Dobylo serdce otc’a Františka Dancaka. Kubekologa, pryjateľa Rusyniv

18.11.2018

  
V nediľu 18-ho novembra 2018-ho roku, u 79-im roci žŷvota, po dovhij i ťažkij chvoroti dobylo serdce grekokatolyc’koho svjaščenyka, publicistŷ, pysateľa, vŷsokoškoľskoho pedagoga otc’a Františka Dancaka.

Otec’ Dancak bŷv velykŷm pryjateľom Rusyniv, mnoho joho publikacij bŷlo o rusyňskŷch selach, putnyc’kŷch misc’ach i sam bŷv členom Spolku rusyňskŷch pysateliv Sloveňska i členom vŷboru Regionalnoho klubu Rusyňskoj obrodŷ v Bardejovi.

Blyzkŷj iz svjaščenomučenykom Vasyľom
Narodyv s’a František Dancak 8-ho februara 1939-ho roku u seli Varhanivci, okres Pr’ašiv. Narodyv u grekokatolyc’kij rodyni, no Grekokatolyc’ka cer’kov v Čechoslovakiji bŷla od 1950-ho roku zrušena komunističnŷma vlasťamy i tak po serednij školi nastupyv do Pravoslavnoj bohoslovskoj seminariji u Pr’ašovi i u 1964-im roci bŷv u seli Andrijova rukopoloženŷj na pravoslavnoho svjaščenyka.

V tim samim roci pryšov služŷty do rodnoho sela jepiskopa Hopka – do Hrabskoho. Selo dovhŷ rokŷ ne malo svjaščenyka, ľudy s’a ne chotily piddaty prymušenij pravoslavizaciji. І keď Hrabske bŷlo religijno rozdilene od І. svitovoj vojnŷ, medži rokamy 1950 – 1964 bŷv u seli lem jeden pravoslavnŷj svjaščenyk, i lem dva rokŷ.

Dancak pryšov i čekav ho uspich, uspich vďaka joho roboti. Napered začav opravľovaty faru, kotra bŷla v dezolatnim stani, pak s’a pustyv i do cer’kvy. Religijno rozidlenŷ žŷteli Hrabskoho naraz začaly chodyty do cer’kvy. Visty o situaciji donesly s’a i ku Hopkovy, kotrŷj bŷv po propuščiňu iz areštu, po kotrim slidovav zakaz strymovaty s’a na vŷchodnij Slovakiji, internovanŷj v Oseku v Čechiji. Na prykaz vladŷkŷ Hopka jednoho dňa Mychal Petrenko (dvojeridnŷj brat jepiskopa) prynis na faru rizŷ i čašu z dalšŷma bohoslužebnŷma predmetamy. Totŷ riči darovav vladŷka chramu v Hrabskim po svojij jepiskopskij chirotoniji. Po 1950-im roci, prymušenij pravoslavizaciji, bŷly z cer’kvy vz’anŷ i skrŷvanŷ cilŷch 16 rokiv. Dancak brav za potribne poďakovaty za tot ekumeničnŷj akt vladŷkŷ, kotrŷj s’a trymav svoho jepiskopskoho motta: Da vsy jedyno budutъ, i tak o 4 dni pizniše, 16-ho februara 1966-ho roku napysav do Oseku vladŷkovy pysmo. Hopko odpysav. І to bŷv začatok hlubokoho pryjateľstva medži grekokatolyc’kŷm vladŷkom i pravoslavnŷm, pizniše grekokatolyc’kŷm svjaščenykom.

U 1968-im roci bŷv otec’ František Dancak medži peršŷma, kotrŷ začaly vertaty s’a vjedno iz ľudmy do Grekokatolyc’koj cer’kvy i pizniše stav jednŷm iz najvŷznačnišŷch osobnostej toj cer’kvy v istoriji po 1968-m roci.  Po navernuťu ku grekokatolykam bŷv na parochijach Harbske, Snakiv i v Kružľovi. Od 1984-ho roku do kinc’a 1991-ho roku dijav jak šefredaktor grekokatolyc’koho časopysu Slovo (Slovo) i joho dodatku BlahovѢstnykъ. Znova s’a vernuv na posadu šefredaktora časopysu v rokach 1999 až 2000.

V rokach 1995 až 2006 bŷv fachovŷm asistentom na Grekokatolyc’kij teologičnij fakulti Pr’ašivskoj univerzitŷ, de učiv takoj dakiľko predmetiv. Tak samo robyv predsedu redakčnoj radŷ časopysu i cer’kovnoho cenzora. V rokach 2008 až 2010 bŷv i u funkciji vicekancelar’a Pr’ašivskoho grekokatolyc’koho archijepiskopstva. Bŷv i predsedom Komisiji Archijeparchijalnoho zhromažidňa pro špecialne dušpastŷr’stvo molodežy, Romiv i rodyn.

Ostatni rokŷ svoho žŷvota otec’ Franišek Dancak perežŷv u Bardejovi. Tam služŷv jak pomičnŷj duchnovnŷj. Za svoju službu cer’kvy zdobŷv titulŷ – titular’nŷj archidekan (1968 r.), titular’nŷj kanonyk (1998 r.), protojerej (2004 r.), stavrofornŷj protojerej (2008 r.)

Pysateľ, publicista, kubekolog
Otec’ František Dancak, bŷv avtorom ponad 120-och publikacij. Počas svoho avtor’skŷ vŷňatkovo tvorčoho žŷvota od molodosty zrobyv cilkovo kolo 90 publikacij, 9 vŷsokoškoľskŷch učebnykiv, kolo 60 fachovŷch statej, des’atjŷ vstupnŷch slov i dav dvi des’atkŷ rozhovoriv. Dalše napysav kolo 450 popularizačnŷch statej v časopysach, des’atkŷ  statej o istoriji i jubilejach, pysav propovidi, dumkŷ na slova zo Svjatoho Pysma. Bŷv avtorom dakiľko perekladiv iz rosijskoho i ukrajiňskoho jazŷka, joho stati suť internetovŷch storinkach a pryhotovľovav i fachovŷ lekciji. Jednako bŷv i editorom  fachovŷch publikacij.

Emilija Kubeka, grekokatolyc’koho svjaščenyka i rusyňskoho pysateľa, peršoho rusyňskoho romanopysateľa iz Pr’ašivskoj Rusy, na kotroho jakos’ Rusynŷ časom zabŷly, znovuobjavyv jak raz otec’ František Dancak, kotrŷj jeden čas bŷv parochom v Snakovi, de dijav i Kubek pered emigracijov do Spojenŷch štativ Amerykŷ i začav zanymaty s’a i propagovaty tvročosť svoho kolyšňoho poperednyka. Jak raz vin vsokotyv i sprystupnyv i velyku časť literaturnoj didovyznŷ po Emilijovy Kubekovy. Dalšŷm važnŷm krokom bŷla pomič profesora Pavla Roberta Magočija. Františkovy Dancakovy dav nelem knyžkŷ Emilija Kubeka, no i časopysŷ, v kotrŷch Kubek publikovav.

„Tvorčosť Emilija Kubeka ne je doteper’ išči v povnim ross’ahu ocinena i je nepravom zabŷta. Znova bŷ s’a mohlo rozdumovaty i o vŷdaňu cholem dakotrŷch tvoriv. O podobnij propoziciji rozdumovalo s’a pry joho zolotim svjaščeňskim jubileju (1881 – 1931). Je zadačov budučnosty, žebŷ s’a doskonalo probadala i vŷnesla na svitlo svita tvorčosť E. Kubeka, toho malo znamoho i nepravom zabŷtoho svjaščenyka, poeta, jazŷkoznateľa, budyteľa, no holovno virnoho sŷna rusyňskoho naroda, povnoho patriotičnoj ščirosty, slavajaňskoho usvidomliňa i nezvŷčajnoj vŷsotŷ joho pohľadovoj rozhľadenosty,“ pysav naš kubekolog František Dancak.

Kinc’om 2017-ho roka vŷšla iz druku po slovac’kŷ pysana knyžka od avtora Stanislava Bujdŷ mol. pid nazvov Naš zolotŷj muž. Rozhovor iz o. Františkom Dancakom o bl. svjaščenomučenykovy Vasyľovy Hopkovy (Náš zlatý muž. Rozhovor s o. Františkom Dancákom o bl. hieromučeníkovi Vasiľovi Hopkovi). Publikacija je vŷpoviďov Dancaka, kotrŷj odpovidať na voprosŷ Bujdŷ, je o pryjateľstvi z blaženŷm svjaščenomučenykom, o joho svjatim žŷvoti, kotrŷj peresvidčiv i samoho Dancaka, i odkrŷto v nij Dancak hovoryť o faktach, o kotrŷch s’a doteper’ vekšŷnov movčalo.

Pryjateľ Rusyniv
František Dancak bŷv i dovhoričnŷm členom Regionalnoho klubu Rusyňskoj obrodŷ v Bardejovi i členom Spolku rusyňskŷch pysteliv Sloveňska, jak už bŷlo spomjanuto. Napysav dakiľko publikacij o rusyňskŷch selach abo rusyňskŷch putnyc’kŷch misc’ach. Pry takŷch publikacijach vse starav s’a, žebŷ bŷlo cholem rez’ume i v rusyňskim jazŷku. Perevŷdav Emilija Kubeka, publikovav svoju korešpondenciju z Vasyľom Hopkom, perevŷdav tvorŷ Hopka i Nykolaja Beskyda.

Často ho bŷlo mož vydity na rusyňskŷch podijach. Ci už to bŷly seminarŷ iz karpatorusynistikŷ, kotrŷ organizuje Іnštitut rusyňskoho jazŷka i kulturŷ Pr’ašivskoj univerzitŷ v Pr’ašovi, Medžinarodna litňa škola rusyňskoho jazŷka i kulturŷ abo i rusyňskŷ kulturnŷ podiji, festivalŷ. Nygda ne brakovav na podijach, kotrŷ robyla bardejovska Rusyňska obroda, no navščivľovav i dalšŷ akciji v bardejovskim i inšŷch okresach. Medži navščivnykamy bŷv i na Rusyňskij vatri, kotra s’a štorik robyť v seli Malŷj Lypnyk.

Dakus osobno
Otc’a Františka Dancaka jem mav možlyvosť spoznaty jak svoho vŷsokoškoľskoho pedagoga. І jak raz vin, okrem inšoho, učiv ňa publikačnu dijalnosť – osnovŷ toho, jak pysaty. Pizniše našŷ kontaktŷ ukripyly s’a jak raz čerez rusyňskŷj ruch. Vse čitav novynkŷ Іnfo Rusyn, pizniše NN info Rusyn, bŷv stabilnŷm predplatnykom toho periodika, kotrŷj vŷdavať Rusyňska obroda na Sloveňsku. Jak raz v tim dvotŷždennyku bŷly publikovanŷ i dajakŷ joho stati.

Pysav do ostatnich chviľ, dokľa mih. Vse keď mi dzvonyv telefon i vydiv jem, že klyče otec’ Dancak, znav jem, že bude slidovaty buď informacija, že už mi zahnav svoju novu knyžku, abo že ňa choče poprosyty, ci zrobľu rusyňske rez’ume do knyžkŷ, kotra mať ity do druku. Bŷv vse pryjateľskŷj, pozitivno nastrojenŷj, povnŷj energiji, povnŷj dumok, što bŷ išči chotiv napysaty. Naperek všŷtkomu. Vse veľo robyv, a joho robota bŷla i na blaho Rusyniv. Jem vďačnŷj za to, že jem ho mih poznaty, i cholem malov mirov z nym i spivpracovaty. Žaľ, že tota spivpraca teper’ zakinčila s’a.

Smerťov otc’a Františka Dancaka stračať osobnosť i rusyňska kultura na Slovakiji. Blaženŷj pokij, vičnaja pamjať, otče Františku!

 PETRO MEDVІĎ

Žridlo:
www.lem.fm
 

Aktuality

Zobraziť všetky
31.10.2020

Pripravujeme: Ivan Pop: Malé dejiny Rusínov, 2020

"Dejiny do každej rusínskej rodiny..." Ivan Pop: Malé dejiny Rusínov  druhé vydanie, Bratislava 2020 počet strán: 240, 120 x 210 mm mäkká šitá väzba V4 termín vydania: október  ISBN 978 - 80 - 973455 - 1 - 8  EAN  9788097345518 vysádza…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
23.10.2020

František a registrované partnerstvá. Hľadanie významu pápežových slov sa zmenilo na detektívku

Svet diskutuje o vete, ktorá zaznela, hoci zrejme nemala uzrieť svetlo sveta. Jej obsah objasnil Františkov spolupracovník. Zatiaľ čo režisér Jevgenij Afinejevskij si vo štvrtok popoludní vo Vatikánskych záhradách preberal ocenenie za svoj no…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
22.10.2020

Pápež podporil registrované partnerstvá. Čo na to Záborská, Majerský, Hlina, cirkevný analytik Gazda a biskupi?

„Homosexuáli majú právo žiť v rodine. Sú to deti Božie a majú na rodinu právo. (…) Je potrebné vytvoriť zákon o registrovaných partnerstvách, aby týmto spôsobom mali právnu ochranu.“ Týmito slovami v utorok zaskočil verejnosť pápež Františe…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
22.10.2020

Chaos v cirkvi Čo menia pápežove slová o homosexuálnych zväzkoch? Nič. A zároveň mnoho

Po pápežoch, ktorí ponúkali jasné odpovede, vedie katolíkov človek, ktorý vyvoláva stále nové otázky. Mnohí pri pohľade na tú správu neverili vlastným očiam: Pápež František sa vyjadril v prospech homosexuálnych zväzkov. Vzápätí sa objavili v…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
21.10.2020

Pomůžu bratrům Slovanům, radoval se Jan Demčík. A co je to Slovan? ptal se důstojník NKVD

Pan Demčík žil na Podkarpatské Rusi a v roce 1940 utekl za „bratry Slovany“ do SSSR. Jako špion skončil v sovětském lágru plném vší. Přežil jen zázrakem a díky pomoci jiných. Po přepadení Sovětského svazu Hitlerem se vydal na cestu do Buzuluku z…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
20.10.2020

Epidémie nás sprevádzajú tisíce rokov, ale ľudia sa nepoučili

Čoraz viac vedcov sa prikláňa k názoru, že ľudstvo raz zahynie v dôsledku pandémie vyvolanej nejakým dosiaľ neznámym vírusom. V nedávno vydanej publikácii Epidémia v dejinách z vydavateľstva Premedia jej autori približujú, ako títo „neviditeľní …
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej

Naše obce

Zobraziť galérie

Ujko Vasyľ


-Pozdravuju, ja sja zovu Vasyľ i včera jem ukrav pandu z labirskoho ZOO.
-Perebačte, ale toto tu je Klub anonymnych alkoholykov...
-A vy čto soj dumate, źe ja jem to zrobyv terezvyj?
-Vytaj, Vasyľu...!
Zobraziť viac
Náhľad publikácie

Československý svět v Karpatech

Československý svet v Karpatoch

Čechoslovackyj svit v Karpatach

Reprezentatívna fotopublikácia
Objednať