Jedni ignorovaní, druhí oslavovaní...

Od Ľuda Koreňa a Dušana Viesta cez Ľudovíta Sýkoru ku Andrejovi Sviantekovi
(*január 1919 - *január 1945)

Len nedávno sme si pripomenuli oslobodenie Bardejova z januára 1945. Faktom je, že januárové oslobodenia Bardejova si Mesto Bardejov pripomína len to z roku 1945. Či chceme alebo nie, oslobodenie Bardiova 4. januára 1919 patrí nerozlučne k histórii mesta. Ako vieme, 28. októbra 1918 bol v Prahe vyhlásený nový štátny útvar - I. ČSR. Slováci, aj keď azda najvýznamnejšiu úlohu pred vznikom tohto aktu mal Slovák Dr. generál Milan Rastislav Štefánik, novú ČSR potvrdili 30. októbra 1919.

 

Maďari len 9 rokov pred vznikom I. ČSR „pokrstili" (1900) novú meštiansku školu, v ktorej sa mal účinne maďarizovať tu žijúci slovenský ľud. Preto sa neradi a dobrovoľne vzdávali územia, kde sa im dobre darilo. Nielen Bardejov, ale celý východ Slovenska bol ešte vždy pod vplyvom maďarizácie. Od konca novembra 1919 sa začala vojenská oslobodzovacia ofenzíva, ktorá mala oslobodiť a nastoliť nové obecné, mestské a župné proslovenské orgány. Príchod oslobodzovacej čsl. armády a slovenských dobrovoľníkov prinútil Maďarov vzdať sa moci. Slovenským dobrovoľníkom velil npor. Ľudo Koreň so svojím pobočníkom a bratom v boji Dušanom Viestom. O Ľudovi Koreňoví už vieme, že pochádzal z Turca a v Bardiove ostal ako hlavný mestský veliteľ. Kto bol Dušan Viest? Slovenský rozhlas vysielal reláciu „Orly lietajú vysoko." V časti „Osudy rodu Viestovcov" vynikla popri známom generálovi zo SNP Rudolfovi Viestovi aj postava Dušana Viesta-rodného brata Rudolfa.

Ľ. Koreň ako policajný veliteľ začal nastoľovať v meste poriadok, Ako je známe, po vzniku nového štátu, viac-menej aj po skončení I. svetovej vojny, hlavne na východe bola núdza o potraviny. Pašovalo sa najmä z Poľska. Pašovali najmä tí, čo vlastnili obchody. No pre mesto bolo mementom, že tu ilegálne žilo viac než, 150 židovských rodín. Aj v tomto smere začal robiť Ľ. Koreň poriadky. Dočkal sa však žaloby. Až Najvyšší súd v Bratislave ho oslobodil od zaplatenia 250 tisícovej pokuty. Ľ. Koreň po týchto skúsenostiach odchádza do Bratislavy, kde začína pracovať v redakcii vydavateľstva Slovenského tlačového výboru Komunistickej strany Československa, v sekcii III. internacionály. V roku 1922 bol členom delegácie na IV. Svetovom zjazde komunistickej internacionály v Moskve.

Ľudo Koreň, Dušan Viest, Ľudovít Sýkora, Andrej Sviantek sú zabudnuté osobnosti Bardejova, Kto bol Ľ. Sýkora? Bardiovčan, učiteľ, jeden zo zakladateľov bardiovskej Slovenskej Matice a od 12. septembra 1920 tajomník miestneho odboru. Po vypuknutí Slovenského národného povstania sa stal jeho aktívnym účastníkom. Do konečného oslobodenia dosiahol hodnosť podplukovníka. Po vojne zakotvil v Sabinove, kde aj zomrel.

 

Sabinovskí stredoškoláci by vedeli povedať, aké zaujímavé a ľudské boli jeho prednášky nielen o povstaní. Ďalší Bardiovčan bol Andrej Sviantek. Mesto Bardejov pri oslavách oslobodenia mesta z roku 1945 akoby nerado pripomínalo Bardiovčana, ktorý tiež len pár týždňov pred skončením II. svetovej vojny zahynul za záhadných okolností. Ľ. Sýkora, majúc oveľa viac poznatkov o tejto tragickej epizóde, na A. Švianteka v časopise „Obranca vlasti" č. 21 na str. 4 spomína: „Mal bystrý postreh a bol mimoriadne nadaný. Charakter mal pevný a so zmyslom pre pravdu a spravodlivosť. V roku 1924 viedol robotníctvo ku stávke proti nájomcovi mestskej píly - firme KORN a spol. Krátko po vyhodení z práce na píle, vstúpil do komunistickej strany. I tu medzi členstvom strany si získal nielen obľubu, ale i dôveru. Bol mimoriadne činný v miestnej organizácii a čoskoro sa stal jej predsedom. V roku 1936 sa mal zúčastniť politického školenia v Moskve, kde bol aj pozvaný. V roku 1939 bol daný pod policajný dozor. Hneď v roku 1939 nadviazal styk s ilegálnymi pracovníkmi v Prešove. V Kežmarku sa spojil so súdruhom Krajňákom.

Koncom roku 1939 bol ustanovený za okresného vedúceho Komunistickej strany v ilegalite pre Bardiovsky okres. Obozretne a presvedčivo riadil činnosť v ilegalite so spoľahlivými a oddanými spolupracovníkmi - Bardiovčanmi. Až do septembra 1943, kedy ho agenti UŠB dopadli, zaistili a odviedli do Prešova. Počas vyšetrovania a mučenia sa držal statočne - nezradil. 15. marca 1944 bol eskortovaný do Ilavy. Na zákrok Červeného kríža v Bardiove bol 13. júla 1944 z Ilavy prepustený." ...

 

„Červená armáda sa blížila. Odbojová činnosť v tomto čase a spolupráca s partizánskym oddielom si vyžadovala nezlomnú vôľu a pevný charakter. Ten A. Sviantekovi nechýbal. Po celý august r. 1944 držal styk so štábom a jednotlivými partizánskymi oddielmi a spojkami zahraničnej partizánskej brigády pplk. Viktora Alexandro-viča Karaseva. Koncom augusta, keď partizánska brigáda bola v plnej činnosti, spolupracovník Bomba ho upozornil, že má byť znova zaistený. Odobral sa k partizánskej brigáde, ktorá vtedy táborila v okolí Kríže - Livovská Huta. I tu uprostred partizánskej brigády a bojov bol A. Sviantek nielen partizánskym, ale i nekompromisným bojovníkom" - a to sa mu asi nevyplatilo. Pravdepodobné nezhody o predstavách politického života po oslobodení Bardiova, ktoré mali mať inú cestu, než ako si to predstavoval A. Svientek, odchádza. „Naposledy sa 6. septembra 1944 stretol v Livovskej Hute so straníckymi pracovníkmi (nie spolupracovníkmi). Odchádzajúc smerom z Livova do Olejnikova po ceste s jedným partizánskym spolubojovníkom padol v boji za vlasť a slobodu i sociálnu spravodlivosť pri kaplnke na „Priehybe." Jeho partizánsky spoločník bol priklincovaný k stromu pri kaplnke. Zlotrilí vrahovia neušetrili svojich protivníkov ani po smrti."

Andrej Sviantek s neznámym spolumartýrom z cintorína v Livove boli po vojne exhumovaní a ich telesné pozostatky z podnetu Bardiovčanov boli uložené v Parku slobody so zvečnením ich pamiatky skromným náhrobníkom."

Tak ako Ľ. Sýkora vo svojom príspevku poctil Bardiovčana Andreja Švianteka krátkym, no výstižným konštatovaním slov z matičnej hymny: „Koho dar nezvedie, hrozba neskloní, tomu moja pieseň slávou zazvoní". Tak si ho pripomíname aj dnes. Zazvoní aj v Meste Bardejove?

 

Vincent Kubek