Gorali už po šiestykrát predviedli vo Svidníku svoj nezameniteľný folklór
Občianske združenie JAMARO v spolupráci s mestom Svidník a Zwiazkem Podhalan Oddielom Zakopané pripravili pre milovníkov folklóru v poradí už 6. ročník Prehliadky goralského folklóru.
Hudba, tanec, spev, nezameniteľný folklór, zvyky a tradície, toto všetko sa snúbilo v sobotu 26. novembra v Dome kultúry vo Svidníku. Na podujatí sa predstavil Zespol Klimka Bachledy zo Zakopaného, ktorý vznikol v roku 1952 v Zakopanom. Od roku 1957 pôsobí pod krídlami Zwiazku Podhalan. Prezentuje folklór Skalneho Podhalia - tanec, spev, hudbu, ale aj jazyk a obyčaje, ktoré sú na Podhalí živé a bohaté dodnes. Súbor sa prezentoval v mnohých regiónoch Poľska, vo veľkej časti Európy a tiež na festivale v Turecku, účinkoval v mnohých TV a rozhlasových programoch. Dodnes pôsobí v súbore okolo 300 členov.
V tomto roku oslávil súbor sedemdesiate výročie svojho založenia. Pomenovaný je po legendárnom Klimkovi Bachledovi,ktorý bol poľský goral, horský sprievodca, člen Tatrzańskiego Ochotniczego Pogotowia Ratunkowego, prvý poľský horský záchranár, ktorý tragicky zahynul idúc na pomoc človeku v Tatrách.
Už tradične je súčasťou podujatie i pasovanie za Gorala Jozefom Pitoňákom zo Ždiaru. V tomto roku bol pasovaným Jozef Dirga. Už jeho samotné rodisko ho predurčilo stať sa milovníkom a ochrancom Tatier. Z jeho rodnej dediny bolo vidieť končiare štítov našich veľhôr. Prvú väčšiu pešiu túru, ktorú absolvoval v roku 1961 z Hrebienka na Bilíkovu chatu ho chytila za srdce. Celý život pracoval v tatranských hoteloch a vypomáhal v tatranských chatách. Aj počas vojenskej služby bol prítomný priamo v areáli Štrbského Plesa počas trvania celých dvadsiatich ôsmich majstrovstiev sveta v lyžovaní. Ako brigádnik bol tiež nosičom na Téryho, Zbojnícku, Zamkovského chatu.
Pred 51. rokmi 20.novembra 1971 po úspešnom absolvovaní podmienok, čakacej doby a zložením sľubu bol zaradení za riadneho člena: DOBROVOĽNÉHO ZBORU TATRANSKEJ HORSKEJ SLUŽBY. Na Vysoké Tatry a na chatu Kamzík rád spomína, prežil tam krásne mladé roky. Na Kamzíku stretol aj svoju manželku, s ktorou žije už viac ako jedno "polstoročie". Je vďačný za to, že už viac ako 60 rokov mu je dopriate spoznávať krásy Tatranskej prírody, ľudí, hotelierov a chatárov. Celý život sa držím príslovia: "VŠETKO JE DO ČASU, ŽENA DO SMRTI A PÁN BOH NA VEKY."
Človek, bez ktorého si je Prehliadku goralského folklóru len ťažko predstaviť je aj František Lizák z Bokše, pôvodom z goralskej obce Lendak. Na heligónke hrával jeho otec i starý otec. Veľmi sa mu to páčilo, tak sa to naučil aj on. Dnes je heligónka jeho neoddeliteľnou súčasťou a jeho prejav ulahodí každému, kto má rád úprimný, prirodzený ľudový prejav - ako sa hovorí - taký od srdca. Na 6. ročníku sa predstavil spolu so svojimi dvoma synmi Matejom a Tomášom.
Hosťom 6. ročníka podujatia bol pán Martin Brxa, ktorý sa predstavil spevom a hrou na píšťalách, trombite, či fujare. Martin Brxa je ľudový remeselník z obce Turany, ktorý sa venuje výrobe tradičných slovenských pastierskych predmetov od útleho detstva. Už pred školou sa vo svojom voľnom čase venoval spracovaniu dreva, kože a kovov. Po ukončení strojárstva na strednej odbornej škole začal navštevovať rôznych starých majstrov, ktorí mali dlhoročné skúsenosti vo svojom remesle. Od týchto majstrov sa naučil obrovské množstvo vecí a tradičných techník, ktoré sa získavajú dlhé roky iba z pokolenia na pokolenie. Všetky poznatky podľa možností zdokonaľoval a používa ich vo svojich výrobkoch, aby bola naša kultúra čo najlepšie zachovaná pre ďalšiu generáciu.
Na podujatí vystúpila aj Goralská ľudová hudba Bratia Jendrichovskí z Novej Ľubovne, ktorá bola založená v roku 1998. Skupinu tvoria traja bratia - Stanislav, Peter a Daniel. Nástrojové obsadenie dopĺňa akordeón, na ktorom hrá Pavol Veselovský, taktiež rodák z Novej Ľubovne. Poslaním ľudovej hudby Bratov Jendrichovských je uchovávanie a prezentácia goralskych ľudových piesní a tradícií v ich pôvodnej podobe a šíriť pri tom dobrú náladu a radosť z hudby.
Záver podujatia patril nepísanej hymne goralov „Góralu, czy ci nie zal“.
Obrovské poďakovanie patrí spoluorganizátorom podujatia Mestu Svidník a Zwiazku Podhalan, odzial Zakopané. Organizátori podujatia ďakujú všetkým účinkujúcim a to Zespólu Klimka Bachledy, Františkovi Lizákovi s rodinou, Bratom Jendrichovským a Martinovi Brxovi. Projekt bol realizovaný s finančnou podporou Fondu na podporu kultúry národnostných menšín 2022. Ďakujeme partnerom podujatia: Aquaruthenia Svidník, pekáreň Šandal, Tlačiareň svidnícka, RF Creative s.r.o., Margon s.r.o., Bakowo Zohylina- Zakopané, penzión Goral Nová Kelča. Ďakujeme tiež mediálnym partnerom RTVS - národnostné vysielanie, TV Zemplín, Rádiu Regina, Folklorista.sk, Gorali.info a Podduklianskym novinkám.
Rozália Gonšenicová, JAMARO OZ
Aktuality
Zobraziť všetky15.09.2023
P.R. MAGOCSI: TRADÍCIA AUTONÓMIE NA KARPATSKEJ RUSI
MAGOCSI, Paul Robert. The Heritage of Autonomy in Carpathian Rus’. Historický časopis, 2017, 65, 1, pp. 79-97, Bratislava.
Bи можете знайти статтю українською TYT: Традиція автономії на Карпатської Русі включаючи Закарпаття
Keď sa Soviets…
14.09.2023
Rozhovor: Kto sú Rusíni?
Profesor Michal Šmigeľ je Rusín a týmto etnikom žijúcim na úpätí Karpát vo viacerých štátoch sa aj ako historik z Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici zaoberá.
Isté sympatie k Rusku pretrvávajú a časť Rusínov, ako aj Slovákov je podľa pr…
13.09.2023
Koľkokrát chceli zabiť Jozefa Tisa
Koľko pokusov o atentát bolo na politika a neskôr aj prezidenta ľudáckeho štátu Jozefa Tisa? Podľa rôznych zdrojov minimálne päť. Vraj ho chceli zlikvidovať nacisti aj komunisti, Česi, Slováci, Nemci aj Rusi. Prečo sa žiadny pokus nevydaril, ba …
12.09.2023
Ocenili najlepšie knihy PSK za rok 2022
Knihy roka 2022 Prešovského samosprávneho kraja (PSK) sú známe. Spoznali sme najlepšie tituly pre deti i pre dospelých, náučné publikácie aj víťazné literárne diela v hlasovaní verejnosti. V poradí 6. ročník krajskej knižnej súťaže vyvrcholil v …
11.09.2023
Ivan Pop: ILLÉS-ILYÁSEVICS József
ILLÉS-ILYÁSEVICS József ( *10.11.1871 Chust, dnes Ukrajina - †19.1.1944 Budapešť, Maďarsko), právník, maďarský politik rusínského původu. Patřil k té časti rusínské inteligence, jež se ztotožnila s idejí maďarského politického národa a maďarského …
10.09.2023
Posvätný obraz alebo len kultúrne dedičstvo
Fascinujúco komplikované dejiny Rubľovovej Trojice
Ikona Trojice nikdy nebola zvlášť uctievaná v Ruskej pravoslávnej cirkvi. O jej popularitu sa pričinili najmä svetskí odborníci.
Trojica od Andreja Rubľova je nepochybne najznámejšou ruskou …
Naše obce
Zobraziť galérieUjko Vasyľ
Teta Paraska:
-Koho jem obrazyla - perebačte, koho jem ne styhla obrazyty - ta počekajte...!

Československý svět v Karpatech
Československý svet v Karpatoch
Čechoslovackyj svit v Karpatach
Reprezentatívna fotopublikácia
Objednať