Kniha, ktorá vás obohatí. Malé dejiny malého národa
Ivan Pop: Malé dejiny Rusínov
Recenzia: Michal Šmigeľ
ZDRUŽENIE INTELIGENCIE RUSÍNOV SLOVENSKA
- ochranca zachovania národnej identity Rusínov
Povedali o knihe...
doc. Michal Šmigeľ: „Dielo Ivana Popa považujem za serióznu monografiu sumarizačného charakteru, venujúcu sa dlhodobo zatracovanej a aj málo prebádanej téme (v čom vidím aj autorov jednoznačný prínos, ako pre historiografiu, tak aj pre samotných Rusínov), zostavenú na solídnej faktografickej báze, a s ohľadom na jej vysokú úroveň a tiež aj popularizujúcu funkciu.
Povedali o knihe...
doc. Michal Šmigeľ: „Dielo Ivana Popa považujem za serióznu monografiu sumarizačného charakteru, venujúcu sa dlhodobo zatracovanej a aj málo prebádanej téme (v čom vidím aj autorov jednoznačný prínos, ako pre historiografiu, tak aj pre samotných Rusínov), zostavenú na solídnej faktografickej báze, a s ohľadom na jej vysokú úroveň a tiež aj popularizujúcu funkciu.
JUDr. Anna Virostková: "Kniha Malé dejiny Rusínov je zaujímavým dielom, ktoré po rôznych stránkach rozširuje vedomosti pre čitateľov o dejinách Rusínov. Súčasťou celej knihy sú rôzne fotografie významných osobností či dôležitých udalostí a tie ju robia ešte pútavejšou. Vedecko-populárna publikácia je napísaná historickou metódou. Bezpochyby sa stane významným zdrojom inšpirácií tak pre akademickú a univerzitnú obec, ako i pre všetkých záujemcov, ktorí sa zaujímajú o Rusínov."
prof. Peter Švorc: "Ivan Pop ponúkol slovenskému čitateľovi stručné, ale prehľadné dejiny Rusínov, ktoré ho dokážu zorientovať v základných momentoch ich histórie a pomôžu pochopiť súčasné postavenie a snahy o plnohodnotné etablovanie sa ako príslušníkov samostatného národa. Kniha je napísaná pútavo, dobre sa číta, hoci miestami prekladateľovi českého textu do slovenčiny unikli viaceré bohemizmy tak pri písaní mien ako aj niektorých slov, či slovných väzieb. Význam i podstatu knihy to však nenaruší."
Obsah knihy
-Územie Rusínov v praveku
-Slovania v Karpatskej kotline. Problém „Bielych“ alebo „Karpatských Chorvátov“
-Vpád Maďarov do Karpatskej kotliny a osudy karpatských Slovanov
-Začlenenie územia juhokarpatských Rusínov do Uhorska a záhadná „Ruská marka“
-Vpád Mongolov a jeho dôsledky na územie Rusínov
-Kolonizácia na území karpatských Rusínov
-Valašsko-rusínska kolonizácia na Podkarpatsku a východnom Slovensku. Formovanie poddanského systému.
-Pôsobenie kniežaťa Teodora Koriatoviča na Podkarpatskua východnom Slovensku. Legendy a skutočnosť
-Rusíni v procese formovania uceleného poddanského systému
-Turecké nebezpečenstvo
-Rozpad Uhorského kráľovstva po bitke pri Moháči.Rapídne zhoršenie situácie stavu poddaných
-Reformácia a protireformácia. Únia rusínskej pravoslávnej cirkvi s katolíckou
-Rusíni vo víre protihabsburských vojen druhej polovice 17. a začiatku 18. storočia
-Činnosť biskupa Jozefa De Camellise (Decamellise) v mukačevskej diecéze (eparchii)
-Rusíni, gens fidelissima, za povstania Františka II. Rákocziho
-Rusíni v dobe reforiem 18. storočia
-Vznik rusínskej gréckokatolíckej cirkvi
-Reforma školstva a vznik rusínskych štátnych škôl
-Reformy cisára Jozefa II.
-Rusínski osvietenci v Rusku
-Osvietenstvo a začiatok národného obrodenia Rusínov
-Rusínska spoločnosť v revolúcii 1848-1849
-Užhorodský okruh/Rusínsky okruh
-Alexander Duchnovič-buditeľ Rusínov
-Rusínsky politický program Adolfa Dobrianskeho
-Rusíni v Rakúsko-Uhorsku
-Hospodársky vývoj v druhej polovici 19. a začiatkom 20. storočia. Verchovinská akcia
-Rusínska spoločnosť na prelome 19. a 20. storočia
-Rusíni počas 1. svetovej vojny
-Rusínsky problém v závere vojny
-Politické prebudenie Rusínov po skončení vojny
-Problém „Ruskej krajiny“
-Rusíni v Československu
-Rusíni na ceste k občianskej spoločnosti
-Rusínska spoločnosť v dobe československej krízy a druhej Československej republiky
-Osudy Rusínov počas 2. svetovej vojny
-Problém Podkarpatskej Rusi v československej exilovej politike
-Anexia
-Rusíni v povojnovej Európe
*******************
Milí čitatelia,
prekladáme Vám monografiu prof. Ivana Popa „Malé dejiny Rusínov“, ktorá predstavuje súhrnnú prácu o histórii Rusínov v celom priereze dejín tohto malého stredoeurópskeho národa.
Podkarpatskí Rusíni patria geopoliticky aj zemepisne do strednej Európy, do jej najvýchodnejšej časti, ktorá sa už dotýka pomyselnej historicko-civilizačnej čiary rozdeľujúcej svet na západný - svet latinskej kultúry a východný - ortodoxný, svet byzantskej kultúry.
Rusíni nikdy nemali vo svojich dejinách vlastný štátny útvar, ich politické dejiny sú úzko spojené s dejinami štátnych útvarov, ktorých súčasťou bolo nimi obývané územie, s Uhorským kráľovstvom, Sedmohradským kniežatstvom, s habsburskou monarchiou, Maďarskou republikou, Československou republikou, Maďarským kráľovstvom, Sovietskym zväzom a Ukrajinou. Podkarpatskí Rusíni prežívali spolu so všetkými národmi tohto regiónu zložité, búrlivé a často protirečivé dejiny.
Vlastné politické dejiny Rusínov začínajú v dobe rusínskeho národného obrodenia v 19. storočí. Dejinami podkarpatských Rusínov sa zaoberala nielen rusínska historiografia, ale tiež maďarská, rakúska, ruská, česká, slovenská, sovietska a ukrajinská. Úvahy maďarských, rakúskych, českých a slovenských historikov o tom, že Rusíni sú súčasťou stredoeurópskych dejín sú logické. Na druhej strane dnešná beletrizovaná, nadmieru spolitizovaná a nacionalistická ukrajinská historiografia neuznáva Rusínov ani ako svojbytný národ, ani samostatnosť ich dejín.
Chceme zdôrazniť, že vydať túto knihu sme sa rozhodli s cieľom prezentovať ucelený, objektívny pohľad na dejiny malého stredoeurópskeho národa – podkarpatských Rusínov a vzhľadom na problematiku sme považovali za veľmi potrebné, aby publikácia na jednej strane vyplňovala medzeru v málo prebádanej a publikovanej téme, ale na druhej strane, aby odbúravala romantické mýty z histórie Rusínov. Úspešnosť nášho zámeru preverí čas, ale už dnes môžeme zacitovať z recenzie knihy z pera Michala Šmigeľa: „Dielo Ivana Popa považujem za serióznu monografiu sumarizačného charakteru, venujúcu sa dlhodobo zatracovanej a aj málo prebádanej téme (v čom vidím aj autorov jednoznačný prínos, ako pre historiografiu, tak aj pre samotných Rusínov), zostavenú na solídnej faktografickej báze, a s ohľadom na jej vysokú úroveň a tiež aj popularizujúcu funkciu. Z autorskej pozície Ivan Pop neskĺzol do podoby suchého interpreta dejinného vývoja Rusínov, ale práve naopak sledoval ich vývoj v symbióze s priestorom, v ktorom sa nachádzalo ich územie, a všímal si aj vonkajšie vplyvy susedných národov, s ktorými boli Rusíni úzko prepojení, respektíve s nimi zdieľali spoločný osud v rámci rôznych štátotvorných aspektov, majúcich dosah na rodné kraje Rusínov.“
Dovoľte mi vysloviť touto cestou poďakovanie Ivanovi Popovi, autorovi knihy, Michalovi Šmigeľovi, ktorý recenzoval knihu, Jarmile Knapovej, Denise Margetovej a Jarmile Mikovej za ich odbornú pomoc pri preklade, prepise a úprave textu.
Našim želaním je, aby si kniha, ktorá vychádza za finančnej pomoci Úradu vlády SR, našla široký okruh čitateľov na Slovensku. Budeme veľmi radi, keď osloví aj mladú generáciu, pre ktorú je poznanie dejín kľúčom k pochopeniu aktuálnych výziev doby.
Ján Lipinský,
za vydavateľa - Združenie inteligencie Rusínov Slovenska
Milí čitatelia,
prekladáme Vám monografiu prof. Ivana Popa „Malé dejiny Rusínov“, ktorá predstavuje súhrnnú prácu o histórii Rusínov v celom priereze dejín tohto malého stredoeurópskeho národa.
Podkarpatskí Rusíni patria geopoliticky aj zemepisne do strednej Európy, do jej najvýchodnejšej časti, ktorá sa už dotýka pomyselnej historicko-civilizačnej čiary rozdeľujúcej svet na západný - svet latinskej kultúry a východný - ortodoxný, svet byzantskej kultúry.
Rusíni nikdy nemali vo svojich dejinách vlastný štátny útvar, ich politické dejiny sú úzko spojené s dejinami štátnych útvarov, ktorých súčasťou bolo nimi obývané územie, s Uhorským kráľovstvom, Sedmohradským kniežatstvom, s habsburskou monarchiou, Maďarskou republikou, Československou republikou, Maďarským kráľovstvom, Sovietskym zväzom a Ukrajinou. Podkarpatskí Rusíni prežívali spolu so všetkými národmi tohto regiónu zložité, búrlivé a často protirečivé dejiny.
Vlastné politické dejiny Rusínov začínajú v dobe rusínskeho národného obrodenia v 19. storočí. Dejinami podkarpatských Rusínov sa zaoberala nielen rusínska historiografia, ale tiež maďarská, rakúska, ruská, česká, slovenská, sovietska a ukrajinská. Úvahy maďarských, rakúskych, českých a slovenských historikov o tom, že Rusíni sú súčasťou stredoeurópskych dejín sú logické. Na druhej strane dnešná beletrizovaná, nadmieru spolitizovaná a nacionalistická ukrajinská historiografia neuznáva Rusínov ani ako svojbytný národ, ani samostatnosť ich dejín.
Chceme zdôrazniť, že vydať túto knihu sme sa rozhodli s cieľom prezentovať ucelený, objektívny pohľad na dejiny malého stredoeurópskeho národa – podkarpatských Rusínov a vzhľadom na problematiku sme považovali za veľmi potrebné, aby publikácia na jednej strane vyplňovala medzeru v málo prebádanej a publikovanej téme, ale na druhej strane, aby odbúravala romantické mýty z histórie Rusínov. Úspešnosť nášho zámeru preverí čas, ale už dnes môžeme zacitovať z recenzie knihy z pera Michala Šmigeľa: „Dielo Ivana Popa považujem za serióznu monografiu sumarizačného charakteru, venujúcu sa dlhodobo zatracovanej a aj málo prebádanej téme (v čom vidím aj autorov jednoznačný prínos, ako pre historiografiu, tak aj pre samotných Rusínov), zostavenú na solídnej faktografickej báze, a s ohľadom na jej vysokú úroveň a tiež aj popularizujúcu funkciu. Z autorskej pozície Ivan Pop neskĺzol do podoby suchého interpreta dejinného vývoja Rusínov, ale práve naopak sledoval ich vývoj v symbióze s priestorom, v ktorom sa nachádzalo ich územie, a všímal si aj vonkajšie vplyvy susedných národov, s ktorými boli Rusíni úzko prepojení, respektíve s nimi zdieľali spoločný osud v rámci rôznych štátotvorných aspektov, majúcich dosah na rodné kraje Rusínov.“
Dovoľte mi vysloviť touto cestou poďakovanie Ivanovi Popovi, autorovi knihy, Michalovi Šmigeľovi, ktorý recenzoval knihu, Jarmile Knapovej, Denise Margetovej a Jarmile Mikovej za ich odbornú pomoc pri preklade, prepise a úprave textu.
Našim želaním je, aby si kniha, ktorá vychádza za finančnej pomoci Úradu vlády SR, našla široký okruh čitateľov na Slovensku. Budeme veľmi radi, keď osloví aj mladú generáciu, pre ktorú je poznanie dejín kľúčom k pochopeniu aktuálnych výziev doby.
Ján Lipinský,
za vydavateľa - Združenie inteligencie Rusínov Slovenska
***************
RECENZIA: POP, Ivan: Malé dejiny Rusínov, Bratislava (ZIRS, 2010)
prof. Peter Švorc
Slovenskú i českú spoločnosť začali priťahovať dejiny Rusínov najmä po roku 1989. Súviselo to so zmenou spoločenských pomerov a s akceptovaním Rusínov ako osobitného národa, ktorý sa začal po dlhom čase na Slovensku opäť hlásiť o slovo. Záujem o Rusínov sa premietol do záujmu o literatúru zaoberajúcu sa týmto obyvateľstvom a jeho osudmi. Kým v Čechách záujem siahal najmä na bývalú Podkarpatskú Rus, na Slovensku vari viac na územie severovýchodného Slovenska, kde žijú Rusíni ako susedia slovenského národa.
Ivan Pop, ktorého knihu chceme predstaviť, patrí k historikom, čo dôverne poznajú dejiny Rusínov a svoje poznanie sprostredkúvajú širšej verejnosti prístupným a zaujímavým štýlom. Toto konštatovanie potvrdzuje aj jeho kniha pripravená na vydanie Združením inteligencie Rusínov Slovenska s názvom Malé dejiny Rusínov. Rozdelená je do 38 častí, v ktorých autor prechádza celými dejinami Rusínov, ba začína už pravekom, a to charakteristikou územia, na ktorom žijú. Do akejsi „prehistórie“ Rusínov spadá aj druhá časť knihy, kde píše o príchode Bielych Chorvátov medzi slovanské kmene osídlené na južných svahoch Karpát, od ktorých Rusíni odvodzujú svoj pôvod. Uvádza však aj stanovisko slovenskej, maďarskej a ukrajinskej historiografie, ktoré odmietajú autochtónnosť karpatských Chorvátov, a ako hovorí autor, aj karpatských Rusínov, a spoločne im prisudzujú len úlohu kolonistov v čase valašskej kolonizácie. Tieto názory však odmieta ako nepodložené dôkladným výskumom.
Nasledujúce časti knihy predstavujú vývoj na území najmä dnešného Zakarpatska po bitku pri Moháči a dôsledky, ktoré mala pre Uhorsko i jeho obyvateľstvo, vrátane Rusínov. Pomerne veľkú časť textu (v pomere k väčšine ostatných častí) venuje Ivan Pop problematike zmeny konfesionality rusínskeho obyvateľstva v kontexte reformácie a protireformácie. Popisuje zložitý a neraz i protirečivý prechod z pravoslávia k únii s rímskokatolíckou cirkvou a dôvody, prečo a ako sa to dialo obzvlášť na území dnešného Zakarpatska. Ďalšie kapitoly sledujú dejiny Rusínov v čase protihabsburských vojen, ich spojenie s Františkom II. Rákocim, činnosť biskupa Jozefa de Camellis, ktorý prispel k účinnejšiemu presadzovaniu sa gréckokatolíckej cirkvi medzi Rusínmi, reformu školstva a vznik rusínskych štátnych škôl, dopad reforiem Jozefa II. na rusínske obyvateľstvo, národné obrodenie Rusínov, ktorí sa začali národne prebúdzať v závere 18. a začiatkom 19. storočia. „Jar národov“ – revolučné roky 1848 – 1849 – neobišla ani Rusínov, hoci ich národné aktivity nedosiahli také rozmery ako aktivity ostatných nemaďarských národov Uhorska. Išlo však o obdobie, ktoré malo vplyv na rusínsku inteligenciu a aj v neskorších rokoch 19. storočia poznamenaných maďarizačným úsilím Budapešti tvorilo aspoň spomienkovú opornú bázu pre neskoršie národné aktivity.
Ivan Pop pokladal za potrebné čitateľom priblížiť aj dve významné osobnosti národného obrodenia – a to Adolfa Dobrianskeho a Alexandra Duchnoviča. Toto rozhodnutie bolo správne, pretože všetky politické a kultúrne aktivity Rusínov od prelomu 19. a 20. storočia a v 20. storočí sa viazali na spomínané osobnosti, resp. na ich konanie a odkaz. Čitateľ tak získava aspoň tie hlavné informácie o rusínskych činiteľoch, ktorí ovplyvnili konanie svojich nasledovníkov.
Posledných dvanásť častí sa zaoberá dejinami Rusínov v 20. storočí. Autor tu podáva obraz rusínskej spoločnosti, píše o ich politickej aktivizácii, národných i štátotvorných snahách, ktoré sa prebudili v závere prvej svetovej vojny a v prvých týždňoch po jej skončení. Jednou z posledných kapitoliek je časť nazvaná Problém „Ruskej krajiny“. Ivan Pop v nej opisuje úsilie Budapešti o zachovanie Podkarpatska ako súčasti Maďarska. Jedným z krokov malo byť aj vyhlásenie autonómnej provincie nazvanej Ruská krajna, nie krajina. Krajna bola okrajovým územím Uhorského kráľovstva s relatívne značnou samostatnosťou. Použitie pôvodného označenia istého typu administratívneho členenia Uhorska v už novom Maďarsku malo symbolizovať starobylé slobodné postavenie obyvateľov Podkarpatska, resp. Ruskej krajny v nových podmienkach. Tento plán však nevyšiel ani v podmienkach demokratického Maďarska, ani v podmienkach boľševickej Maďarskej republiky rád.
Ak sa v prvých častiach autor pomerne stručne zaoberal dejinami Rusínov, prvej polovici 20. storočia venoval podstatne viac priestoru. Vidieť to aj na rozsahu všetkých nasledujúcich častí. Nakoniec, je to vo vzťahu k autorovi aj celkom prirodzené, keďže jeho doménou sú najmä novšie dejiny. Na druhej strane, práve udalosti a postavenie Rusínov v novom štáte – v Československu, krátko v horthyovskom Maďarsku a nakoniec v komunistickom Sovietskom zväze znamenali celý rad dramatických zvratov, ktoré zasiahli osud každého jednotlivca.
Ivan Pop ponúkol slovenskému čitateľovi stručné, ale prehľadné dejiny Rusínov, ktoré ho dokážu zorientovať v základných momentoch ich histórie a pomôžu pochopiť súčasné postavenie a snahy o plnohodnotné etablovanie sa ako príslušníkov samostatného národa. Kniha je napísaná pútavo, dobre sa číta, hoci miestami prekladateľovi českého textu do slovenčiny unikli viaceré bohemizmy tak pri písaní mien ako aj niektorých slov, či slovných väzieb. Význam i podstatu knihy to však nenaruší.
Zdroj:
Dejiny - internetový časopis Inštitútu histórie Filozofickej fakulty Prešovskej univerzity v Prešove
http://dejiny.unipo.sk
************
Časopis SAV Človek a spoločnosť: Recenzia knihy I. Popa: Malé dejiny Rusínov ( 2011 )
prof. Peter Švorc
Slovenskú i českú spoločnosť začali priťahovať dejiny Rusínov najmä po roku 1989. Súviselo to so zmenou spoločenských pomerov a s akceptovaním Rusínov ako osobitného národa, ktorý sa začal po dlhom čase na Slovensku opäť hlásiť o slovo. Záujem o Rusínov sa premietol do záujmu o literatúru zaoberajúcu sa týmto obyvateľstvom a jeho osudmi. Kým v Čechách záujem siahal najmä na bývalú Podkarpatskú Rus, na Slovensku vari viac na územie severovýchodného Slovenska, kde žijú Rusíni ako susedia slovenského národa.
Ivan Pop, ktorého knihu chceme predstaviť, patrí k historikom, čo dôverne poznajú dejiny Rusínov a svoje poznanie sprostredkúvajú širšej verejnosti prístupným a zaujímavým štýlom. Toto konštatovanie potvrdzuje aj jeho kniha pripravená na vydanie Združením inteligencie Rusínov Slovenska s názvom Malé dejiny Rusínov. Rozdelená je do 38 častí, v ktorých autor prechádza celými dejinami Rusínov, ba začína už pravekom, a to charakteristikou územia, na ktorom žijú. Do akejsi „prehistórie“ Rusínov spadá aj druhá časť knihy, kde píše o príchode Bielych Chorvátov medzi slovanské kmene osídlené na južných svahoch Karpát, od ktorých Rusíni odvodzujú svoj pôvod. Uvádza však aj stanovisko slovenskej, maďarskej a ukrajinskej historiografie, ktoré odmietajú autochtónnosť karpatských Chorvátov, a ako hovorí autor, aj karpatských Rusínov, a spoločne im prisudzujú len úlohu kolonistov v čase valašskej kolonizácie. Tieto názory však odmieta ako nepodložené dôkladným výskumom.
Nasledujúce časti knihy predstavujú vývoj na území najmä dnešného Zakarpatska po bitku pri Moháči a dôsledky, ktoré mala pre Uhorsko i jeho obyvateľstvo, vrátane Rusínov. Pomerne veľkú časť textu (v pomere k väčšine ostatných častí) venuje Ivan Pop problematike zmeny konfesionality rusínskeho obyvateľstva v kontexte reformácie a protireformácie. Popisuje zložitý a neraz i protirečivý prechod z pravoslávia k únii s rímskokatolíckou cirkvou a dôvody, prečo a ako sa to dialo obzvlášť na území dnešného Zakarpatska. Ďalšie kapitoly sledujú dejiny Rusínov v čase protihabsburských vojen, ich spojenie s Františkom II. Rákocim, činnosť biskupa Jozefa de Camellis, ktorý prispel k účinnejšiemu presadzovaniu sa gréckokatolíckej cirkvi medzi Rusínmi, reformu školstva a vznik rusínskych štátnych škôl, dopad reforiem Jozefa II. na rusínske obyvateľstvo, národné obrodenie Rusínov, ktorí sa začali národne prebúdzať v závere 18. a začiatkom 19. storočia. „Jar národov“ – revolučné roky 1848 – 1849 – neobišla ani Rusínov, hoci ich národné aktivity nedosiahli také rozmery ako aktivity ostatných nemaďarských národov Uhorska. Išlo však o obdobie, ktoré malo vplyv na rusínsku inteligenciu a aj v neskorších rokoch 19. storočia poznamenaných maďarizačným úsilím Budapešti tvorilo aspoň spomienkovú opornú bázu pre neskoršie národné aktivity.
Ivan Pop pokladal za potrebné čitateľom priblížiť aj dve významné osobnosti národného obrodenia – a to Adolfa Dobrianskeho a Alexandra Duchnoviča. Toto rozhodnutie bolo správne, pretože všetky politické a kultúrne aktivity Rusínov od prelomu 19. a 20. storočia a v 20. storočí sa viazali na spomínané osobnosti, resp. na ich konanie a odkaz. Čitateľ tak získava aspoň tie hlavné informácie o rusínskych činiteľoch, ktorí ovplyvnili konanie svojich nasledovníkov.
Posledných dvanásť častí sa zaoberá dejinami Rusínov v 20. storočí. Autor tu podáva obraz rusínskej spoločnosti, píše o ich politickej aktivizácii, národných i štátotvorných snahách, ktoré sa prebudili v závere prvej svetovej vojny a v prvých týždňoch po jej skončení. Jednou z posledných kapitoliek je časť nazvaná Problém „Ruskej krajiny“. Ivan Pop v nej opisuje úsilie Budapešti o zachovanie Podkarpatska ako súčasti Maďarska. Jedným z krokov malo byť aj vyhlásenie autonómnej provincie nazvanej Ruská krajna, nie krajina. Krajna bola okrajovým územím Uhorského kráľovstva s relatívne značnou samostatnosťou. Použitie pôvodného označenia istého typu administratívneho členenia Uhorska v už novom Maďarsku malo symbolizovať starobylé slobodné postavenie obyvateľov Podkarpatska, resp. Ruskej krajny v nových podmienkach. Tento plán však nevyšiel ani v podmienkach demokratického Maďarska, ani v podmienkach boľševickej Maďarskej republiky rád.
Ak sa v prvých častiach autor pomerne stručne zaoberal dejinami Rusínov, prvej polovici 20. storočia venoval podstatne viac priestoru. Vidieť to aj na rozsahu všetkých nasledujúcich častí. Nakoniec, je to vo vzťahu k autorovi aj celkom prirodzené, keďže jeho doménou sú najmä novšie dejiny. Na druhej strane, práve udalosti a postavenie Rusínov v novom štáte – v Československu, krátko v horthyovskom Maďarsku a nakoniec v komunistickom Sovietskom zväze znamenali celý rad dramatických zvratov, ktoré zasiahli osud každého jednotlivca.
Ivan Pop ponúkol slovenskému čitateľovi stručné, ale prehľadné dejiny Rusínov, ktoré ho dokážu zorientovať v základných momentoch ich histórie a pomôžu pochopiť súčasné postavenie a snahy o plnohodnotné etablovanie sa ako príslušníkov samostatného národa. Kniha je napísaná pútavo, dobre sa číta, hoci miestami prekladateľovi českého textu do slovenčiny unikli viaceré bohemizmy tak pri písaní mien ako aj niektorých slov, či slovných väzieb. Význam i podstatu knihy to však nenaruší.
Zdroj:
Dejiny - internetový časopis Inštitútu histórie Filozofickej fakulty Prešovskej univerzity v Prešove
http://dejiny.unipo.sk
************
Časopis SAV Človek a spoločnosť: Recenzia knihy I. Popa: Malé dejiny Rusínov ( 2011 )
Anna Virostková, virostkova@saske.sk
Je všeobecne známe, že Rusíni nikdy nemali vo svojich dejinách vlastný štátny útvar. Ich politické dejiny sú úzko späté s dejinami iných štátnych útvarov. Ivan Pop sa spolu s ďalšími iniciátormi usilovali o uznanie svojbytnosti Rusínov, o autonómiu Podkarpatskej Rusi na Ukrajine. Narazil však na tvrdý centralizmus a unitarizmus ukrajinskej politiky a ideológiu ukrajinského nacionalizmu a preto musel odísť. V roku 1994 odišiel do Českej republiky. Je autorom viacerých kníh o Podkarpatskej Rusi. Vydal Encyklopédiu Podkarpatskej Rusi, Stručnú históriu štátu, Dejiny Podkarpatske Rusi v datech, Podkarpatská Rus, osobnosti její histórie, vedy a kultury a spolu s P. R. Magocsim vydal i Encyklopédiu rusínskych dejín a kultúry. Združenie iteligencie Rusínov Slovenska vydalo I. Popovi tohto roku monografiu Malé dejiny Rusínov, ktorá obsahuje pohľad do histórie Rusínov v celom priereze dejín tejto malej národnostnej menšiny.
Autor pri spracúvaní dejín Rusínov chronologicky začína obdobím praveku, kedy bolo územie Rusínov súčasťou kultúrne homogenného regiónu nazývaného Horné Potisie, dnes Zakarpatská oblasť Ukrajiny (Podkarpastká Rus), časť východného Slovenska, karpatské predhorie juhovýchodného Poľska (Lemkovina), severná časť kraja Maramures v Rumunsku, a taktiež menšie enklávy v srbskej Vojvodine, srbskom a chorvátskom Sreme a v severovýchodnom Maďarsku (Mučoň, Komloška) a svoj bádateľský záber doťahuje do konca 50. rokov 20. storočia.
Značný priestor venuje I. Pop otázke karpatských Slovanov a začleňovaniu územia juhokarpatských Rusínov do Uhorska, ako aj kolonizácii na Podkarpatsku a východnom Slovensku. V nasledujúcich kapitolách sa okrajovo venoval rozpade uhorského kráľovstva po bitke pri Moháči, reformácii a protireformácii, ako aj obdobím protihabsburských vojen druhej polovice 17. storočia. I. Pop neobišiel ani 18. storočie, v ktorom zdôraznil osvietenské obdobie Márie Terézie a Jozefa II. Vyzdvihol najmä reformu školstva a vznik rusínskych štátnych škôl, v ktorých výučba prebiehala v rusínskom jazyku. Vysoko pozdvihol osobnosť Andreja Bačinského, užhorodského gréckokatolíckeho biskupa, ktorý bol poverený v rusínskych stoliciach školskou reformou. Spomenul aj ďalších významných rusínskych vzdelancov z toho obdobia, napríklad Michail Baluďanský, Peter Lodij, Vasilij Kukolnik a ďalší.
Autor je presvedčený, že vlastné politické dejiny Rusínov začínali v dobe rusínskeho národného obrodenia v 19. storočí. Z tohto obdobia vyzdvihol osobnosť Alexandra Duchnoviča – buditeľa Rusínov, ktorý je dodnes považovaný za najvýznamnejšiu osobnosť, na ktorú sa s úctou odvolávajú aj súčasníci. Oceňujem autorove vnímanie historických súvislostí a faktov. Chronologicky neobišiel ani významný historický medzník 1867 – vznik Rakúsko-Uhorska, kde si všímal aj postavenie Rusínov.
Monografia I. Popa je štylisticky rozdelená na 38 kapitol s úvodným slovom Jána Lipinského (za vydavateľa Združenia inteligencie Rusínov Slovenska) a v jej závere je uvedený výberový zoznam použitej literatúry. Celá publikácia obsahuje 137 strán.
Práve 20. storočie je dominantným obdobím Popovej monografie. Prvá svetová vojna zohrala v dejinách jednotlivých národov veľký zvrat, nevynímajúc Rusínov. Predovšetkým koniec prvej svetovej vojny zmenil politickú mapu vo svete. Na základe mierovej zmluvy z 10. 9. 1919 bola Podkarpatská Rus začlenená do Československej republiky, kde sa prakticky celý politický a kultúrny život rusínskej spoločnosti koncentroval. Autor sa v tomto období dotkol aj rusínskych politických strán či volieb v roku 1925, ktoré zaznamenali na Slovensku úplný prepad. Okrem politickej roviny sa I. Pop venoval aj kultúrnej otázke a to jazykovej.
Ďalej autor pokračuje v chronologickej línii bádaním v oblasti druhej svetovej vojny, venuje sa Podkarpatskej Rusi v Československej exilovej politike a doťahuje postavenie Rusínov v povojnovej Európe. Veľký význam pripisuje vzniku Ukrajinskej národnej rady Prjaševščiny, ktorú nazval ochrankyňou práv všetkých „Ukrajincov“. V závere I. Pop konštatuje, že od konca 40. rokov 20. storočia nastupuje v dejinách Rusínov „doba temna“, doba denacionalizácie i etnocídy vo všetkých štátoch, ktoré si rozdelili územie Rusínov.
Na rozdiel od iných neštátnych národov a národností Európy, Rusíni nemajú v susedstve svoj materský štát, ktorý by ich zastupoval na medzinárodnej scéne. Monografiu uzatvára výrokom: „Rusíni žili, žijú a žiť budú!“
Kniha Malé dejiny Rusínov je zaujímavým dielom, ktoré po rôznych stránkach rozširuje vedomosti pre čitateľov o dejinách Rusínov. Súčasťou celej knihy sú rôzne fotografie významných osobností či dôležitých udalostí a tie ju robia ešte pútavejšou. Vedecko-populárna publikácia je napísaná historickou metódou.
Bezpochyby sa stane významným zdrojom inšpirácií tak pre akademickú a univerzitnú obec, ako i pre všetkých záujemcov, ktorí sa zaujímajú o Rusínov.
Zdroj: http://www.saske.sk/cas/zoznam-rocnikov/2011/2/5935/
Človek a spoločnosť č.2 /2011,
internetový časopis pre pôvodné teoretické a výskumné štúdie z oblasti spoločenských vied
----
Stručne o Rusínoch
Zdroj:
http://kultura.pravda.sk/strucne-o-rusinoch-0ar-/sk-kkniha.asp?c=A111221_150243_sk-kkniha_p46
-----
Je všeobecne známe, že Rusíni nikdy nemali vo svojich dejinách vlastný štátny útvar. Ich politické dejiny sú úzko späté s dejinami iných štátnych útvarov. Ivan Pop sa spolu s ďalšími iniciátormi usilovali o uznanie svojbytnosti Rusínov, o autonómiu Podkarpatskej Rusi na Ukrajine. Narazil však na tvrdý centralizmus a unitarizmus ukrajinskej politiky a ideológiu ukrajinského nacionalizmu a preto musel odísť. V roku 1994 odišiel do Českej republiky. Je autorom viacerých kníh o Podkarpatskej Rusi. Vydal Encyklopédiu Podkarpatskej Rusi, Stručnú históriu štátu, Dejiny Podkarpatske Rusi v datech, Podkarpatská Rus, osobnosti její histórie, vedy a kultury a spolu s P. R. Magocsim vydal i Encyklopédiu rusínskych dejín a kultúry. Združenie iteligencie Rusínov Slovenska vydalo I. Popovi tohto roku monografiu Malé dejiny Rusínov, ktorá obsahuje pohľad do histórie Rusínov v celom priereze dejín tejto malej národnostnej menšiny.
Autor pri spracúvaní dejín Rusínov chronologicky začína obdobím praveku, kedy bolo územie Rusínov súčasťou kultúrne homogenného regiónu nazývaného Horné Potisie, dnes Zakarpatská oblasť Ukrajiny (Podkarpastká Rus), časť východného Slovenska, karpatské predhorie juhovýchodného Poľska (Lemkovina), severná časť kraja Maramures v Rumunsku, a taktiež menšie enklávy v srbskej Vojvodine, srbskom a chorvátskom Sreme a v severovýchodnom Maďarsku (Mučoň, Komloška) a svoj bádateľský záber doťahuje do konca 50. rokov 20. storočia.
Značný priestor venuje I. Pop otázke karpatských Slovanov a začleňovaniu územia juhokarpatských Rusínov do Uhorska, ako aj kolonizácii na Podkarpatsku a východnom Slovensku. V nasledujúcich kapitolách sa okrajovo venoval rozpade uhorského kráľovstva po bitke pri Moháči, reformácii a protireformácii, ako aj obdobím protihabsburských vojen druhej polovice 17. storočia. I. Pop neobišiel ani 18. storočie, v ktorom zdôraznil osvietenské obdobie Márie Terézie a Jozefa II. Vyzdvihol najmä reformu školstva a vznik rusínskych štátnych škôl, v ktorých výučba prebiehala v rusínskom jazyku. Vysoko pozdvihol osobnosť Andreja Bačinského, užhorodského gréckokatolíckeho biskupa, ktorý bol poverený v rusínskych stoliciach školskou reformou. Spomenul aj ďalších významných rusínskych vzdelancov z toho obdobia, napríklad Michail Baluďanský, Peter Lodij, Vasilij Kukolnik a ďalší.
Autor je presvedčený, že vlastné politické dejiny Rusínov začínali v dobe rusínskeho národného obrodenia v 19. storočí. Z tohto obdobia vyzdvihol osobnosť Alexandra Duchnoviča – buditeľa Rusínov, ktorý je dodnes považovaný za najvýznamnejšiu osobnosť, na ktorú sa s úctou odvolávajú aj súčasníci. Oceňujem autorove vnímanie historických súvislostí a faktov. Chronologicky neobišiel ani významný historický medzník 1867 – vznik Rakúsko-Uhorska, kde si všímal aj postavenie Rusínov.
Monografia I. Popa je štylisticky rozdelená na 38 kapitol s úvodným slovom Jána Lipinského (za vydavateľa Združenia inteligencie Rusínov Slovenska) a v jej závere je uvedený výberový zoznam použitej literatúry. Celá publikácia obsahuje 137 strán.
Práve 20. storočie je dominantným obdobím Popovej monografie. Prvá svetová vojna zohrala v dejinách jednotlivých národov veľký zvrat, nevynímajúc Rusínov. Predovšetkým koniec prvej svetovej vojny zmenil politickú mapu vo svete. Na základe mierovej zmluvy z 10. 9. 1919 bola Podkarpatská Rus začlenená do Československej republiky, kde sa prakticky celý politický a kultúrny život rusínskej spoločnosti koncentroval. Autor sa v tomto období dotkol aj rusínskych politických strán či volieb v roku 1925, ktoré zaznamenali na Slovensku úplný prepad. Okrem politickej roviny sa I. Pop venoval aj kultúrnej otázke a to jazykovej.
Ďalej autor pokračuje v chronologickej línii bádaním v oblasti druhej svetovej vojny, venuje sa Podkarpatskej Rusi v Československej exilovej politike a doťahuje postavenie Rusínov v povojnovej Európe. Veľký význam pripisuje vzniku Ukrajinskej národnej rady Prjaševščiny, ktorú nazval ochrankyňou práv všetkých „Ukrajincov“. V závere I. Pop konštatuje, že od konca 40. rokov 20. storočia nastupuje v dejinách Rusínov „doba temna“, doba denacionalizácie i etnocídy vo všetkých štátoch, ktoré si rozdelili územie Rusínov.
Na rozdiel od iných neštátnych národov a národností Európy, Rusíni nemajú v susedstve svoj materský štát, ktorý by ich zastupoval na medzinárodnej scéne. Monografiu uzatvára výrokom: „Rusíni žili, žijú a žiť budú!“
Kniha Malé dejiny Rusínov je zaujímavým dielom, ktoré po rôznych stránkach rozširuje vedomosti pre čitateľov o dejinách Rusínov. Súčasťou celej knihy sú rôzne fotografie významných osobností či dôležitých udalostí a tie ju robia ešte pútavejšou. Vedecko-populárna publikácia je napísaná historickou metódou.
Bezpochyby sa stane významným zdrojom inšpirácií tak pre akademickú a univerzitnú obec, ako i pre všetkých záujemcov, ktorí sa zaujímajú o Rusínov.
Zdroj: http://www.saske.sk/cas/zoznam-rocnikov/2011/2/5935/
Človek a spoločnosť č.2 /2011,
internetový časopis pre pôvodné teoretické a výskumné štúdie z oblasti spoločenských vied
----
Stručne o Rusínoch
Radoslav Passia, literárny vedec
Ivan Pop (1938) je autorom viacerých historiografických a encyklopedických prác o Podkarpatskej Rusi. V knihe Malé dejiny Rusínov, ktoré nedávno vyšli s vročením 2010, ide o dejiny národa, ktorý sa v tomto priestore postupne sformoval, no historické okolnosti mu už nedopriali zavŕšiť svoju štátnosť.
Rusíni dlhý čas zdieľali so Slovákmi podobný osud, boli "nehistorickým" národom žijúcim na území Uhorska, národom bez svojho presne vymedzeného územia, s výrazne obmedzenými jazykovými právami, s minimom školských a kultúrnych inštitúcií. Žili na sociálne a hospodársky nerozvinutom území v silne patriarchálnej spoločnosti. Ich hlavným sebaidentifikačným prvkom bola príslušnosť ku gréckokatolíckej cirkvi. Inak mali so svojou identitou značné problémy a ich dejiny boli dlho najmä dejinami vnútornej diskusie o tom, kto vlastne sú. Od 19. storočia, keď s istým omeškaním za ostatnými národmi Uhorska vznikla aj nepočetná rusínska národná elita, sa viedli polemiky a občas aj veľmi ostré spory medzi tromi hlavnými orientáciami – vlastnou rusínskou, proruskou a proukrajinskou (tie chceli vidieť Rusínov ako časť ruského či ukrajinského národa).
Ivan Pop sa pokúsil napísať "dejiny národa", k jeho knihe možno z tohto pohľadu vzniesť niekoľko menších výhrad, týkajú sa predovšetkým spracovania najstarších dejín. Autor totiž spočiatku nepíše o dejinách národa, ako si predsavzal, ale skôr územia, teda najmä o južných svahoch východných Karpát. Začína pravekom, potom veľmi stručne referuje o starovekom osídlení a o základných medzníkoch uhorských dejín, vždy s prihliadnutím na situáciu etnických Rusínov – aj preto ho z novovekých dejín zaujíma predovšetkým fenomén valašskej kolonizácie a protihabsburských povstaní.
Vlastné dejiny Rusínov ako národa možno sledovať azda až od konca 18. storočia. Dobre to badať aj v tejto knihe, ktorá kladie najväčší dôraz na druhú polovicu 19. storočia a 20. storočie. Popovo historické rozprávanie siaha do záveru druhej svetovej vojny, keď bolo územie Podkarpatskej Rusi, teda historické jadro rusínskeho osídlenia, pričlenené po zmanipulovanom plebiscite k Sovietskemu zväzu. Relatívne rýchly rozvoj rusínskej spoločnosti najmä v rámci Československa sa tým skončil a nastúpila tvrdá ukrajinizácia.
Hoci sa v predhovore hovorí o monografii, ide v skutočnosti o popularizačnú knihu, v ktorej silno cítiť "buditeľského ducha". Autor pri svojej emocionálnej obhajobe Rusínov neraz ide nad rámec tradičnej historiografie. Niekomu to môže prekážať, inému byť sympatické, ale vzhľadom na nedostatok podobnej literatúry u nás je kniha vcelku užitočným sprievodcom po osudoch tohto malého národa.
Ivan Pop: Malé dejiny Rusínov, Združenie inteligencie Rusínov Slovenska, 2010
Zdroj:
http://kultura.pravda.sk/strucne-o-rusinoch-0ar-/sk-kkniha.asp?c=A111221_150243_sk-kkniha_p46
-----
Aktuality
Zobraziť všetky15.11.2024
Kto bol profesor Pavel Traubner a prečo je jeho životný príbeh výnimočný?
Vo štvrtok krátko pred polnocou zomrel vo veku 83 rokov profesor Pavel Traubner, popredný slovenský neurológ. Informuje o tom Tachles.tv s tým, že v ostatných 30 rokoch išlo aj o významnú osobnosť slovenskej židovskej komunity.
Pripomeňme si …
14.11.2024
Dominka Novotná: PRÍĎTE SI SO MNOU ZAKOLEDOVAŤ
Vianočný koncert Dominika Novotná
17.12.2024 Prešov, Divadlo Alexandra Duchnoviča
22.12.2024 Bratislava, Štúdio L+S
Lístky už v predaji: https://predpredaj.zoznam.sk/sk/listky/vianocny-koncert-dominika-novotna/
Rusínska speváčka Do…
12.11.2024
Rok 2000. Rozhovor s Pavlom Kampovom
KAMPOV PAVLO FEDOROVIČ
(* 21.09.1929, Dilok, Mukačevský okres, Podkarpatská Rus – † 16.11.2009, Užhorod),
matematik, publicista, obhajca ľudských práv, pedagóg na Užhorodskej univerzite, väzeň GULAgu
V roku 1970, pred voľbami do Najvyššej rad…
11.11.2024
V Komanči oslávili 100. výročie získania nezávislosti Poľskej autokefálnej pravoslávnej cirkvi
Pod čestnou záštitou prezidenta PR Andrzeja Dudu
Dňa 9. novembra 2024 sa v pravoslávnom chráme Ochrany Presvätej Bohorodičky v Komanči uskutočnili oslavy stého výročia nezávislosti Poľskej autokefálnej pravoslávnej cirkvi (PAPC).
"Prišli sme d…
10.11.2024
Před 86 lety padlo ve Vídni arbitrážní rozhodnutí připomínající Mnichovskou dohodu
Ztráta českého pohraničí (Sudet) ve prospěch Německa nebyla jediným důsledkem Mnichovské dohody z 30. září 1938. Dodatek k dohodě požadoval řešení problémů dalších národnostních menšin, což v případě Maďarů vedlo k vídeňské arbitráži z 2. listop…
09.11.2024
Před 35 lety padla Berlínská zeď
Konec betonové bariéry, Berlínské zdi, byl tehdy – 9. listopadu 1989 ve večerních hodinách – nečekaný. Stačilo nepřesné vyjádření člena politbyra tehdejší NDR (Německé demokratické republiky). A pomohla také atmosféra změn toho roku ve střední E…
Naše obce
Zobraziť galérieUjko Vasyľ
Od olympijskoj šampionky v metaňi molotkom Parasky ušov manžel. Pravda, nedaleko...
Československý svět v Karpatech
Československý svet v Karpatoch
Čechoslovackyj svit v Karpatach
Reprezentatívna fotopublikácia
Objednať