KDH chce s koalíciou meniť volebné obvody

Opozícia Majerského kritizuje. Ten im odkazuje, že ho v tejto chvíli nezaujímajú

Samosprávy reagujú, že viac obvodov nestačí. Žiadajú komplexnú zmenu verejnej správy od financovania po proces decentralizácie.

Slovenskí voliči od roku 1998 odovzdávajú svoje hlasy v parlamentných voľbách v rámci jedného volebného obvodu. Pravidelne sa však diskutuje o zmene volebného systému.

Veľmi aktívne upozorňovalo na zmenu systému Združenie miest a obcí Slovenska. Aj na svojom októbrovom zasadnutí označili za prioritu „podporovať zmenu volebného systému vo voľbách do Národnej rady“.

Predtým sa ZMOS pod vedením Michala Kaliňáka, dnes štátneho tajomníka na ministerstve investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie, snažil petíciou vyvolať referendum za viac volebných obvodov.

Kaliňák pred voľbami vstúpil do strany Hlas, ktorej predseda Peter Pellegrini teraz otvoril tému zmeny volebného systému. „Budeme podporovať takúto zmenu systému, pretože si myslíme, že to je ešte vyššia miera a vyššia úroveň demokracie ľudí,“ vravel Pellegrini minulý týždeň s tým, že ľudia by si volili zástupov zo svojich regiónov.

Líder Hlasu síce uviedol, že úspechom by bola už aj zmena na osem volebných obvodov, on si však predstavuje stav, pri ktorom by mal každý jeden okres svojho zástupcu. Znamenalo by to 79 volebných obvodov. Dohoda v rámci koalície ešte na stole nie je. Podľa člena vlády Tomáša Tarabu je pri tejto zmene „dlhodobý cieľ“, ktorý však nie je na programe dňa.

Pellegrini už pred voľbami tvrdil, že dozrel čas na zmenu volebného systému. „Prečo by sme nevytvorili zmiešaný volebný systém, ktorý profesionálne a odborne zdatným ľuďom umožní dostať sa do parlamentu? Regionálne voľby ukázali, že je potrebné začať o tejto téme zásadne hovoriť, iba tak sa pohneme vpred,“ písal líder Hlasu vo svojom blogu. Je presvedčený, že v rámci parlamentu nájde strany, ktoré za zmenu budú.

Väčšie prepojenie s regiónmi avizoval aj šéf Smeru Robert Fico. Na piatkovom sneme povedal šéfovi poslaneckého klubu Jánovi Richterovi, aby pripravil návrh, „ako ešte intenzívnejšie prepojiť 42 poslancov Smeru v Národnej rade s jednotlivými okresmi“. Smeru by zmena volebného systému vyhovovala. 

Vláda v programovom vyhlásení uvádza, že je pripravená „zriadiť expertnú skupinu, ktorá vyhodnotí alternatívy legislatívnych zmien volebnej legislatívy pre voľby do Národnej rady s cieľom zmeny počtu volebných obvodov“.

Treba ústavnú väčšinu
Zmeniť volebný systém však nebude jednoduché. Po tom, čo hnutie Igora Matoviča v januári zakotvilo do ústavy jeden volebný obvod, bude treba k zmene volebného systému ústavnú väčšinu. Koalícia so 79 poslancami tak bude potrebovať aj opozičné hlasy.

Do debát sa zapojilo KDH, ktoré vo svojom volebnom programe zakaždým prezentovalo model viacerých volebných obvodov. S návrhom Petra Pellegriniho zmeniť systém na 79 volebných obvodov by však šéf kresťanských demokratov Milan Majerský nesúhlasil.

„Hneď ako by sme šli na 79 volebných obvodov, dostali by sme sa do problému, keď napríklad okres Medzilaborce, ktorý má 12-tisíc obyvateľov, a okres Prešov, ktorý má 160-tisíc obyvateľov, by mali po jednom poslancovi. Toto by už nebolo spravodlivé, preto je osem volebných obvodov spravodlivejší systém,“ povedal Majerský pre denník Postoj.

Systém ôsmich volebných obvodov by bol podľa Majerského spravodlivý, lebo by kopíroval počet obyvateľov v jednotlivých samosprávnych krajoch, ktoré by zároveň určovali volebné obvody.

„Nejdem hovoriť, komu by to pomohlo alebo komu uškodilo. Nám ide o to, aby bol tento systém spravodlivejší. Seriózna politická strana, ktorá funguje na území celého Slovenska, má svoje štruktúry a nemusí sa báť akéhokoľvek volebného systému a už vôbec nie volebného systému, ako ho predstavujeme,“ pripomenul Majerský s tým, že budú iniciovať rokovania k tejto téme. Nechcú to však „šiť horúcou ihlou“.

KDH by zmenu pokladalo za víťazstvo
Podľa lídra kresťanských demokratov Majerského, ktorý je zároveň prešovským županom, by volebný model ôsmich krajov „vypracoval a zušľachtil dobrých politických lídrov v každom jednom volebnom obvode“, čo by zvýšilo regionálnu pestrosť.

„Subsidiarita je základný princíp rozvoja vyspelej Európy – presun kompetencií na čo najnižšiu zložku. Veď tí ľudia v regiónoch najlepšie vedia, čo potrebujú. Nemusia za nich rozhodovať ministerskí pracovníci, ministri alebo nejakí štátni úradníci.“

Kresťanskí demokrati si myslia, že majú výhodu v tom, že sú v každom jednom regióne. „To však neznamená, že v každom jednom regióne máme aj úspech,“ uviedol Majerský.

Líder KDH tvrdí, že šéf parlamentu Peter Pellegrini vie o návrhu kresťanských demokratov, ktorí by chceli osem volebných obvodov. „Už v predvolebných diskusiách som o tom viackrát rozprával aj priamo s Petrom Pellegrinim.“

Majerský prisľúbil ďalšie debaty, a to s ktoroukoľvek politickou stranou, ktorú by KDH stiahlo na svoju stranu. „Ak na monitore zasvieti 90 poslancov, tak sa budeme tešiť. Bude to naše celkom veľké víťazstvo,“ povedal Majerský pre Postoj.

Opozícia vyčíta KDH paktovanie so Smerom
Opozícia v tejto súvislosti kritizuje KDH, že sa spolčuje s vládnou mocou. Líder hnutia Slovensko Igor Matovič vyzval KDH, aby „nekolaborovali s absolútnym zlom, ktoré nám vládne“. Spravil tak pred stovkami ľudí zhromaždenými v piatok na Hodžovom námestí v Bratislave počas Dňa boja za slobodu a demokraciu .

Matovič sa obáva, že vládna väčšina sa chce zmenou systému zabetónovať. Avizoval, že zmena by priniesla vznik blokov politických strán. „Mafia vytvorí jeden blok – Smer, Hlas, SNS, Republika –, čo donúti demokratické strany takisto vytvoriť druhý blok. Ale minimálne päťdesiat okresov je takých, že vždy by tam tie mafiánske strany dokopy vyhrali väčšinu,“ povedal Matovič.

KDH však nehovorí o zmene pomerného volebného systému na väčšinový, v ktorom by v jednotlivom obvode bral víťaz všetky mandáty.

„Napriek tomu, že KDH opakovane kritizovalo jeden volebný obvod a malo jeho zmenu v programe, vyzývame ich, aby sa nedali zlákať sľubmi Smeru a Hlasu a nepristúpili k takejto účelovej zmene,“ uviedol zas podpredseda SaS Branislav Gröhling.

Majerský v reakcii uviedol, že ho „opoziční kolegovia v tejto chvíli nezaujímajú“. Argumentoval tým, že „oni sami to mali vo volebných programoch v predchádzajúcich voľbách a potom oklamali svojich voličov“. Reagoval tak na Igora Matoviča, ktorý ešte pred voľbami 2020 rozprával o systéme, ktorý by dal „viac moci ľuďom a menej elitám“. Vravel, že Slovensko musí zohľadniť potreby regiónov.

„My musíme hľadať cestu na to, aby sme dali ľuďom väčší priestor, aby ich zastupovali v Národnej rade. Nemôže byť v Národnej rade politická strana, ktorá má drvivú väčšinu poslancov z Bratislavy. Kde je tá regionálna zastupiteľnosť ľudí, ktorí sú v rámci celého Slovenska a potrebujú tiež dohnať tie obrovské regionálne rozdiely,“ povedal Majerský.

Bratislava verzus regióny
Denník Postoj priniesol po voľbách analýzu politickej reprezentácie v Národnej rade podľa regiónov. Z nej vyplynulo, že Bratislavský región je výrazne nadhodnotený, keďže v percentuálnom vyjadrení je v parlamente takmer trikrát viac poslancov z tohto regiónu, ako je jeho podiel na celkovom obyvateľstve.

Ostatné regióny sú, naopak, podhodnotené, a to najviac Košický kraj, ktorého obyvatelia tvoria 14,4 percenta zo všetkých slovenských občanov, no v parlamente evidujú z tohto regiónu iba 10 poslancov zo 150, čo predstavuje 6,7 percenta z celej Národnej rady.

Hoci má viac ako tretinové zastúpenie v Národnej rade Bratislavský kraj, vplyv na rozhodovanie to nemá. Väčšina bratislavských poslancov je totiž v opozícii.

Šéf skupiny SK8 a trnavský župan Jozef Viskupič pre denník Postoj uviedol, že by radi privítali „pomerné zastúpenie poslancov, aby sme nemali bratislavskocentristickú Národnú radu“.

Samosprávy chcú komplexnú reformu
SK8 dlhodobo presadzuje český model, teda reformu verejnej správy v procese decentralizácie. „Je to zrušenie miestnej alebo regionálnej štátnej správy, čiže zrušenie okresných úradov tak, ako to urobili Česi, aby sme upratali kompetencie regionálnej štátnej správy,“ ozrejmil Viskupič.

Podľa šéfa SK8 je v Česku výkon správy bližšie občanovi, čo funguje lepšie. „S tým úzko súvisí nastavenie volebných systémov. Odanonymizovanie Národnej rady je dôležitým prvkom, pretože súčasný volebný systém skôr vytvára predpoklad, že je dôležitejší predseda strany ako samotný volič,“ povedal Viskupič s tým, že si to vyžaduje expertné posúdenie.

„Ja by som otvoril aj tému poslancov, či nie je čas, aby sme zaviedli aj druhú komoru parlamentu, čiže zníženie počtu poslancov dolnej komory napríklad na 100 a potom zriadiť nejaký brzdný mechanizmus legislatívneho procesu vo forme nejakého senátu,“ uviedol Viskupič, ktorý avizuje, že reforma verejnej správy by mala byť premiérskou témou.

Aj šéf Únie miest Slovenska a trenčiansky primátor Richard Rybníček si myslí, že zmena počtu volebných obvodov nevyrieši podstatu problému. Zmena volebného systému by podľa neho mala prísť ruka v ruke s komplexnou reformou verejnej správy, čiže so zmenou financovania samospráv a decentralizáciou.

„Viem si predstaviť osem volebných obvodov ako nejaký medzikrok s tým, že politické strany by boli zodpovedné za zostavenie kandidátky v každom jednom volebnom obvode,“ povedal Rybníček pre denník Postoj.

Šéf ÚMS však povedal, že by bolo „oveľa dôležitejšie“ a zároveň aj jednoduchšie najskôr zmeniť financovanie samospráv, na čo by sa nemusel meniť ústavný zákon.

Rybníček sa prikláňa k ôsmim volebným obvodom. Verí, že ÚMS bude súčasťou pracovnej skupiny, kde by sa diskutovalo o týchto zmenách.

Návrh docenta politológie na Fakulte sociálnych štúdií Masarykovej univerzity Petra Spáča, ktorý si osvojila Únia miest Slovenska, spočíva v zachovaní celoštátneho obvodu, avšak iba pre účely spočítania hlasov a rozdelenia mandátov medzi politické strany.

Vo všetkých ďalších ohľadoch už systém pracuje s viacerými obvodmi, čo znamená, že politické strany by tu na rozdiel od dneška zostavovali niekoľko kandidátnych listín, nie iba jedinú.

Súčasný volebný systém pracuje v dvoch krokoch. V prvom spočíta hlasy a pridelí mandáty stranám, v druhom vyhodnotí výsledky prednostného hlasovania a stanoví, ktorí kandidáti sa stanú poslancami. Náš návrh zmeny do tejto štruktúry vkladá potrebný medzikrok v podobe rozdelenia mandátov do jednotlivých regiónov.

Výsledkom je vysoká proporcionalita, garancia zastúpenia regiónov, zachovanie jednoduchosti, nízka nákladnosť a posilnený vplyv voličov na personálne zloženie Národnej rady Slovenskej republiky. A čo je podstatné, daná zmena nevyžaduje od voličov žiadne náklady na učenie sa novému systému, pretože podoba hlasovania zostane rovnaká.

Návrh zachováva silne férový pomerný volebný systém a vďaka prednostnému hlasovaniu (a menšiemu počtu mandátov za každú stranu v jednotlivých regiónoch) obmedzuje možnosť, aby sa do parlamentu dostávali „neviditeľní“ kandidáti skrytí medzi ostatnými nominantmi na straníckej listine.

Zdroj: Únia miest Slovenska

Zvýšenie regionálnej pestrosti
Podľa českého politológa Petra Justa z pražskej Metropolitnej univerzity je jeden volebný obvod výhodný pre jednotlivé politické strany, keďže im uľahčuje prípravu kandidátky. „Nemusia hľadať toľko lídrov, stačí im jeden,“ uviedol Just pre denník Postoj.

„V niekoľkých štúdiách bolo dokázané, že jeden volebný obvod na Slovensku výrazne oslabuje regionálnu pestrosť zastúpenia danej strany v parlamente,“ povedal Just, ktorý sa špecializuje aj na slovenskú politiku.

Pripomenul tiež, že viac volebných obvodov by teoreticky mohlo viesť k zatraktívneniu volieb, keďže „ľudia by dostali na výber kandidačné listiny zložené z ľudí spojených s ich regiónom“. Dodal však, že to nemusí byť prípad Slovenska. Argumentuje tým, že počas vlády Vladimíra Mečiara (HZDS), ktorý zaviedol jeden volebný obvod, sa časť vtedajšej opozície síce vymedzovala voči jednému obvodu, no po voľbách 1998 k zmene neprišlo. „Evidentne vyhovoval aj iným stranám,“ dodal Just.

História zmien volebného systému

Ešte počas prvej republiky si Slováci volili v siedmich volebných krajoch. Podobne sa pokračovalo aj po Nežnej revolúcii, keď malo Slovensko štyri volebné obvody – západoslovenský, stredoslovenský, východoslovenský a vlastný obvod mala Bratislava.

V roku 1998 potom vláda Vladimíra Mečiara ustanovila, že slovenský parlament sa bude voliť v jednom celoštátnom volebnom obvode. Jeho zavedenie bolo kompromisom vtedajších vládnych strán HZDS, SNS a ZRS.

Podľa Justa by z rozdelenia jedného volebného obvodu na viacero profitovali veľké strany s celoštátne rovnomerne rozloženou podporou. „Otázkou je, v akej miere by to pomohlo PS, pretože tí sú silní hlavne vo veľkých mestách,“ pýta sa.

Ak by došlo len k navýšeniu počtu volebných obvodov, tak výsledky zo septembrových volieb by sa príliš nemenili. Smer by namiesto súčasných 42 poslancov získal 43 mandátov, Progresívne Slovensko by namiesto 32 malo 31 poslancov, Hlas by mal namiesto 27 o jedného viac. Hnutiam OĽaNO a KDH by sa počty poslancov nemenili, SaS by mala 10 namiesto 11 a SNS by získala rovnaký počet poslancov.

Juraj Brezáni

zdroj:
https://www.postoj.sk/142116/viac-obvodov-nestaci-regiony-ziadaju-komplexnu-zmenu-verejnej-spravy


Počet poslancov podľa krajov
graf: Denník Postoj
zdroj: ŠÚ SR Vytvorené pomocou Datawrapper