Dva pruhy už nestačia

Na rýchlocestu R4 do Poľska sa robí ďalšia štúdia za stovky tisíc.

Štát zatiaľ nerozhodol ani o forme financovania autostrády z Prešova na severnú hranicu.

Štát stále nevie, ako sa bude stavať a financovať výstavbu rýchlostnej cesty R4. Šesťdesiatkilometrová erštvorka z Prešova na sever k poľským hraniciam má byť pritom súčasťou medzinárodného koridoru Via Carpathia, ktorý prepojí Baltské a Egejské more.

V teréne zatiaľ vidieť len realizáciu dvoch úsekov obchvatu Prešova. Zvyšných deväť častí od Kapušian po štátne hranice sa stále rieši iba na papieri.

Národná diaľničná spoločnosť (NDS) od leta minulého roka pripravuje aktualizáciu štúdie realizovateľnosti. Konzorciu firiem Dopravoprojekt a HBH Projekt za ňu zaplatí bezmála 337-tisíc eur (bez DPH).

Štúdia by mala dať odpoveď na to, či má význam stavať cestu v plnom profile (teda štyri pruhy) a ako sa bude jej výstavba financovať.

Odpovede na tieto otázky sa však už v minulosti zisťovali. Pôvodná štúdia z roku 2014 posudzovala trasovanie aj šírku budúcej rýchlostnej cesty.

Ako najlepšie riešenie z nej vyšlo postaviť väčšinu rýchlocesty, a to od Lipníkov po štátnu hranicu, v dvoch pruhoch: „Je zrejmé, že štvorpruhová rýchlostná komunikácia je v danom území dopravne predimenzovaná, a preto ekonomicky nezdôvodniteľná.“

Na otázku financovania mala zasa odpovedať minuloročná štúdia Výskumného ústavu dopravného (VÚD), ktorá porovnávala verejno-súkromné partnerstvo (PPP) a štátny rozpočet s podporou eurofondov.

V článku sa dočítate:
Prečo je nutné robiť novú štúdiu na rýchlocestu R4,
koľko pruhov by mala mať,
koľko by mala stáť a ako sa dá na nej ušetriť,
kedy sa začne stavať?
Pripravovali dva pruhy
Otočka v počte jazdných pruhov sa zdá definitívna. Rezort dopravy vlani na jeseň rozbehol tender na dokumentáciu pre územné rozhodnutie pre R4 so štyrmi pruhmi.

Hovorkyňa ministerstva dopravy Petra Poláčiková tvrdí, že aktualizácia štúdie je potrebná, lebo má zhodnotiť aktuálne potreby dopravy a bude obsahovať aj analýzu nákladov a prínosov.

Bývalý analytik Útvaru hodnoty za peniaze (ÚHP) Patrik Turzák, ktorý sa venoval dopravným projektom, vo svojom blogu pripomína, že štát v rámci R4 doteraz pripravoval 18 kilometrov zväčša dvojpruhových ciest. Zmenu na štyri pruhy podľa neho rezort dopravy ani NDS nevysvetlili.

Aktualizáciu štúdie schvaľuje, ale pripomína, že by sa v nej mali posúdiť rôzne riešenia, a to dvojpruhová, trojpruhová aj štvorpruhová cesta s nižšou povolenou rýchlosťou.

Ako príklad uvádza Poľsko, ktoré stavia svoju diaľnicu S19 k slovenskej hranici ako úzku štvorpruhovú cestu bez odstavných pruhov a s povolenou rýchlosťou 100 km/h, čím šetrí peniaze. „Pri nižšej rýchlosti je možné navrhnúť ostrejšie zákruty a lepšie kopírovať terén,“ vysvetľuje Turzák pre INDEX.

Diaľničiarom vyčíta, že ešte pred spracovaním prognózy vývoja dopravy rozhodli, že v štúdii sa posúdia len štvorpruhové cesty, ktoré umožňujú jazdu rýchlosťou 130 km/h. Tie sú drahšie ako užšie cesty v Poľsku.

Riaditeľ Inštitútu pre dopravu a hospodárstvo Ondrej Matej si myslí, že R4 by sa mala postaviť štvorpruhová. Argumentuje príkladom tunela Branisko, ktorý sa staval len s dvoma pruhmi a v súčasnosti už kapacitne nestačí súčasnej doprave: „Ak by sa ihneď staval ako štvorpruh, tak by sme ušetrili asi 400 miliónov eur.“

Poliaci stavajú lacnejšie
Koncom roka 2022 ministerstvo dopravy odhadlo, že výstavba R4 so štyrmi pruhmi môže stáť 1,7 miliardy eur.

„Stavebné náklady na jeden kilometer tak majú byť takmer 27 miliónov eur. Poliaci stavajú svoju S19 asi za polovicu, teda 14,5 milióna eur na kilometer,“ vypočítava Turzák.

Náklady na výstavbu dvojpruhovej R4 odhadol rezort dopravy na 18,4 milióna eur na kilometer, čo je tiež viac ako pri poľskej štvorpruhovej ceste. „Možno je odhad nákladov úplne zlý a možno je R4 naprojektovaná nevhodne a zbytočne draho," hovorí Turzák.

Podľa Poláčikovej sa diaľnice nedajú porovnávať podľa priemerných nákladov na jeden kilometer, pretože nejde o dva identické úseky.

Rozdiel nemusí byť len v teréne, ale aj v technickom riešení a šírke vozovky. Poliaci majú iné normy na šírku ciest ako Slovensko, vysvetľoval vlani v rozhovore pre INDEX dopravný analytik ÚHP Rastislav Farkaš.

Vláda preferuje PPP
Pokiaľ ide o financovanie rýchlostnej cesty R4, Poláčiková tvrdí, že vlaňajšia analýza VÚD, ktorá stála takmer 80-tisíc eur, má odlišný obsah ako štúdia uskutočniteľnosti.

K akým záverom prišla štúdia VÚD, nie je jasné, lebo nie je verejná, čo Poláčiková vysvetľuje tým, že slúži len na interné účely ministerstva.

Vo všeobecnosti však Ficova vláda preferuje výstavbu diaľnic cez PPP projekty s odôvodnením, že na alternatívny spôsob v štátnom rozpočte nie sú peniaze a cesty budú takto hotové skôr. Pri PPP výstavbu diaľnice financuje súkromný investor, ktorému ju potom štát postupne spláca.

Turzák tvrdí, že PPP nie sú vždy rýchlejšie a lacnejšie, pričom spomína negatívne skúsenosti z Nemecka. Spochybňuje tiež nápad NDS vysúťažiť všetky úseky R4 naraz, čím by sa podľa diaľničiarov ušetrilo.

Opäť poukazuje na Poliakov, ktorí kúskujú výstavbu svojej rýchlocesty na desať- až 15-kilometrové úseky: „Zabezpečujú tým konkurenciu vo verejnom obstarávaní a znižujú riziko, že problémy s jedným dodávateľom ovplyvnia celú výstavbu.“

Naopak, Ondrej Matej si myslí, že ak sa budú naraz súťažiť všetky úseky R4 až po poľskú hranicu cez PPP, bude o tento projekt veľký záujem a cenu to stlačí nižšie, ako keby rýchlostnú cestu staval štát.

Termíny v nedohľadne
Už v roku 2018 ministri dopravy Slovenska a Poľska podpísali dohodu o tom, že do roku 2028 sa prepoja rýchlostné cesty v Barwinku a vo Vyšnom Komárniku.

Podľa aktualizovaného diaľničného harmonogramu sa investície do výstavby väčšiny R4 nechystajú minimálne do roku 2032. Výnimkou je úsek pri Lipníkoch.

Jednotlivé časti rýchlostnej cesty sú v rôznych, zväčša úvodných štádiách prípravy. Rezort dopravy predpokladá, že dokumentáciu pre územné rozhodnutie zabezpečí do polovice roka 2025, potom bude nasledovať majetkovo-právne usporiadanie.

Konkrétny termín začatia výstavby nesľubuje. „Všetky termíny budú závisieť od rozhodnutia, akým spôsobom sa bude stavba R4 financovať,“ dodáva Poláčiková.

V materiáli rezortu dopravy o výstavbe R4 z konca roka 2022 sa hovorí o troch možných dátumoch podpisu zmluvy so zhotoviteľom. Optimálny je v roku 2030, základný v roku 2031 a reálny až v roku 2036.

Prvé dva termíny prichádzajú do úvahy, ak v procese nenastanú žiadne zdržania a dôjde k úprave zákonov, ktoré zrýchlia výstavbu diaľnic. Minister dopravy Jozef Ráž (Smer) už na vláde presadil zákon o strategických investíciách, ktorý by mal zrýchliť povoľovacie procesy.

Analytik Ondrej Matej považuje začiatok výstavby v roku 2032 za reálny, ak vláda a rezort dopravy prestanú „vajatať“ a konečne rozhodnú, že R4 sa bude stavať formou PPP. Na porovnanie, Poliaci tvrdia, že svoju cestu po slovenskú hranicu dokončia do roku 2026.

Jozef Ryník, redaktor

zdroj:
https://index.sme.sk/c/23287707/studia-vystavba-rychlostna-cesta-r4-presov-do-polska.html

foto: 
Plánované úseky rýchlocesty R4 (zdroj: Ministerstvo dopravy)