Dvojaká národnosť môže priniesť rôzne interpretácie výsledkov

Menšiny zmenu v procese príprav novej metodiky sčítania neprijali jednohlasne, výsledkom bol len kompromisný súhlas.

Sčítanie obyvateľov na Slovensku sa stalo zásterkou na politické hry. Nestalo by sa ňou, keby sa robilo zaužívanou metodikou. Pred nami je však zásadná zmena. Prvýkrát sa v sčítacej kolónke na formulári objavuje možnosť uviesť si dve národnosti naraz. Ak to pritiahneme za vlasy, novým sčítaním nám tu možno pribudnú okrem Slovákov, Rómov, Čechov či Rusínov aj Slovákočesi, Maďaroslováci, Rómoslováci či Rusínomaďari.

Poviete si – čo je to za rébus pre štatistický úrad? Máte pravdu, rébus je to nielen preň, pritom jeho riešenie doteraz nik nezverejnil. Ale k tomu sa dostaneme neskôr.

Čo sa udialo predtým
Najprv treba uviesť, že národnostné menšiny – na Slovensku je ich oficiálne 13 – sa na rokovaniach o príprave novej metodiky zúčastňovali dva roky. Novinku pretláčala za bývalej vlády okrem iných strana Most-Híd s podporou úradu vlády. Keď sa proces dostal na hlasovanie do Výboru pre národnostné menšiny a etnické skupiny, tie menšiny, ktorým sa novinka zapáčila, prehlasovali tie, ktorým nevyhovuje – hlavne Rusínom, Srbom a aj niektorým Maďarom. Prečo práve týmto národnostiam?

Nuž, málokto vie, že Rusíni sú minorita, ktorej početnosť stúpla v dvoch sčítaniach najvýraznejšie, vďaka čomu sa v posledných rokoch legitímne zvýšilo aj financovanie tejto pomaly vymierajúcej autochtónnej menšiny. Tej, ktorej žiadna vláda za takmer 20 rokov napriek upozorneniam Bruselu nedokázala zabezpečiť vzdelávanie v rodnom jazyku, tabuľkový zákon v praxi ani niektoré ďalšie práva. Pritom – okrem Rómov, ktorí však majú celý rad iných foriem pomoci – ide o jedinú menšinu bez materského štátu, takže jej jediná podpora visí „na šnúrke od gatí“ vládnych štruktúr.

V prípade Srbov ich predstavitelia na čele so zástupcom Stanem Ribičom taktiež rázne odmietajú dvojakú národnosť. Srbov zaujímalo, prečo sa po novom rozhodlo o výbere dvoch a prečo nie rovno troch alebo štyroch národností súčasne? Podľa Ribiča nová metodika ľudí len dezorientuje, nikto zámer takýchto zmien nevysvetlil a najmä, ako tvrdí Ribič, čo keď sa ukáže, a to sa podľa neho ukáže, že to nie je najlepšie rozhodnutie – kto zaň bude zodpovedný?

Pripomeňme ešte stanovisko zástupkyne – zrejme len časti – maďarskej menšiny Edit Bauerovej. Tá vyjadrila pochybnosti preto, lebo sa stratí možnosť porovnávania v čase, napríklad procesu asimilácie. Navyše ďalší osud údajov, pokiaľ ide o ich interpretáciu a využitie, považuje Edit Bauer za neistý.

Toľko minulosť. Faktom je, že menšiny v procese príprav novej metodiky zmenu neprijali jednohlasne, výsledkom bol len kompromisný súhlas, ale všetci ho akceptovali.

Politické hry
Sčítanie si naše štátne orgány nastavili na február 2021. No v januári, mesiac pred odštartovaním cenzu, sa niektorí politici zobudili a zverejnili svoje výhrady proti novej metóde, podobne aj štatistický úrad – každý však s inou motiváciou.

Motivácia politikov vyvoláva otázniky – žeby šlo o politické hry? A štatistický úrad, ktorý sa už z podstaty veci dávno musel pripravovať na novú metodiku, zrejme „šiel“ v januári v nesprávnom čase okolo nesprávneho politika, tak sa s ním zaplietol… V každom prípade bolo zarážajúce, že na výhrady voči novej metodike bolo dosť času predtým. Mútiť vodu pár týždňov pred spustením takej komplikovanej akcie, ako je sčítanie, ubralo na dôveryhodnosti tak politikom, ako aj vedeniu štatistikov.

Aby bolo jasné, cieľom tohto článku nie je narúšať metodiku sčítania. Chce skôr poukázať na riziká a nedotiahnutosť riešenia, ktoré, ako tvrdí štát, má priniesť benefity, no jeho úspešnosť je za dnešného stavu problematická. Poďme totiž ďalej a poodhaľme aj iný kontext.

Porovnanie so svetom
Cenzus sa u nás robil dlhé desaťročia metódou, ktorej základom bolo, aby sa osoba prihlásila k jednej národnosti – k takej, akú si sama zvolí. S týmto vždy doteraz Slovenskú republiku akceptovali medzinárodné inštitúcie – aj tie európske pri našom vstupe do Európskej únie –, pretože vedeli, že má historické opodstatnenie. Moderný svet – reprezentovaný kým? – však od nás po novom žiada, aby sme sa prispôsobili moderným trendom. Lebo Maďarsko, Česko a Poľsko sa už prispôsobili a povoľujú prihlásiť sa k dvojakej národnosti. Prečo teda nie aj Slovensko? Ale prečo áno? Veď zase iní členovia Únie, napríklad západné štáty a v bližšom regióne Slovinsko či Rumunsko, dvojakú národnosť nezavádzajú.

Poďme však k iným argumentom. Prečo sa krajina ako Slovensko, ktorá má jednu z najtvrdších azylových politík v Únii a ktorá sa vzpiera prijať akýchkoľvek emigrantov, bez relevantného zdôvodnenia prikláňa k otvorenejším podmienkam v národnostnej identifikácii? Ďalším z argumentov zástancov zmeny bol aj nárast zmiešaných manželstiev. Kto ho podložil prieskumom? Rovnako sa predsa registruje aj nárast jednorodičovských rodín, kde dilema dvojakej identity nevzniká. Čo ak sa v praxi vyrovnáva nárast podielu mixovaných s podielom jednorodičovských rodín? Vyhodnotil to niekto?

Je navyše paradoxom, že skomplikovanie sčítania a jeho zapracúvanie do verejných politík prichádza v čase odbyrokratizovania štátnej moci. Odbúrava sa zber zbytočných dát medzi občanom a úradmi. V sčítaní však ideme opačne – k náročnejšiemu a potenciálne viac zraniteľnému zberu dát a k nárastu rizika, že sa s nimi bude nejasne zaobchádzať. Interpretáciu nových dát totiž ani úrad vlády, ani štatistici doteraz nezverejnili.

Porovnanie sčítania u susedov
Naopak, v prospech štatistického úradu treba povedať, že starý koncept presadzoval už počas prípravy novej metodiky. Úrad upozorňoval, že napríklad v Česku, kde sa v cenze poskytla možnosť vyznačiť dvojakú národnosť, ju využilo len 1,6 percenta obyvateľov. Úrad ďalej dôvodil: „Jednou z identifikovaných nevýhod je náročnosť spracovania. Číselník národností v českom cenze mal 426 jednotlivých kódov a až 4/5 z nich pripadli na rôzne kombinácie dvoch národností.“

Ďalšími krajinami, kde sa umožnila dvojaká národnosť, boli Poľsko a Maďarsko. Vezmime však do úvahy, že napríklad v Maďarsku to treba dať do súvisu so situáciou po 1. januári 2011. Vtedy začal platiť zákon, podľa ktorého môže každý, kto mal občianstvo na území bývalého Uhorska, a aj jeho potomok požiadať o maďarské občianstvo, t. j. začal platiť zákon o zjednodušenom prinavrátení občianstva. V médiách to označili aj za „prisvojovanie si občanov iných krajín“. Do tohto konceptu krásne zapadá i možnosť voliť si dvojakú národnosť.

Náš štatistický úrad v procese príprav sčítania zdôraznil ešte jeden argument: „… v prípade dvojakej národnosti je potrebné počítať aj s poklesom počtu tradičných národnostných menšín. Naznačuje to vyššie spomínaný prípad Českej republiky.“ Medzi riadkami teda z jeho argumentácie vyplýva, že naň môžu doplácať malé autochtónne menšiny, napríklad spomínaní Rusíni so stáročnou históriou na našom území.

Na to nadviažem svojím predpokladom, ktorý si dovolím podložiť vlastnými skúsenosťami: človek, ktorý už raz sebe alebo svojmu potomkovi uvedie v sčítaní dvojakú národnosť, tým spôsobí prvé nahlodanie svojej pôvodnej identity. Umožní, že neskôr, v ďalšom sčítaní, sa jeho národnostne nalomený potomok ľahšie strasie nánosu svojho pôvodu, z odkrojenej polovice odkrojí druhú a bude si uvádzať už len „novú“ národnosť. Lebo únik od tradičnej národnosti predkov už zaňho v rodine vyriešil niekto dávno pred ním. Takto nám dvojaká národnosť urýchli asimiláciu najmä malých autochtónnych menšín.

Dôsledky a zodpovednosť
Dosahy, ktoré nastali v troch spomínaných susedných krajinách po tom, ako sa tam umožnil cenzus s dvojakou národnosťou – pritom v každej krajine s trocha inou interpretáciou –, nepoznáme. Aký bol sumár plusov či mínusov? Najhoršie je, že na Slovensku doteraz nikto ani nezverejnil spôsob výkladu dát, ktoré sa u nás v aktuálnom sčítaní získavajú novou metodikou, či sa bude napríklad počítať prvá hlavná národnosť, druhá ako vedľajšia alebo budú obe rovnocenné a podobne. Čiže nikto nenesie ani zodpovednosť za dôsledky, ktoré to narobí v našej verejnej politike.

Táňa Rundesová
Autorka bola členkou expertnej pracovnej skupiny na prípravu metodiky sčítania 2021,
je členkou Okrúhleho stola Rusínov Slovenska

Zdroj:
https://dennikn.sk/2274414/dvojaka-narodnost-moze-priniest-rozne-interpretacie-vysledkov/?ref=mpm