyty, pomohlo napryklad i ku tomu, že z joho iniciativŷ Slovac’kŷj narodnŷj muzej – Muzej Slovac’koho narodnoho povstaňa v Baňskij Bŷstrici splatyv po rokach dovh, kotrŷj mav odnosno Rusyniv, i u 2015-im roci prydav medži kamjanŷ tablŷ, kotrŷ na pamjatnyku maje každŷj narod, jakŷj zalučiv s’a do povstaňa, i totu z napysom Rusynŷ. V Bardejovskŷch kupeľach dodnes’ každŷj rik robyť s’a festival – Perehľadka rusyňskoho i šarišskoho folkloru, kotra s’a tišŷť popularnosty, i kotroj osnovateľom tak samo je Іvan Bandurič.

Okrem toho mnoho publikovav. Spolupracovav majže až do poslidnich dniv svoho zemnoho žŷvota iz redakcijamy fachovŷch periodik, okresnŷch novynok, rusyňskŷch masmedij, ci to bŷlo rusyňske Narodnostno-etnične vŷsŷlaňa Radija Patrija, redakcija časopysu Rusyn i Narodnŷch novynok, redakcija gazetŷ ІnfoRusyn, no joho materialŷ mož najty i v rusyňskij neperiodičnij presi. Paru slov na konec’ Іvan Bandurič dospravdŷ majže až do konc’a svoho žŷvota bŷv aktivnŷj, povnŷj energiji, a čoloviku, kotrŷj ho znav, i kotrŷj pyše totu staťu, s’a až vydilo, jak kebŷ mu ne bŷlo konc’a, bo svojov zapalenosťov i energijov mih konkurovaty i omnoho molodšŷm. Može i v tim bŷla tota tajemnic’a – Іvan Bandurič vse ľubyv molodŷch ľudej, vse rado sydiv i bisidovav u otočiňu molodŷch, a to mu jakbač samomu davalo sylu junosty. І zato, choc’ s’me už znaly, že ležŷť v špŷtaľu iz važnŷma problemamy, ne chotilo s’a mi viryty, žebŷ už ne mav odtŷľ vŷjty i znova pryjty medži nas, žebŷ nas dakus „vŷškolyv“.

Nažaľ, už s’a medži nas iz špŷtaľa ne vernuv. Іvan Bandurič umer 23-ho juna 2017-ho roku i pochovanŷj bŷv na Velykim cinteri v Bardejovi. Keď umer, napysav jem u stati: „Nelem rusyňska hromada, ale i kulturna hromada Slovakiji obšče v Іvanovy Banduričovy stračať velykoho dijateľa. Za všŷtko, što zrobyv počas svoho žŷvota na blaho Rusyniv i kulturŷ na Slovakiji, mu naležŷť velyka poďaka.“ Totŷ slova plaťať dodnes’. І zato jem brav za povynnosť spomjanuty na ňoho pry nahodi joho nedožŷtoho jubileja, bo osobŷ jak Іvan Bandurič ne možuť pity do zabŷťa.

PETRO MEDVIĎ, avtor


Foto: Ivan Bandurič 
avtor: Peter Ličák, žridlo: zivot.pluska.sk