DRUHÝ MARAMOROŠSKO-SIHOŤSKÝ PROCES PROTI PRAVOSLÁVNYM

03.03.2023

(29.12.1913 - 3.3.1914)

Koncom roku 1905 sa začala nová etapa vo vývoji pravoslávneho hnutia v uhorskej Rusi. Práve v tom čase sa bratia Gerovskí (Alexej, Roman a Juraj) - vnuci Adolfa Dobrjanského - začali zaujímať o pravoslávne hnutie medzi Rusínmi. Podporu podkarpatským pravoslávnych začal na ich žiadosť poskytovať Haličsko-ruský spolok v Petrohrade. Hlava spoločnosti gróf V. A. Bobrinskij poslal pravoslávnym veľa svetskej a cirkevnej literatúry. Veľkú pozornosť udalostiam v uhorskej Rusi venovali arcibiskupi Evlogij (Georgievskij) a Antonij (Chrapovickij) 

Pred súdnym pojednávaním

Napriek tomu, že maďarské úrady prenasledovali roľníkov vyznavajúcich pravoslávie, hnutie napriek tomu opanovalo mnohé dediny na Podkarpatsku. Maďarskí predstavitelia pochopili, že zastaviť pravoslávie ako náboženské hnutie je nemožné, a tak sa v správach pre vyššie orgány začínajú objavovať náznaky politického pozadia hnutia.

Na podnet uniatskeho kňaza z dediny Izy Andreja Azarija polícia začala trestné stíhanie proti roľníkom z dediny pre podozrenie z falšovania dokladov o vystúpení z únie. Súdny spor sa prejednával v Miškolci. Prokurátor po preštudovaní vyšetrovacích materiálov 26. apríla 1911 zastavil vyšetrovanie trestného prípadu, pretože v ňom nevidel znaky trestnej činnosti. Andrej Azarij podal odvolanie, pričom nesúhlasil s rozhodnutím súdu. Argumentoval tým, že „ide o dôsledok najväčšieho podnecovania čo do rozsahu proti uniatskej cirkvi a maďarskému štátu“ a „organizátori hnutia v Ize chcú odtrhnúť severovýchodnú časť Maďarska v prospech ruského cára“. V reakcii na obvinenie uniatskeho kňaza okresný súd v Chuste zrušil platnosť 1688 osvedčení o vystúpení z gréckokatolickej cirkvi /rusini-slovenska/.

V rozhodnutiach okresného súdu opäť nachádzame politické obvinenia voči členom pravoslávneho hnutia. “V obci Iža je šírenie myšlienok pravoslávneho vierovyznania spojené s presvedčením, že prirodzeným dôsledkom prijatia pravoslávneho vierovyznania je odovzdanie časti uhorského štátu pod vládu ruského cára, ktorý vyženie maďarské úrady a panstvo" /stranky/. Roľníci sa proti rozhodnutiu okresného náčelníka Chustu odvolali, ale zástupca župana maramorošského výboru odvolanie zamietol a potvrdil predchádzajúce rozhodnutie.

Černivské rusofilské noviny Russkaja pravda s odvolaním sa na maďarské noviny 14. júna 1912 napísali, že deväť dedín v uhorskej Rusi vyhlásilo svoj prechod na pravoslávie. Informovala tiež o tom, že maďarské úrady vykonali hromadné zatýkanie a prehliadky v obciach Iza, Lipča, Terebľa, Novobarovo. Monžstvo cirkevných kníh bolo skonfiškovaných. Sedliaci dostali pokuty od 50 do 100 korún /komponenty/. 17.júna 1912 polícia prehľadala dom jeromancha Alexeja (Kabaľuka), vodcu pravoslávneho hnutia, v dedine Jasiňa. Polícia zhabala kňazovi oblečenie, čašu, knihy a zapečatila dvere domu. Po tomto incidente bol otec Alexej (Kabaľuk) nútený odísť do USA, kde pokračoval vo svojej misijnej práci medzi rusínskymi emigrantmi /vybranu-stranku-nie-je-mozne-zobrazit/.

Medzitým, už 28. apríla 1912, sa v Maramoros-Sihoti konalo stretnutie uniatskych duchovných, ktorí sa obrátili na uhorskú vládu so žiadosťou o zastavenie pravoslávneho hnutia. Nadžupan z Maramorošského komitátu, barón Zsigmond Perenyi, sľúbil, že zničí pravoslávie. Materiály pre veľkú obžalobu sa zbierali od začiatku roku 1912 /dokument/.

V júni 1912 bol uniatskému biskupovi zaslaný list z ministerstva kultúry a osvety, ktorý načrtol náboženskú situáciu v severovýchodnom Uhorsku. Neznámy autor listu argumentoval, že pravoslávne hnutie je ruská agitácia a je zamerané na šírenie veľkoruskej myšlienky. „Pokiaľ ide o vytvorenie pravoslávnej farnosti v Ize, tomu sa podarilo ešte zabrániť, ale hnutie sa rozšírilo do niekoľkých dedín v okrese Chust. V okrese Ťačevo to zahŕňalo Terebľu, Dulovo, Kričevo, v okrese Teresovo - Ternovo, Neresnica, Oľchovce“ /kontaktny-formular/. Úradník vyčíta biskupovi, že uniatski kňazi sú ľahostajní k pravoslávnemu hnutiu, nevenujú pozornosť prepojeniu učiteľov s pravoslávnymi vodcami. Navrhol zintenzívniť misijnú prácu, odstrániť niektorých duchovných pastierov atď. Zástupca ministerstva tiež nevylúčil možnosť zasahovania správnych orgánov do boja proti pravosláviu, no napriek tomu prisúdil hlavnú úlohu cirkevným orgánom.

Neúspech v misijnej práci prinútil uniatského biskupa k radikálnejším opatreniam. V rozhovore pre kanadské rusínske noviny biskup Anton (Papp) uviedol nasledovné: „Zatknutia mali byť vykonané v Maramoroši. Upozornite pohraničnú políciu, aby nevpúšťala panslavistické letáky a nedovolila návštevy zahraničných pútnických centier“ /mapa-stranky/.

Na zastavenie hnutia proti únii boli do hlavných centier pravoslávia poslané posilové oddiely žandárov a vojakov. Hlavným iniciátorom neprávosti proti pravoslávnym, ako už bolo spomenuté, bol Andrej Azarij. Túto verziu potvrdzuje aj správa maramorošského podžupana, ktorý priamo naznačil, že prenasledovanie pravoslávnych sa dialo „na žiadosť spovedníka otca Azarija“ [8].

V obci Iza viedli prácu armády a polície vyšetrovatelia zo Sihoti - Miklós Brener a Miklós Imre. V obci zaviedli stanné právo: roľníkom bolo zakázané zhromažďovať sa v skupinách viac ako dvoch ľudí, chodiť k susedom. Žandári požadovali, aby každý roľník mal pri sebe potvrdenie o tom, že navštevuje gréckokatolícky kostol. Takéto papiere vydával iba miestny farár. Ak osoba takýto doklad nemala, potom bola vystavená perzekúciam /e-rusynforum/.

Žandári surovo zbili I. Pasuľku, K. Vakarova, K. Chvusta, A. Pristaja, lebo odmietli zložiť prísahu, že sa vrátia do únie; ženy A. Kadárová a M. Sabová boli surové zbité za to, že sa pokúsili vziať svoje deti na krst k pravoslávnym kňazom do Miškolca; I. Gajdu, M. Vakarova, I. Borščika za odslúženie omší doma vodili nahých po uliciach. Koncom decembra 1912 polícia pri modlitbe zadržala niekoľko dievčat, medzi ktorými bola aj budúca igumenka Paraskeva (Prokopová). Dievčatá boli bité, vyzliekli ich a držali v rieke až do rána.

Keď sa pravoslávie na Podkarpatsku nepodarilo zastaviť metódami fyzického násilia a pokutami, ministerstvo vnútra vyslalo do dedín desiatky tajných agentov, provokatérov a detektívov. Polícia vykonala niekoľko razií v Iži, Košeleve, Lipči, Nankove, Gorinčeve, Nižnom Bystrom, Terebli, Dulove, Neresnici, Ternove, Velikých Lučkach, Rachove, v dôsledku čoho bolo zatknutých viac ako 180 ľudí /o-rusinoch/. Priznania tých, ktorí boli poslaní do väzenia, boli vynútené násilím. Pre nedostatok dôkazov však súd polovicu zo zatknutých prepustil, vo väzbe zostalo 94 ľudí.

Súdne pojednávanie v prípade pravoslávnych Podkarpatcov sa plánovalo konať v Debrecíne 25. novembra 1913. Proces bol dlho odložený, keďže „hlavný obžalovaný“, jeromonach Alexej (Kabaľuk), nebol zatknutý a nachádzal sa v USA.

Na jednaní k procesu v Budapešti, osobne sa ho zúčastnil maďarský premiér István Tisza, ministerka kultúry a školstva Bejla Jankovičová, mukačevský uniatsky biskup Anton (Papp), vládny radca Žigmund Perenyi, ministerský radca Orest Sabov, biskupský vikár Emilian (Kosey), advokát Miklós Kutkafaľvi, bolo rozhodnuté o jeho začatí 29. decembra 1913 v Maramoros-Sihoti /fotogaleria/.

Pred súd sa postavilo 94 ľudí vrátane žien. Hlavný sudca Aurelius Tóth a kráľovský prokurátor Andor Illéš rozdelili obžalovaných v súlade s obvineniami proti nim, do 15 skupín. Roľníci boli obvinení z toho, že prostredníctvom šírenia pravoslávnej viery smerovali k pripojeniu časti uhorského územia k Rusku; že viedli kampaň proti uniatskej cirkvi a jej kňazstvu, maďarskému ľudu a štátnym zákonom /kontakty-a-linky/. Podľa zákonov Rakúsko-Uhorska z roku 1868 mohli všetci občania slobodne prechádzať z jedného náboženstva do druhého, samozrejme pri dodržaní predpísaných formalít. Rozchod s úniou teda v skutočnosti nemožno považovať za trestný čin.

Jeromonach Alexej (Kabaľuk) sa v New Yorku od biskupa Platona dozvedel, že mu prišiel list od od predstaveného  jabločinského kláštora archimandritu Serafima. V tomto liste čítal o udalostiach v Maramoros-Sihoti. Otec Alexej sa rozhodol vrátiť domov a podeliť sa o nezaslúžený trest so svojimi bratmi. Prišiel do Maramoros Sigeti a vzdal sa úradom v súdnej sieni.

Prokurátor A. Illéš presvedčil súd, že obžalovaní nadviazali kontakt s grófom Vladimírom Bobrinským v Petrohrade a bratmi Gerovskými v Černoviciach výlučne na kriminálne politické účely. Podľa neho hlavní obvinení jeromonach Aleksej (Kabaľuk), Jurij Vorobčuk, Michal Palkaninec, Ivan Babinec, Jakov Borkaňuk a ďalší viedli politické kampane po bohoslužbách a na jarmokoch v Maria Povči, Biksade, Chuste, Boroňave, ako s materiálnou podporou Haličsko-ruského spolku distribuovali v župách Maramoroš, Bereg, Ugod letáky, noviny, listy, ktoré vyvolávali nenávisť k uhorskému štátu a uniatskému duchovenstvu /inforusin/.

Medzi dôkazmi, pomocou ktorých prokurátor dokázal protištátnu činnosť zadržaných, boli pohľady na kláštory Athos a Kyjev, ikony, knihy vydané v Kyjeve, Odese, Moskve, periodiká Russkaja pravda, Viera a cirkev, Ruské slovo.

V obžalobe, ktorá mala 52 strán, sa prokurátor A. Illés dotkol histórie pravoslávneho hnutia v juhovýchodnom Maďarsku. Tvrdil, že prvé klíčky z nej boli vidieť v dedine Veľké Lučky pri Mukačeve a v dedine Iza pri Chuste, potom sa pravoslávna agitácia zintenzívnila aktivitami Alexeja (Kabaľuka), ktorý zložil mníšske sľuby (podstrihnutie) na Athose, kde odišiel v roku 1905.

Obžaloba obsahovala chyby a výmysly. Prokurátor hovoril o kontaktoch s „Kyjevským patriarchom“, ktoré neexistovali.

Na procese obhajovalo pravoslávnych roľníkov 19 právnikov: A. Klein, M. Prodanovič, J. Papp, K. Shamlo, F. Barna, M. Gotesmann, J. Lichtenberg, I. Goščuk, V. Imredy, J. Ostericher, J. Redey, Z. Ronay, L. Bathory, J. Jánoška, K. Hadži, Z. Todorovič, I. Laloševič a ďalší.

Súdne pojednávania sa viedli v maďarskom jazyku, ktorým hovorilo len niekoľko obžalovaných. Právnici neustále upozorňovali na skutočnosť, že prekladatelia nesprávne tlmočia slová obžalovaných a svedkov. Väčšina pravoslávnych roľníkov kategoricky odmietala obvinenia z protištátnej agitácie, uznávala len jej náboženskú povahu. Obžalovaný Jurij Vorobčuk priznal, že dostal brožúry a knihy od bratov Gerovských, ktoré boli distribuované medzi roľníkov, aby ich utvrdili v pravoslávnej viere. Michal Palkaninec na procese vyhlásil, že vystúpil z gréckokatolíckej cirkvi, pretože podľahla katolíckemu vplyvu a maďarizácii, ale kategoricky nesúhlasil s obvineniami, že uráža uniatské duchovenstvo. Obžalovaný Ivan Babinec priznal, že rozšíroval pravoslávne knihy a niekoľkokrát vycestoval do Ruska /nase-knihy/.

Súdny lekár Geler vykonal na žiadosť právnikov lekárske vyšetrenie Ivana Babinca a Jakova Borkaňuka, ktoré ukázalo, že menovaní obžalovaní trpia duševnými poruchami. Ich dôvodom bolo zneužívanie a mučenie, ktorému boli zatknutí vystavení pred súdnym procesom. Po lekárskej správe predseda súdu zastavil stíhanie Ivana Babinca a Jakova Borkaňuka.

Iľja Pirčak, koncipient advokátskej kancelárie v Mukačeve, na súde priznal, že musel cestovať do Ľvova pre prípad/udalosť pravoslávnej cirkvi vo Veľkých Lučkach, pretože písal články do budapeštianskych a londýnskych novín a prekladal články z maďarskej tlače o pravoslávnom hnutí na uhorskej Rusi pre Ľvovskú „Karpatskú Rus“. Ako dôkaz viny Iľja Pirčaka predložil prokurátor súdu niekoľko listov z Athosu a od haličských rusofilov /male-pribehy/.

Pred súd boli postavené aj ženy: manželka Fjodora Ficaja, manželka Fjodora Muškuru a Mária Sočková. Ženy tvrdili, že prestúpili na pravoslávie, pretože uniatskí kňazi nečítali službu Božiu v plnom znení.

Hlavná pozornosť počas súdneho pojednávania bola venovaná "hlavnému obžalovanému" - jeromonachovi Alexejovi (Kabaľuk). Prokurátor predložil 16.januára 1914 vecné dôkazy o jeho vine: listy, knihy, cirkevné šaty, cirkevné náčinie. Pozornosť sa upriamila na skutočnosť, že v jednom z breviárov bolo meno cároviča Alexeja, dediča ruského cisárskeho trónu, napísané rukou otca Alexeja (Kabaľuka); že v jednom z listov arcibiskupovi Evlogiovi (Georgievskému) sa otec Alexij sťažoval na bratov Gerovských: bratia vraj šírili protištátne tlačené publikácie v Uhorsku a tým obrátili administratívu proti Uhro-Rusínom; že v liste grófovi V. Bobrinskému páter Alexej žiadal, aby sa dostavil na proces /andrej-hvozda/.

Otec Alexej, ktorý vedel dobre po maďarsky, najprv odmietol advokáta a bránil sa. Potom však sa jeho obhajoby ujal právnik Arthur Klein. Služby tohto právnika využívali pravoslávni aj počas prvého maramorossko-sihotskeho procesu.

Otec Alexej na procese podrobne hovoril o sebe a svojich aktivitách, pričom podotkol, že medzi obyvateľstvom vykonával iba misijnú činnosť a nesledoval žiadne politické ciele. Na potvrdenie svojho kňazstva otec Alexy predložil osvedčenie podpísané arcibiskupom Chelmskym Evlogijem.

O násilí maďarských žandárov voči pravoslávnym svedčia výpovede obyvateľov obce Iza. Nikolaj Sabov povedal, že počas vianočných sviatkov roku 1913 ho žandár násilím odviezol do uniatského kostola. Dmitrij Vakarov, Andrej Kemin, Juraj Vučkan, Michal Gajdu, Andrej Izay, Stepan Lučko i Vasil Prokop svorne tvrdili, že sa nedopustili žiadnych zločinov proti uniatskej cirkvi a duchovenstvu, no napriek tomu boli vystavení násiliu zo strany žandárstva /rusinski-zidia/.

Po výsluchu obvineného súd pristúpil k čítaniu zhabanej literatúry. Mnohí roľníci žiadali, aby im boli vrátené knihy s tým, že v nich nie je nič poburujúce, že podobné publikácie sú aj v uniatskych kostoloch.

Dôležitou udalosťou v procese Maramoros-Sihoť bol príchod grófa Vladimíra Bobrinského z Petrohradu. 3. februára 1914 sa v sprievode poslancov Dumy Balašova a Dmitrijeva dorazil do Budapešti. Ľvovské „Delo“ s odvolaním sa na maďarské noviny „Pesti Hirlap“ zverejnilo úryvok z rozhovoru s grófom Bobrinským, ktorý kategoricky poprel politické pozadie pravoslávneho hnutia /pomahala-som-partizanom/.

4. februára pricestoval gróf Bobrinskij do Maramoros-Sihote. Vyjadril želanie vypovedať v ruštine, aby mu obžalovaní rozumeli. Predseda súdu však jeho žiadosti nevyhovel s odvolaním sa na skutočnosť, že súdny tlmočník Medvedeckij nevedel dobre po rusky. Prokurátor počas pojednávania položil grófovi niekoľko nezmyselných a provokatívnych otázok. Bobrinskij povedal, že cieľom haličsko-ruského spolku, ktorý viedol, bolo pôsobiť proti poľským a ukrajinským vplyvom v Haliči a Bukovine; poprel, že by spoločnosť financovala cesty uhro-ruských pútnikov do Ruska a robila politickú agitáciu v Uhorsku [19].

Nejednoznačné hodnotenie verejnosti spôsobili výsluchy svedkov, ktorých bolo podľa ľvovských novín Delo až 300 osôb [20]. Hlavným svedkom obžaloby bol Arnold Duliškovič. Ale na súdnom procese sa ukázalo, že bol politickým provokatérom zapojeným do špionáže. Duliškovičovi sa podvodne podarilo získať odporúčací list pre Alexeja Gerovského, ktorý mu pomohol prísť do Ruska. V Petrohrade sa Duliškovič stretol s Bobrinským, ktorému sa predstavil ako pravoslávny misionár. V Rusku A. Duliškovič zbieral informácie o prepojeniach Podkarpatska s ruskými ortodoxnými centrami [21].

Andrej Manajlo bol tiež provokatér a špión. Usadil sa v obci Lipča pri Chuste, dával sa do rozhovorov s roľníkmi, vystupoval proti maďarizácii a gréckokatolíckemu duchovenstvu, a tým provokoval sedliakov k neopatrným výrokom, ktoré si starostlivo zapisoval.

Neúspechom obžaloby sa stali aj výpovede ďalších „svedkov“: uniatski kňazi, vidiecki krčmári a úradníci. Gréckokatolícky kňaz z obcey Jasiňa Alexander Rovnoj sa odvolával len na fámy, osobne nič nepozoroval. Medzi právnikom Josefom Redejom a kňazom Andrejom Azarymom z Izy vznikol spor ohľadom osemhrotého kríža. Právnik s odvolaním sa na rozhodnutie Kongregácie pre šírenie viery z 19. apríla 1887 argumentoval, že takúto podobu kríža Cirkev povoľuje, navyše takýto kríž bol aj na kostole v Ize. A. Azary s právnikom nesúhlasil s odôvodnením, že takýto kríž je prejavom panslavizmu [22] .

Podobné vyhlásenie uviedol aj kňaz Alexander Kimak z Terebľa. Keď mu právnik J. Redey ukázal modlitebnú knižku s osemhrotým krížom, ktorú vydalo užhorodské vydavateľstvo „Unio“, odpovedal, že je to preto, aby sa knihy lepšie predávali medzi roľníkmi. A. Kimak priznal, že keď sa roľníci z jeho dediny nechceli pripojiť k uniatskej komunite, niektorých zbil.

Kňaz obce Ardanovo Sabov povedal, že po tom, čo zeman Ivan Réti odmietol vstúpiť do uniatskej komunity, udal ho svetskej vrchnosti. Svedectvá kňaza z obce Lipča svedčili o tom, že nemalú časť duchovných hnal do boja proti pravosláviu osobný prospech. Kňaz uviedol, že od roľníkov z jeho dediny bolo prijatých 168 žiadostí o prestup na pravoslávie, čím prišiel o 300 meríc obilia ročne a o platbu za služby [23].

Keďže prokurátor nemal dostatok dôkazov, 5. februára 1914 prepustil väčšinu zatknutých z väzby a stiahol z nich všetky obvinenia. Boli medzi nimi Petro Brod, Jurij Kabaľjuk, Dmytro Vakarov, Juraj Vučkan, VasilKoločavin, Michal Gajdu, Andrej Izay, Stepan Vučkan, Vasil Ličej, Stepan Lipčej, Alexej Zejkan, Michal Prokop, Vasil Kemin, Petro Simulik, Ivan Stebljak, Vasil Bojčuk, Michail Bojčuk, Vasilij Lipej, Michail Kuzmik, Ivan Rosocha, Petro Rosocha a ďalší [24] .

Napriek všetkému úsiliu obrany a protestom svetovej komunity vyniesli maďarské úrady 3. marca 1914 hanebný rozsudok: 32 ľudí bolo odsúdených na rôzne tresty odňatia slobody, museli zaplatiť aj nemalé pokuty. Jeromonach Alexej (Kabaľuk) bol odsúdený na štyri roky a šesť mesiacov väzenia a pokutu 1000 korún; Nikolaj Sabov - na tri roky a 400 korún pokuty; Dmitrij Petrovci - na dva roky a šesť mesiacov a pokutu 200 korún; Iľja Pirčak - na dva roky a šesť mesiacov a pokutu 300 korún; Michal Palkaninec - na dva roky a tri mesiace a pokutu 100 korún; Stepan Kemiň - na dva roky a pokuta 200 korún; Stepan Vakarov, Dmitrij Popovič - na dva roky a pokutu 300 korún; Kirill Prokop - na rok a osem mesiacov a pokuta 300 korún; Jurij Vorobčuk - na rok a šesť mesiacov a 100 korún pokuty; Jurij Čopik - na rok a štyri mesiace a pokuta 100 korún; Fedor Muskur, Michail Rosocha, Vasil Kucina, Juraj Varga - každý rok a 100 korún; Jurij Ugal, Ivan Gazij - na desať mesiacov a pokuta 100 korún; Dmitrij Rapinec, Jurij Trišinec, Vasil Rubiš - na deväť mesiacov a pokuta 100 korún; Andrej Kemin, Jurij Simulik, Iľja Fejsak - na osem mesiacov a 100 korún pokuty; Juraj Nezbajlo - na osem mesiacov a 800 korún pokuta; Manželka Fjodora Ficaja, Michal Dumnicky, Ivan Dumnický, Michal Danko, Andrej Brod, Ivan Retij, Maria Soćková - na šesť mesiacov vo väzení a 50 korún pre každého; Ivan Balog - na päť mesiacov a 50 korún [25] .

Periodiká o procese v Maramoros-Sihoti
Maďarská verejnosť sa pri hodnotení procesu Maramoros-Sihoť rozdelila na dva tábory: liberálno-protestantský smer proces odsúdil, katolícko-konzervatívny ho podporil. Maďarské opozičné noviny „Budapest“ o procese Maramoros-Sihoť napísali: „Tento proces je nezmyselný a nespravodlivý, je to krvavé ohováranie“ [26]. Ruské noviny „Hlas Moskvy“ 21. januára 1914 zverejnili rozhovor s bývalým maďarským ministrom spravodlivosti G. Polonim, ktorý proces negatívne zhodnotil: „Dôkazy pre obžalobu v podstate chýbajú, obžalovaní sú bezprávne zbavení slobody, nešťastní ľudia privedení na mizinu. Tu nejde o politickú agitáciu, ale o náboženskú propagandu“ [27] .

V súvislosti s procesom podal český poslanec Václav Jaroslav Klofáč dňa 9. januára 1914 protestnú interpeláciu v rakúskom parlamente. V budapeštianskom parlamente predložil rovnaký dokument 21. januára 1914 poslanec Anton Beskid [28].

Ľvovské rusofilské noviny Russkoje slovo veľa napísali o neopodstatnenosti obvinenia a krutom zaobchádzaní s väzňami: „Maďari nemajú zľutovanie a strašne prenasledujú slovanské národy, ktoré žijú v Maďarsku. Čoskoro sa v maďarskom meste Debrechin uskutoční súdny proces. Za čo bude v skutočnosti ruský ľud súdený, nikto nevie. Asi preto, že sa nevzdali svojej národnosti, viery a Cirkvi a boli ruskými vlastencami. Obete tohto maďarského súdu sa stanú novou ozdobou hrdinského činu ruského ľudu“ [29].

Opakom bolo hodnotenie pravoslávneho hnutia v publikáciách ukrajinského smeru. Ľvovské noviny Pracja  15. apríla 1914 napísali: „Práve teraz, keď sa pravoslávni a kráľovskí agenti Ruska rozmnožili a uhniezdili v Haliči a na maďarskej Ukrajine, Rakúsko sa ujalo ničenia tohto nebezpečného odpadu. Rakúsko začalo proti ruským agentom konať aj administratívne: prostredníctvom starostov, žandárov a organizovaním súdnych procesov proti nim. V domoch moskovských aktivistov boli vykonané prehliadky a niektorí z nich boli postavení pred súd; bolo proti nim začaté konanie vo veci vlastizrady“ [30].

Po druhom maramorossko-sihoťskom procese zvýšilo gréckokatolícke duchovenstvo a miestna správa kontrolu nad životom uhorských Rusínov. 24. júna 1916 bol v Mukačevskej diecéze zavedený gregoriánsky kalendár. Začali sa práce aj na distribúcii latinskej abecedy namiesto cyriliky s maďarským spôsobom písania písmen. Minister kultúry a osvety vydal nariadenie, podľa ktorého od školského roku 1916/17 musia byť všetky školské učebnice, vrátane učebníc Božieho zákona, tlačené v latinčine /obce/. No keďže sa značná časť duchovenstva a veriacich postavila proti reformám (napr. gréckokatolícky kňaz Augustín Vološin sa domnieval, že cirkevným písmom by mala zostať cyrilika), mukačevský biskup Anton (Papp) 10. novembra 1918 zrušil nariadenie o latinskom písme a gregoriánskom kalendári.

Jurij Danilec

zdroj:
https://pravoslavie.ru/30790.html

foto:
Účastníci spomienkových podujatí venovaných 10. výročiu druhého procesu Maramoros-Sigot.  1924

preklad z rusštiny: Google translate

Poznámky:
/rusini-slovenska/ Štátny archív Zakarpatskej oblasti (ďalej len GAZO). F. 151. Op. 3. D. 1926. L. 38.
/stranky/ Tamže. L. 38 o.
/komponenty/ Prenasledovanie pravoslávnej viery v Ugorščine // Russkaja pravda. 1912. 28. júna. C. 3.
/vybranu-stranku-nie-je-mozne-zobrazit/ List z Ugro Rus // Ruská pravda. 1913. 28. február. s. 5–6.
/dokument/ Pap S.,Fr. Dejiny Zakarpatia: V 3 zväzkoch. Ivano-Frankivsk, 2003. V. 3. S. 546.
/kontaktny-formular/ GAZO. F. 151. Op. 3. D. 1926.L. 52v.
/mapa-stranky/ Ugorský gréckokatolícky biskup o rozšírení pravoslávia u Rusínov // Kanadský Rusín. Winnipeg. 1912. 25. máj. C. 2.
[8] Prenasledovanie pravoslávnej viery. Sláva nášmu Bohu a česť trpiacim Marmoros-Sihota v rokoch 1914-1934. Mukačevo, 1934. S. 4.
/e-rusynforum/ Beskydský. Ako maďarská vláda a uniati pripravili marmorošský proces // pravoslávny ruský kalendár. Ladomírová na Slovensku, 1930, s. 58–59.
/o-rusinoch/ Čo sa jedáva v Uhorshchine // Ruská pravda. 1913. 18. apríla. C. 4.
/fotogaleria/ Beskid K.Monstrošní proces v Marmarošské Sihoti. Hust, 1926, s.19.
/kontakty-a-linky/ Právo a Caroslavl // Pratsya. (Ľvov). 1914. 15. apríla. C. 2.
/inforusin/ Obete rusofilskej propagandy pred súdom // Obchod a nové slovo. Ľvov. 1913. 29 truhlica. C. 1.
/nase-knihy/ Dilo a nové slovo. 1914. 1. septembra. C. 1.
/male-pribehy/ Dilo a nové slovo. 1914. 5. septembra. C. 2.
/andrej-hvozda/ Svedectvo o. Aleksiya (Kabalyuk) na súde s Ugro-Rusmi // leták Pochaev. 1914. 15. januára. s. 7–8.
/rusinski-zidia/ Patriot Zakarpatskej Rusi // Naša vlasť: Kalendár na rok 1921. Springfield, Vt. USA: Edícia ruského sirotinca, 1920. S. 15.
/pomahala-som-partizanom/ Ruský provokatér v Ugorshchine // Dilo. 1914. 5 prudký. C. 4.
[19] Gr. Bobrinsky na súde // Dilo. 1914. 5 prudký. C. 3.
[20] Rusofilské hnutie v skhidniy Ugorshchina // Dilo. 1913. 10 truhlica. C. 3.
[21] Beskid K.Monstrošní proces v Marmarošské Sihoti. S. 14.
[22] Tamže. S. 27.
[23] Grabets M.K histórii procesu Marmorosh. Užhorod, 1934. S. 20.
[24] Z histórie obnovy pravoslávnej viery na Juhokarpatskej Rusi // Pravoslávny ruský kalendár na rok 1930. Vladimirova, 1929. S. 63.
[25] Tamže.
[26] Khalus P.Aleksii Kabalyuk – nezničiteľný obranca Zakarpatskej ortodoxie // Kresťanská vlasť. 1996. 19. truhlica. S. 5.
[27] Proces s Ugro-Rusmi // Hlas Moskvy. 1914. 21. januára. C. 4.
[28] Z Karpatskej Rusi // Ruský hlas. Ľvov. 1922. 6. januára. C. 4.
[29] Pod maďarským jarmom // ruské slovo. Ľvov. 1913. 3. októbra. C. 2.
[30] Právo a Caroslavia. C. 2.
/obce/ Zakarpatskápravoslávna cirkev P. v Zakarpatsku // Pravoslávny bulletin. 1948. Číslo 5. S. 146–157.

Aktuality

Zobraziť všetky
20.05.2024

V Starij Ľubovni odbŷv s’a jubilejnŷj 15-ŷj Sejm Rusyňskoj obrodŷ na Sloveňsku

Na posadi predsedŷ bŷv potverdženŷj Martin Karaš. V Starij Ľubovni odbŷv s’a jubilejnŷj 15-ŷj Sejm Rusyňskoj obrodŷ na Sloveňsku V nediľu 19-ho maja 2024-ho roku zŷšly s’a v Starij Ľubovni delegatŷ i hosti na jubilejnim 15-im Sejmi Rusyňskoj…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
20.05.2024

„Jenom deset dní nepil, a ejhle! Umřel.“

K alkoholismu na Podkarpatské Rusi   V 19. století se začaly objevovat spolky propagující střídmost a abstinenci a došlo také k  lékařskému popsání následků popíjení alkoholu. Nepřekvapí, že mnohé oblasti a  společenské skupiny byly k těmto názo…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
19.05.2024

Vychvaľovaný aj kritizovaný Edvard Beneš

Aký bol politik, ktorý doplatil na krutosť dejín V máji pred 140 rokmi sa narodil druhý československý prezident Edvard Beneš. Čo v skutočnosti „napáchal“, čo ho k tomu viedlo a v čom mu jeho vášniví kritici krivdia? V českom Senáte sa bud…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
19.05.2024

Beneš sa Mussoliniho neobával. Pred 100 rokmi s ním vyjednal medzištátnu zmluvu

V polovici mája 1924 rokoval československý minister zahraničných vecí Edvard Beneš v Ríme s talianskym premiérom Benitom Mussolinim. Výsledkom rokovaní bola československo-talianska zmluva o srdečnej spolupráci. Československý minister zahrani…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
18.05.2024

Rozhovor. Veľa závisí aj od toho, v akej rodine človek vyrastá

Ocenený Marián Marko: Zbožňoval matematiku, páčilo sa mu povolanie rušňovodiča, je z neho herec Už takmer 25 rokov šéfuje jedinému rusínskemu divadlu na Slovensku so sídlom v Prešove. S úsmevom konštatuje, že hercom sa stal vlastne vďaka svoj…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
16.05.2024

Atentáty v našich dejinách  

O život išlo Masarykovi, Hlinkovi, Tisovi a ďalším Ani medzivojnová československá demokracia sa nevyhla atentátom či aspoň neúspešným pokusom. Po atentáte na Roberta Fica sa začali objavovať varovania, že prudká polarizácia slovenskej spolo…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej

Naše obce

Zobraziť galérie

Ujko Vasyľ


Zvada.
-Vy ste takyj nemožnyj... ! Kiby ste byv mij muž, ta by jem vam do kavy dala jed...!
-Kiby vy ste byly moja žena, ta ja by jem ju rad vypyv...!
Zobraziť viac
Náhľad publikácie

Československý svět v Karpatech

Československý svet v Karpatoch

Čechoslovackyj svit v Karpatach

Reprezentatívna fotopublikácia
Objednať