Kam sa podeli ukrajinské školy na Slovensku?

09.11.2004

Slovensko je mnohonárodnostný štát a podľa Ústavy SR všetci občania republiky majú rovnaké práva. Uznesenie vlády SR č. 147/92 zo dňa 03. 03. 1992 hovorí, že školy, v ktorých sa vychovávajú a vzdelávajú deti národnostných menšín, sú neod­deliteľnou súčasťou školského systému SR a na ich zriadenie a prevádzku platia v miere príslušnej všeobecnej vvšeobecne záväzné právne predpisy rezortu školstva vydané MŠ SR. Na neradostne zmiešanom území podľa počtu žiakov a pod­mienok sa môžu zriaďovať aj: a) plneorganizované alebo málotriedne ZŠ s vyučovacím jazykom ukrajinským, b) plneorga­nizované školy alebo málotriedne školy s vyučovaním ukrajin­ského jazyka, c) internátne základné školy s materinským vyučo­vacím jazykom pre žiakov, ktorých denná dochádzka pre veľké vzdialenosti nie je možná.

Školou takého typu je aj Základná škola internátna s vyučovacím jazykom ukrajinským v Humennom, v ktorej mám tu česť byť ria­diteľom. Je to jedna z mala ukrajinských škôl, ktoré nám na Slovensku ešte zostali. Ukrajinské školstvo na Slovensku je v katastrofálnom stave. Veľmi ma mrzí, že o tento stav ukrajin­ských škôl na Slovensku sa vlastne nikto nezaujíma. Zdá sa mi, ako by sme tu boli "nechcenými deťmi"! Je paradoxné, že práve Ukrajinci na Slovensku, ktorí sú na území Slovenska autochtón­nym obyvateľstvom a k Slovákom, ako k štátotvornému národu majú najbližšie, strácajú jednu pozíciu za druhou.. Zdieľali sme spoločnú, často veľmi ťažkú históriu. Vzájomne sme si pomáhali a podporovali sa. Som presvedčený, že ani ten najhorlivejší Slovák nás nepodozrieva z renegátstva, nelojálnosti či dokonca iredenty. A predsa táto národnostná menšina, ktorá stáročia obýva severovýchodný kút Slovenska, je na pokraji svojho zániku. Dovolím si krátku retrospektívu do minulosti. Etnografický výskum ukázal, že Ukrajinci (Rusíni) na Slovenku žijú ucelene v 260 obciach a mestách východného Slovenska. Podľa našich odhadov tu žilo až 200 000 obyvateľov ukrajin­ského (rusínskeho) pôvodu. Podľa sčítania obyvateľstva v roku 1931 žilo na Slovensku oficiálne 91 079 občanov tzv. ruskej národnosti. V roku 1951 - 46 339 obyvateľov a v roku 1981 -36 924 obyvateľov ukrajinskej národnosti. V roku 1991 po tra­gickom rozdelení nášho národa na Rusínov a Ukrajincov sa k týmto národnostiam prihlásilo spolu 34 000 obyvateľov. Áno, boli sme umelo rozdelení na dve, akoby rôzne národnosti, hoci Česká akadémia vied už v roku 1919 vyhlásila, že reč obyvateľov Podkarpatskej Rusi je tá istá ako reč obyvateľov Haliče, čiže ukrajinská. Komu to prospelo? Oveľa tragickejšia bola a je aj genéza ukrajinských škôl na Slovensku. V roku 1950 bolo na Slovensku 284 tzv. "ruských škôl". V roku 1983 ich zostalo 19 s vyučovacím jazykom ukrajinským a 85 s vyučovaním ukrajin­ského jazyka, v ktorých sa učilo 8420 žiakov. Mali sme svojich inšpektorov na úrovni okresov, kraja a aj ústredného inšpektora v Bratislave. V súčasnosti tam nemáme nikoho. Podľa posled­ných štatistických údajov zostalo na Slovensku 8 škôl s vyučo­vacím jazykom ukrajinským a 12 s vyučovaním ukrajinského jazyka. Máme jediné gymnázium a jednu strednú odbornú školu s vyučovacím jazykom ukrajinským, v ktorých sa rôznymi spô­sobmi učí asi 1000 žiakov a študentov. Čo k tomu dodať? Štatis­tika hovorí za všetko. Sme národ, ktorý ako ten chorý strom pomaly, ale iste umiera. Z našich obydlí zmizla práca a tým sme vyhnali mladých ľudí z obcí. Naše obce vymierajú, stávajú sa doslovne skanzenmi. Sme národnostná menšina, ktorá nepotre­buje verbálne deklarovať svoje práva. Sme národnosť, ktorú je potrebné chránili Súčasné normatívy Zákona o financovaní zák­ladných a stredných škôl a školských zariadení takýmto školám vôbec nepomôžu, naopak povedú k ich úplnej likvidácii. Ako ria­diteľ jednej z takýchto škôl sa veľmi obávam už aj z toho dôvo­du, že školy sú jedným z hlavných pilierov existencie každého národa. Veď škola to nie je len vzdelávacia inštitúcia, ale aj kultúrny stánok každej obce či mestečka. Národ bez školy je ako ryba bez vody. Zahynie! Bude to naša tragédia, ale tiež zlá vizit­ka v Európskej únii.

Aktuality

Zobraziť všetky
04.05.2025

Zabudnutý Cibere

Pozvánka Slovenské národné múzeum – Múzeum rusínskej kultúry v Prešove Vás srdečne pozýva na prednáškové popoludnie spojené s besedou na tému druhej svetovej vojny a nepoznaných či zabudnutých osudov rusínskych osobností, ktoré sa v n…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
30.04.2025

Dve percentá, jeden spoločný cieľ 

Podporte nás 2 % z vašich daní a buďte súčasťou nášho úsilia o zachovanie a šírenie neznámej histórie Rusínov.  Vaša podpora je pre nás cenná – ďakujeme za dôveru! Notársky centrálny register určených právnických osôb Informácie o určenej…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
29.04.2025

Rok rusínskeho jazyka môže byť výzva aj pre umelú inteligenciu

Ako sa z rusínskeho dialektu stala literárna reč, prečo je rusínčina spomedzi východoslovanských jazykov najtvrdšia, ale aj o tom, kedy rusínsky jazyk objaví umelá inteligencia, sa zhovárame s Ľubou Kráľovou, riaditeľkou Slovenského národného mú…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
29.04.2025

Hoďmaš: Obrodenie rusínskeho národa na Ukrajine 

Dejiny Podkarpatskej Rusi kap. 24 Diskriminácia rusínskeho národa na Ukrajine  История республики Подкарпатская Русь  24. Дискриминация русинской нации в Украине  po rusky TU Najvyššia rada (parlament) suverénnej Ukrajiny prijal…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
29.04.2025

Pred 110 rokmi sa narodil Pavel Cibere

PORTRÉTY LIDÍ ZAVLEČENÝCH DO SOVĚTSKÉHO SVAZU PO SKONČENÍ 2. SVĚTOVÉ VÁLKY Pavel Cibere (1914 - 1972) Zatčen 10. září 1947 Vězněn 1947–1956: Moskva (Lefortovo), Dubravlag Pavel Cibere se narodil 5. dubna* 1914 v obci Zaluž nedaleko M…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
28.04.2025

Akce P – likvidace řeckokatolické církve v Československu

Příběh Ivana Ljavince a Jána Eugena Kočiše autor: Adam Drda Řeckokatolická církev je svéráznou součástí katolického společenství. Uchovává tradice a zvláštnosti východního křesťanství a zároveň bezvýhradně uznává primát římského papeže. Vz…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej

Naše obce

Zobraziť galérie

Ujko Vasyľ

Povidať frajir maturantki Marčiki:
-Dnyskaj v noči budeme dovjedna robyty to, što ne je dovolene..!
-Što ty poduril, nulov ďilyty chočeš...!?
Zobraziť viac
Náhľad publikácie

Československý svět v Karpatech

Československý svet v Karpatoch

Čechoslovackyj svit v Karpatach

Reprezentatívna fotopublikácia
Objednať