Dobylo serdce otc’a Františka Dancaka. Kubekologa, pryjateľa Rusyniv

18.11.2018

  
V nediľu 18-ho novembra 2018-ho roku, u 79-im roci žŷvota, po dovhij i ťažkij chvoroti dobylo serdce grekokatolyc’koho svjaščenyka, publicistŷ, pysateľa, vŷsokoškoľskoho pedagoga otc’a Františka Dancaka.

Otec’ Dancak bŷv velykŷm pryjateľom Rusyniv, mnoho joho publikacij bŷlo o rusyňskŷch selach, putnyc’kŷch misc’ach i sam bŷv členom Spolku rusyňskŷch pysateliv Sloveňska i členom vŷboru Regionalnoho klubu Rusyňskoj obrodŷ v Bardejovi.

Blyzkŷj iz svjaščenomučenykom Vasyľom
Narodyv s’a František Dancak 8-ho februara 1939-ho roku u seli Varhanivci, okres Pr’ašiv. Narodyv u grekokatolyc’kij rodyni, no Grekokatolyc’ka cer’kov v Čechoslovakiji bŷla od 1950-ho roku zrušena komunističnŷma vlasťamy i tak po serednij školi nastupyv do Pravoslavnoj bohoslovskoj seminariji u Pr’ašovi i u 1964-im roci bŷv u seli Andrijova rukopoloženŷj na pravoslavnoho svjaščenyka.

V tim samim roci pryšov služŷty do rodnoho sela jepiskopa Hopka – do Hrabskoho. Selo dovhŷ rokŷ ne malo svjaščenyka, ľudy s’a ne chotily piddaty prymušenij pravoslavizaciji. І keď Hrabske bŷlo religijno rozdilene od І. svitovoj vojnŷ, medži rokamy 1950 – 1964 bŷv u seli lem jeden pravoslavnŷj svjaščenyk, i lem dva rokŷ.

Dancak pryšov i čekav ho uspich, uspich vďaka joho roboti. Napered začav opravľovaty faru, kotra bŷla v dezolatnim stani, pak s’a pustyv i do cer’kvy. Religijno rozidlenŷ žŷteli Hrabskoho naraz začaly chodyty do cer’kvy. Visty o situaciji donesly s’a i ku Hopkovy, kotrŷj bŷv po propuščiňu iz areštu, po kotrim slidovav zakaz strymovaty s’a na vŷchodnij Slovakiji, internovanŷj v Oseku v Čechiji. Na prykaz vladŷkŷ Hopka jednoho dňa Mychal Petrenko (dvojeridnŷj brat jepiskopa) prynis na faru rizŷ i čašu z dalšŷma bohoslužebnŷma predmetamy. Totŷ riči darovav vladŷka chramu v Hrabskim po svojij jepiskopskij chirotoniji. Po 1950-im roci, prymušenij pravoslavizaciji, bŷly z cer’kvy vz’anŷ i skrŷvanŷ cilŷch 16 rokiv. Dancak brav za potribne poďakovaty za tot ekumeničnŷj akt vladŷkŷ, kotrŷj s’a trymav svoho jepiskopskoho motta: Da vsy jedyno budutъ, i tak o 4 dni pizniše, 16-ho februara 1966-ho roku napysav do Oseku vladŷkovy pysmo. Hopko odpysav. І to bŷv začatok hlubokoho pryjateľstva medži grekokatolyc’kŷm vladŷkom i pravoslavnŷm, pizniše grekokatolyc’kŷm svjaščenykom.

U 1968-im roci bŷv otec’ František Dancak medži peršŷma, kotrŷ začaly vertaty s’a vjedno iz ľudmy do Grekokatolyc’koj cer’kvy i pizniše stav jednŷm iz najvŷznačnišŷch osobnostej toj cer’kvy v istoriji po 1968-m roci.  Po navernuťu ku grekokatolykam bŷv na parochijach Harbske, Snakiv i v Kružľovi. Od 1984-ho roku do kinc’a 1991-ho roku dijav jak šefredaktor grekokatolyc’koho časopysu Slovo (Slovo) i joho dodatku BlahovѢstnykъ. Znova s’a vernuv na posadu šefredaktora časopysu v rokach 1999 až 2000.

V rokach 1995 až 2006 bŷv fachovŷm asistentom na Grekokatolyc’kij teologičnij fakulti Pr’ašivskoj univerzitŷ, de učiv takoj dakiľko predmetiv. Tak samo robyv predsedu redakčnoj radŷ časopysu i cer’kovnoho cenzora. V rokach 2008 až 2010 bŷv i u funkciji vicekancelar’a Pr’ašivskoho grekokatolyc’koho archijepiskopstva. Bŷv i predsedom Komisiji Archijeparchijalnoho zhromažidňa pro špecialne dušpastŷr’stvo molodežy, Romiv i rodyn.

Ostatni rokŷ svoho žŷvota otec’ Franišek Dancak perežŷv u Bardejovi. Tam služŷv jak pomičnŷj duchnovnŷj. Za svoju službu cer’kvy zdobŷv titulŷ – titular’nŷj archidekan (1968 r.), titular’nŷj kanonyk (1998 r.), protojerej (2004 r.), stavrofornŷj protojerej (2008 r.)

Pysateľ, publicista, kubekolog
Otec’ František Dancak, bŷv avtorom ponad 120-och publikacij. Počas svoho avtor’skŷ vŷňatkovo tvorčoho žŷvota od molodosty zrobyv cilkovo kolo 90 publikacij, 9 vŷsokoškoľskŷch učebnykiv, kolo 60 fachovŷch statej, des’atjŷ vstupnŷch slov i dav dvi des’atkŷ rozhovoriv. Dalše napysav kolo 450 popularizačnŷch statej v časopysach, des’atkŷ  statej o istoriji i jubilejach, pysav propovidi, dumkŷ na slova zo Svjatoho Pysma. Bŷv avtorom dakiľko perekladiv iz rosijskoho i ukrajiňskoho jazŷka, joho stati suť internetovŷch storinkach a pryhotovľovav i fachovŷ lekciji. Jednako bŷv i editorom  fachovŷch publikacij.

Emilija Kubeka, grekokatolyc’koho svjaščenyka i rusyňskoho pysateľa, peršoho rusyňskoho romanopysateľa iz Pr’ašivskoj Rusy, na kotroho jakos’ Rusynŷ časom zabŷly, znovuobjavyv jak raz otec’ František Dancak, kotrŷj jeden čas bŷv parochom v Snakovi, de dijav i Kubek pered emigracijov do Spojenŷch štativ Amerykŷ i začav zanymaty s’a i propagovaty tvročosť svoho kolyšňoho poperednyka. Jak raz vin vsokotyv i sprystupnyv i velyku časť literaturnoj didovyznŷ po Emilijovy Kubekovy. Dalšŷm važnŷm krokom bŷla pomič profesora Pavla Roberta Magočija. Františkovy Dancakovy dav nelem knyžkŷ Emilija Kubeka, no i časopysŷ, v kotrŷch Kubek publikovav.

„Tvorčosť Emilija Kubeka ne je doteper’ išči v povnim ross’ahu ocinena i je nepravom zabŷta. Znova bŷ s’a mohlo rozdumovaty i o vŷdaňu cholem dakotrŷch tvoriv. O podobnij propoziciji rozdumovalo s’a pry joho zolotim svjaščeňskim jubileju (1881 – 1931). Je zadačov budučnosty, žebŷ s’a doskonalo probadala i vŷnesla na svitlo svita tvorčosť E. Kubeka, toho malo znamoho i nepravom zabŷtoho svjaščenyka, poeta, jazŷkoznateľa, budyteľa, no holovno virnoho sŷna rusyňskoho naroda, povnoho patriotičnoj ščirosty, slavajaňskoho usvidomliňa i nezvŷčajnoj vŷsotŷ joho pohľadovoj rozhľadenosty,“ pysav naš kubekolog František Dancak.

Kinc’om 2017-ho roka vŷšla iz druku po slovac’kŷ pysana knyžka od avtora Stanislava Bujdŷ mol. pid nazvov Naš zolotŷj muž. Rozhovor iz o. Františkom Dancakom o bl. svjaščenomučenykovy Vasyľovy Hopkovy (Náš zlatý muž. Rozhovor s o. Františkom Dancákom o bl. hieromučeníkovi Vasiľovi Hopkovi). Publikacija je vŷpoviďov Dancaka, kotrŷj odpovidať na voprosŷ Bujdŷ, je o pryjateľstvi z blaženŷm svjaščenomučenykom, o joho svjatim žŷvoti, kotrŷj peresvidčiv i samoho Dancaka, i odkrŷto v nij Dancak hovoryť o faktach, o kotrŷch s’a doteper’ vekšŷnov movčalo.

Pryjateľ Rusyniv
František Dancak bŷv i dovhoričnŷm členom Regionalnoho klubu Rusyňskoj obrodŷ v Bardejovi i členom Spolku rusyňskŷch pysteliv Sloveňska, jak už bŷlo spomjanuto. Napysav dakiľko publikacij o rusyňskŷch selach abo rusyňskŷch putnyc’kŷch misc’ach. Pry takŷch publikacijach vse starav s’a, žebŷ bŷlo cholem rez’ume i v rusyňskim jazŷku. Perevŷdav Emilija Kubeka, publikovav svoju korešpondenciju z Vasyľom Hopkom, perevŷdav tvorŷ Hopka i Nykolaja Beskyda.

Často ho bŷlo mož vydity na rusyňskŷch podijach. Ci už to bŷly seminarŷ iz karpatorusynistikŷ, kotrŷ organizuje Іnštitut rusyňskoho jazŷka i kulturŷ Pr’ašivskoj univerzitŷ v Pr’ašovi, Medžinarodna litňa škola rusyňskoho jazŷka i kulturŷ abo i rusyňskŷ kulturnŷ podiji, festivalŷ. Nygda ne brakovav na podijach, kotrŷ robyla bardejovska Rusyňska obroda, no navščivľovav i dalšŷ akciji v bardejovskim i inšŷch okresach. Medži navščivnykamy bŷv i na Rusyňskij vatri, kotra s’a štorik robyť v seli Malŷj Lypnyk.

Dakus osobno
Otc’a Františka Dancaka jem mav možlyvosť spoznaty jak svoho vŷsokoškoľskoho pedagoga. І jak raz vin, okrem inšoho, učiv ňa publikačnu dijalnosť – osnovŷ toho, jak pysaty. Pizniše našŷ kontaktŷ ukripyly s’a jak raz čerez rusyňskŷj ruch. Vse čitav novynkŷ Іnfo Rusyn, pizniše NN info Rusyn, bŷv stabilnŷm predplatnykom toho periodika, kotrŷj vŷdavať Rusyňska obroda na Sloveňsku. Jak raz v tim dvotŷždennyku bŷly publikovanŷ i dajakŷ joho stati.

Pysav do ostatnich chviľ, dokľa mih. Vse keď mi dzvonyv telefon i vydiv jem, že klyče otec’ Dancak, znav jem, že bude slidovaty buď informacija, že už mi zahnav svoju novu knyžku, abo že ňa choče poprosyty, ci zrobľu rusyňske rez’ume do knyžkŷ, kotra mať ity do druku. Bŷv vse pryjateľskŷj, pozitivno nastrojenŷj, povnŷj energiji, povnŷj dumok, što bŷ išči chotiv napysaty. Naperek všŷtkomu. Vse veľo robyv, a joho robota bŷla i na blaho Rusyniv. Jem vďačnŷj za to, že jem ho mih poznaty, i cholem malov mirov z nym i spivpracovaty. Žaľ, že tota spivpraca teper’ zakinčila s’a.

Smerťov otc’a Františka Dancaka stračať osobnosť i rusyňska kultura na Slovakiji. Blaženŷj pokij, vičnaja pamjať, otče Františku!

 PETRO MEDVІĎ

Žridlo:
www.lem.fm
 

Aktuality

Zobraziť všetky
30.11.2022

Dějiny Rusínů (ch)

PODKARPATSKÁ RUS ZA 1. SVĚTOVÉ VÁLKY (1914-1918) Atentát na rakouského následníka trůnu Františka Ferdinanda d´Este, spáchaný  srbskými nacionalisty v Sarajevu 28. června 1914, ukončil velkou a vcelku poklidnou epochu vývoje evropské civiliza…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
23.11.2022

Smišok 21_2022

-Vŷ ste taka šuvna...! -Ďakuju za kompliment! No ja už mam muža... -Nevažno, taka jak vŷ soj vecej jak jednoho zaslužyť...! ******* Foto: Šŷkovana Paraska 
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
22.11.2022

Dějiny Rusínů (h)

PODKARPATSKÁ RUS V RAKOUSKO-UHERSKÉ MONARCHII (1867-1914) Dne 18. února 1867 byl v uherském parlamentu slavnostně vyhlášen královský reskript o obnovení právní kontinuity Uher (včetně znovupřipojení Sedmihradska), čímž byl završen proces rako…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
21.11.2022

Hlas chcel pre Kaliňáka post prešovského vicežupana, Majerský odmietol

Prešli len dve mená nových podpredsedov. PREŠOV. Po slávnostnom ustanovujúcom župnom zastupiteľstve sa poslanci Prešovského samosprávneho kraja (PSK) zišli v pondelok popoludní na pracovnom zasadnutí. Hneď pri prvom hlasovaní nového zastup…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
21.11.2022

Majerský a poslanci sa ujali funkcií

Mazurekovi nepodal šéf volebnej komisie ruku. Za zastupiteľstvo čítala sľub Turčanová. PREŠOV. Staronový prešovský župan Milan Majerský (KDH) aj 62 zo 65 nedávno zvolených poslancov krajského zastupiteľstva slávnostne zložili sľub na ustanovu…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
19.11.2022

Partyzán Viliam Žingor se komunistům nevzdal, tak ho popravili

S chamradí nejdu Byl zakladatelem jednoho z prvních partyzánských oddílů na Slovensku za druhé světové války, velitelem jedné z nejdéle vzdorujících povstaleckých brigád během Slovenského národního povstání a mimořádně silnou osobností netají…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej

Naše obce

Zobraziť galérie

Ujko Vasyľ


Vasyľ prychodyť do labirskoj korčmy naproty nemocňici...
-Prošu soj dvi borovičkŷ, jednu pro mene a druhu za moho chvoroho kamarata, od kotroho idu zo špitaľa...
Vŷpje, zaplatyť i odchodyť. Takyj obraz sja opakuje paru dňi.
Na semŷj deň sja situacyja zminŷla.
-Prošu soj lem jednu borovičku...!
-Što sja stalo, umer vam kamarat...?! zviduje sja prekvapenŷj čašnŷk.
-Ňi, lem ja jem perestav pyty...!
Zobraziť viac
Náhľad publikácie

Československý svět v Karpatech

Československý svet v Karpatoch

Čechoslovackyj svit v Karpatach

Reprezentatívna fotopublikácia
Objednať