Kaliňák z Hlasu: Pellegriniho by som najradšej videl na poste premiéra
Exkancelár chce rozbiť jeden obvod.
S výnimkou dvoch volebných období v pozícii mestského poslanca v Medzilaborciach a v Prešove sa priamo politike nevenoval.
Profiloval sa ako odborník na samosprávu, bol dlhoročným hovorcom a kancelárom Združenia miest a obcí Slovenska.
V minulosti bol asistentom predsedu parlamentu Jozefa Migaša (SDĽ), poradcom a hovorcom Dušana Čaploviča (Smer) ako podpredsedu vlády a ministra školstva, krátko aj hovorcom jeho nástupcu, ministra Petra Pellegriniho (vtedy Smer), na prešovskom mestskom úrade robil hovorcu primátorom Milanovi Benčovi (SDĽ, neskôr Smer) a Pavlovi Hagyarimu (nezávislý) a dlho bol kancelárom šéfa ZMOS-u Michala Sýkoru (nezávislý).
Majerského vyzývateľ
V politike sa objavil až pri minuloročných župných voľbách, keď prehral súboj o kreslo predsedu Prešovského samosprávneho kraja s Milanom Majerským (KDH).
Kaliňáka vtedy podporili Smer, Hlas a Aliancia.
Po voľbách zasadol do krajského zastupiteľstva a stal sa členom strany Hlas-sociálna demokracia.
Tá ho v predčasných parlamentných voľbách umiestnila vysoko na kandidátke, Kaliňák sa navyše z ôsmeho miesta prekrúžkoval na šieste, získal 30 577 prednostných hlasov.
Silný mandát
„Hlas je historicky prvá strana, ktorá získala taký vysoký počet hlasov hneď v prvých voľbách, ktorých sa zúčastnila. Fakt je to obrovský úspech, ak sa pozrieme na históriu Slovenska od roku 1993. Dostala silný mandát, ktorý získala vo voľbách, do ktorých išla s vlastným programom, na vlastné tričko,“ povedal Korzáru po voľbách Michal Kaliňák.
Svoj zisk vyše tridsaťtisíc krúžkov označil za „milé prekvapenie a obrovský záväzok“.
Uviedol, že nemal žiadny bilbord, svoj výsledok považuje za výsledok kontaktnej kampane a agendy, ktorej sa venuje dlhodobo.
Netipoval, ako dopadne, pretože bol ponorený do kampane.
„Mal som v priemere päť až sedem stretnutí denne a ťahal som to dlhé mesiace. Tu sa ukazuje, že je úplne jedno, či je niekto na severe pri Goraloch, na Zamagurí, v Strede nad Bodrogom alebo niekde pri Rimavskej Sobote. Sú to na chlp rovnaké problémy, možno len odlišnosť priority. Niekde potrebujú viac vodu, inde kanál, na mnohých miestach sú potravinové púšte. Takže tu už ani nemusíme skloňovať problémy, iba dať riešenia.“
Nová vláda
Podľa výsledkov je Hlas-SD jazýčkom na váhach.
V akej vládnej zostave sa ocitne podľa Kaliňáka, rozhodnuté nie je.
„Predsedníctvo ešte nerokovalo. Rozlúčili sme sa nadránom na volebnom štábe, celý deň boli kolegovia v diskusiách. Budeme sa musieť stretnúť a prejsť alternatívy,“ konštatoval Kaliňák.
V novej vláde by však Hlas chýbať nemal.
„Závisí to od vyjednávania a od toho, do akej miery bude pre ostatných partnerom náš volebný program, plán práce pre programové vyhlásenie,“ uviedol poslanecký nováčik.
Skonči Kaliňák vo vláde?
Má on osobne záujem o exekutívnu funkciu?
„Priznám sa, že sme sa vôbec nebavili o tom, že kto by akú funkciu išiel zastávať. Tak, ako sme sa nebavili pred voľbami o tom, kto bude na ktorom mieste kandidátky. Mená sú až x-té v poradí, teraz je dôležitý obsah, čiže program,“ reagoval.
Stále chce viac obvodov
Politiku sleduje roky, ale teraz je v nej priamo zainteresovaný. Prekvapilo ho niečo vo voľbách?
„Aj tieto voľby ukázali, že Slovensko potrebuje viac ako jeden volebný obvod. Matovič ho zabetónoval a budeme musieť hľadať veľmi širokú podporu na to, aby Slovensko bolo rozdelené na viac volebných obvodov alebo aby slovenský volič mohol voliť v kombinovanom systéme. Časť parlamentu ako doposiaľ a druhú časť v okresoch. Voľby to potvrdili, že tu nie je iné riešenie ako zrušiť jeden volebný obvod,“ povedal Kaliňák.
Roky je zástancom zrušenia jednoobvodového volebného systému, ktorý zaviedol Vladimír Mečiar z HZDS pred voľbami 1998.
Dnes už ho považuje nielen za Mečiarov dar, ale aj „dar“ od Igora Matoviča (OĽaNO), ktorý presadil, že zákon o voľbách sa môže meniť iba ústavnou väčšinou.
OĽaNO malo pritom rozdelenie volebného obvodu v programe.
„Mal to v programe, aj jeho a Hegerova vláda to mali v programovom vyhlásení, ale urobili presný opak,“ hovorí Kaliňák, ktorý sa tejto myšlienky stále nevzdáva.
Z Prešovského kraja sa okrem neho dostali za Hlas do parlamentu aj Richard Eliáš a Ján Ferenčák. Všetci traja sú aj župnými poslancami.
Kaliňák zdôraznil, že „ak chce byť krajina silná, musíme čo najviac presadiť, aby boli silné regióny“.
Kde vidí svojho predsedu
Opýtali sme sa, kde si vie predstaviť predsedu strany a bývalého premiéra Petra Pellegriniho.
„Je to skúsený politik a dokázal v politike, že je skúsený štátnik. Takže si ho viem predstaviť na tých najvyšších priečkach. Najradšej by som ho videl v pozícii premiéra,“ dodal Michal Kaliňák.
Michal Frank, redaktor
zdroj:
https://presov.korzar.sme.sk/c/23226369/kalinak-z-hlasu-pellegriniho-by-som-najradsej-videl-na-poste-premiera.html
foto:
Peter Pellegrini a Michal Kaliňák. (zdroj: Korzár/Michal Frank)
Aktuality
Zobraziť všetky29.06.2025
Zmluva, ktorá dramaticky zmenila dejiny Rusínov: 80 rokov od straty Podkarpatskej Rusi
По русинськы, русин ТУ: #rusyn In English, english HERE: #engl.
Historická dohoda medzi Československom a Sovietskym zväzom z roku 1945 ukončila kapitolu rusínskej prítomnosti v rámci ČSR a otvorila cestu k nové…
28.06.2025
VOLOŠIN Augustin (*1874 †1944)
VOLOŠIN Augustin (*17. 3. 1874 Kelečín, dnes Ukrajina – †19. 7. 1945, Lefortovská věznice, Moskva, Rusko), řeckokatolický duchovní, pedagog, publicista, rusínský politik ukrajinského směru. Studoval na reálném gymnáziu v Užhorodě (1883–1892), teol…
28.06.2025
BENEŠ Edvard (*1884 †1948)
BENEŠ Edvard (*28. 5. 1884 – †13. 9. 1948), český a československý politik a diplomat, ministr zahraničí ČSR (1918–1935), prezident ČSR (1935–1938), prezident v exilu (1940–1945), prezident ČSR (1945–1948). O problémy Podkarpatské Rusi se zajímal …
28.06.2025
TURJANICA Ivan (*1901 †1955)
TURJANICA Ivan Ivanovič (*25. 5. 1901 Rjapiď, dnes Ukrajina – †27. 3. 1955 Užhorod, Ukrajina), komunistický politik. Původním povoláním kominík. V roce 1917 narukoval do rakousko-uherské armády, po rozpadu monarchie se zapojil do komunistického …
28.06.2025
Keď si Stalin odhryzol z Československa: Pri Podkarpatskej Rusi sa ukázalo, o čo mu naozaj ide
ANDREJ ŠIMONČIČ ( jún 2020 )
Snahu obnoviť po druhej svetovej vojne Československo v jeho predmníchovských hraniciach pred 75 rokmi definitívne pochoval podpis zmluvy, ktorou sa územie Podkarpatskej Rusi stalo súčasťou Sovietskeho z…
27.06.2025
Osvobození, nebo okupace?
prof. Ivan Pop
V propagandistické válce, kterou Rusko rozpoutalo jako součást hybridní agrese proti Ukrajině, se čas od času objevuje také problematika Podkarpatské Rusi (dnešní Zakarpatské oblasti Ukrajiny). Ruští propagandisté pro…
Naše obce
Zobraziť galérieUjko Vasyľ
Intervju z grupov ABBA
-Čom ste rišyly zajs po tikych rokoch koncertuvaty?
-Money, money, money...

Československý svět v Karpatech
Československý svet v Karpatoch
Čechoslovackyj svit v Karpatach
Reprezentatívna fotopublikácia
Objednať