Fotografka a dizajnérka Jitka Kopejtková má korene v Habure, k Andymu to mala na skok
Renomovaná fotografka, výtvarníčka a umelkyňa street artu Jitka Kopejtková vníma svet cez farby. Zaoberá sa kolážou a grafitmi, no jej najväčšou srdcovkou je autentické zachytenie strhnutého plagátu.
MEDZILABORCE. Múzeum moderného umenia Andyho Warhola pri príležitosti výročia jeho narodenia pripravilo v spolupráci s Jitkou Kopejtkovou mnohé workshopy.
Slovensko-rusínske korene
Jitka sa narodila v Prahe, kde zotrvala dodnes. Korene jej rodiny však siahajú až k nám. Akési vlastenecké puto, no najmä vzácnosť starých rodičov ju každé letné prázdniny prilákali do obce Habura, odtiaľ pochádzala aj jej mamka. Tu sa postupne rodil jej záujem o umenie. Do neďalekých Medzilaboriec to bolo na skok, tak ich navštevovala deň čo deň s jasným cieľom cesty, a to návštevou Múzea moderného umenia Andyho Warhola. „Hneď ako otvorili múzeum, som ho navštevovala pravidelne. Chodila som sem každodenne, dokonca ma neskôr začali púšťať zadarmo, lebo som deň čo deň platila vstupné,“ povedala dnes už uznávaná umelkyňa a milovníčka Andyho tvorby.
Dovolenka so svokrou
Najväčší zlom v pohľade na umenie priniesla obyčajná dovolenka v Paríži, kam ju zobrala jej svokra so slovami, že Paríž musí jednoducho vidieť a zažiť. „Tam ma zaujala opustená fľaša vína. Vyfotila som ju a odvtedy fotografujem stále. Dokumentujem, čo sa na ulici deje, zároveň ju už vnímam celkom inak. Vtedy som v parížskych uličkách narazila aj na grafity, čo u nás veľmi známe nebolo a od toho momentu som tomu prepadla. Začala som sa zaujímať o techniky, možnosti a sama som začala aj niečo tvoriť,“ pripomenula si zlomovú dovolenku.
Krok po kroku
Svoju domácu zbierku diel spočiatku tvorila len pre vlastné potešenie. Ako samouk získavala informácie z kníh, internetu, návštev street art festivalov či samotnou komunikáciou s umelcami z tohto oboru. Čo jej nepriniesla umelecká škola, to Jitke dala škola života a ulica. O jej výtvory doma dlho zakopával manžel, až do chvíle, keď ich neobjavila kamarátka. „ V tom čase jej na zámku Mladá Vožice vypadla výstava, tak sme využili moje diela. Videlo to okolo dvetisíc ľudí a polovica sa stihla aj predať,“ povedala o svojej prvej výstave. Po prvotnom úspechu sa stali vernisáže pravidlom. Neskôr k ním pribudli aj prednášky pre širokú verejnosť a všetkých priaznivcov street art smeru. Avšak najhlavnejším dodnes ostalo autentické zachytenie strhaných plagátov, nelegálnych výlepov čí billboardrov. To sa posunulo až na úroveň priemyselného dizajnu. Záujemcovia tak majú možnosť zadovážiť si dizajnové platobné karty, kolekciu nábytku, obaly kníh či tričká, ktorých autorkou je samotná Jitka.
Prednášky v Medzilaborciach
Umenie street art sa teší čoraz väčšej aktuálnosti a záujmu zo strany verejnosti. Prednášky na tému spojenú s týmto druhom umenia vyhľadávajú nielen mladí ľudia či školy, ale aj študenti univerzity tretieho veku. Pravé pri príležitosti výročia narodenia Andyho Warhola pripravila Jitka v spolupráci s Múzeom moderného umenia Andyho Warhola v Medzilaborciach zaujímavé aktivity. „Jeden deň je zameraný na prednášky ohľadom street art. Všetci návštevníci si môžu vyskúšať, ako sa robí grafity a skúsiť si prácu so sprejom. Pre najmenších mám pripravené omaľovanky. Nasledujúci deň je zameraný na klasickú papierovú koláž. Opäť sato začína prednáškou o vzniku, cez históriu až po súčasnosť. Návštevníci si budú môcť spomínané techniky aj vyskúšať a niečo aj sami vyrobiť,“ povedala o pestrých aktivitách, ktoré pripravila.
Potrebný je rešpekt
Aj vďaka workshopom oboznamuje verejnosť o hraniciach, ktoré street art má. Je potrebné mať na pamäti, že síce ide o umenie, no vždy je to nelegálne. Dôležitá je prevencia a vštepovanie rešpektu k historickým budovám, ktorých znehodnotenie sprejom je závažným skutkom. „Grafity musia mať myšlienku, nie je to o tom, že niečo nastriekame na stenu. To sa vníma ako vandalizmus. Potrebná je prevencia, kde mladým ľudom vysvetlím, že k stavbám treba mať rešpekt. Tiež im dám vyskúšať si, ako sprej funguje. Potom sami prídu nato, že im to smrdí, majú špinavé ruky a je to náročná práca. Už sa nevyberú a nepostriekajú len tak kade čo. Keď už, tak rozpadnuté budovy a opustené továrne,“ povedala.
Matka a manželka s umeleckou dušou
Ďalšou obľúbenou záležitosťou sú aj spomínané koláže, ktoré vytvára v noci, keď jej najbližší už dávno spia. „Som normálna matka od rodiny, varím a starám sa aj o záhradu, ale i tu vždy nájdem nejakú inšpiráciu. Aj keď podávam jedlo, vyzerá to umelecky. Ale ak ideme na dovolenku, venujem sa výlučne rodine, vtedy je na prvom mieste. Jedine, ak by ma niekto zastavil a začal sa so mnou opäť baviť o umení,“ dodala s úsmevom.
Michaela Jurcová
Aktuality
Zobraziť všetky30.04.2023
2% z Vašich daní. Uchádzame sa o Vašu priazeň
Združenie inteligencie Rusínov Slovenska
IČO: 31 770 746
právna forma: občianske združenie
IBAN: SK5509000000005146855776
kontakt: rusyn@centrum.sk
Oblasť pôsobenia: kultúra, kultúrno-osvetová činnosť
*******
Informácie o u…
30.03.2023
Seriál STALO SA PRED 105 ROKMI (a)...
105. VÝROČIE VZNIKU SPOLOČNÉHO ŠTÁTU ČECHOV, SLOVÁKOV A RUSÍNOV.
VERSAILLSKA MIEROVÁ ZMLUVA 1919-2019. Začlenenie PODKARPATSKEJ RUSI do ČSR
20. decembra 1916
Na ponuku ústredných mocností reagoval prezident USA W. Wilson. Obrátil sa ku v…
29.03.2023
Posledný zhasne...
„Amerikán“ Warhol z rodiny emigrantov preslávil Medzilaborce, tie sa dnes vyľudňujú (reportáž)
Medzilaborce sú jedným z miest, ktoré ukazujú príčiny vysokej popularity populistov a extrémistov. Odišiel odtiaľ každý šiesty. Primátor spomína ep…
28.03.2023
Vojna na Ukrajine môže pomôcť rozvoju Zemplína
V hre je diaľnica Bratislava – Užhorod aj nové hraničné prechody
Slovensko-ukrajinské pohraničie by sa donedávna dalo nazvať perifériou Európy, čo veľmi zaujímavo opísal Andrej Bán vo svojej knihe Slon na Zemplíne.
Ruská agresia, ktorá sa …
27.03.2023
Ivan Pop: Osobnosti našich dějín - GRABAR (Dobrjanská) Olga Adolfovna
GRABAR (Dobrjanská) Olga Adolfovna (pseudonym Olga Chrabrová) (*25.12.1843, Banská Šťavnica, dnes Slovensko - † květen, 1930, Moskva, Rusko), rusínská politička rusofilského směru. Dcera rusínského politika A. Dobrjanského, manželka poslance u…
13.03.2023
Keď pripadla Podkarpatská Rus Sovietskemu zväzu, desať rokov sa nemohli vysťahovať za otcom do Československa
Za socialistickou železnou oponou existovala ešte jedna železná opona. Práve tá rozdelila rodinu Popovičovcov z Mukačeva na desať rokov. Otec žil v Bratislave, jeho manželka s tromi deťmi zatiaľ živorila len kúsok za československou hranicou, v …
Naše obce
Zobraziť galérieUjko Vasyľ
Teta Paraska:
-Bars ťazko vychovavaty syna, kotroho ti porodyla svekra...

Československý svět v Karpatech
Československý svet v Karpatoch
Čechoslovackyj svit v Karpatach
Reprezentatívna fotopublikácia
Objednať