Maďari na Slovensku ešte nikdy neboli takí politicky izolovaní ako teraz 

07.11.2023


Hlavne ak na nich zabudnú aj liberáli

Maďarské strany na Slovensku sa ocitli v hlbokej kríze. Táto veta platila už aj v roku 2020, ale situácia sa odvtedy nezlepšila, skôr sa zhoršila.

Najprv sa pozrime na čísla, lebo sú naozaj výstižné.

V roku 2016 mali strany SMK a Most-Híd spolu ešte 275-tisíc voličov. SMK sa síce nedostala do parlamentu, ale Most – aj vďaka slovenským voličom – áno. V roku 2020, keď Most opustila väčšina slovenských voličov, získali strany Maďarská komunitná spolupatričnosť a Most spolu takmer 172-tisíc hlasov. Znamenalo to, že ani jedna z nich sa do parlamentu nedostala.

V roku 2023 kandidovali už tri strany: Aliancia, Most-Híd s Modrými Mikuláša Dzurindu a Maďarské fórum s ďalšími stranami, ale dostali ešte menej hlasov. Spolu to bolo iba 142-tisíc.

Je to obrovský prepad. Ak sa pozrieme ešte ďalej do minulosti, stará SMK na vrchole svojej popularity v roku 2002 získala 321-tisíc hlasov. V roku 2010 sa strany SMK a Most-Híd ešte spolu dokázali priblížiť k tomuto výsledku (spolu 315-tisíc hlasov), ale tým sa zlaté časy skončili.

Koniec zlatých časov
Prinajmenšom do roku 2016 stáli maďarské strany na strane moderného demokratického Slovenska. Podporovali ekonomické reformy, západnú orientáciu, uplatňovanie ľudských práv a rozvoj regiónov. Bol to dôležitý odkaz pre Maďarov i Slovákov o tom, že spoločnú krajinu môžeme spravovať spoločne. Bola to cesta od národného štátu, v ktorom žijeme izolovane vedľa seba, k občianskemu Slovensku, v ktorom nesieme zodpovednosť aj za druhých.

Toto však dokázala zabezpečiť iba stabilná maďarská politika na Slovensku, ktorej dôverovali Maďari i Slováci. Túto dôveru naštrbil už vznik Mosta-Híd v roku 2009, ale najväčšiu ranu znamenala koalícia Mosta so Smerom v roku 2016 a zotrvanie vo vláde po Kuciakovej vražde v roku 2018. Výsledkom bolo, že v roku 2020 už takmer tretina maďarských voličov volila slovenské strany, v najväčšom počte OĽaNO.

Čo sa stalo po roku 2020? Keď si maďarskí politici uvedomili, že ak budú kandidovať dve strany, žiadna z nich nemôže uspieť, začali hľadať cestu k sebe. Tak vznikla v roku 2021 Aliancia, ktorá mala zjednotiť rôzne prúdy a osobnosti maďarskej politiky od bugárovcov po durayovcov. Išlo to pekelne ťažko: už samotné spájanie sprevádzali ostré spory – nielen osobné, ale aj ideologické. Časť strany sa dištancovala od vlády Viktora Orbána, kým druhá časť chodila na demonštrácie Fideszu. Niektorí politici platformy Most-Híd sa zastávali LGBTI+ ľudí, iní na nich vyslovene útočili. Strana nebola ani zďaleka jednotná.

Župné a komunálne voľby v roku 2022 však ukázali, že voliči aj tak majú záujem o spoločnú maďarskú stranu. Aliancia získala najviac župných poslancov zo všetkých strán a výsledky právom interpretovala ako úspech. Netrvalo to však dlho a do popredia sa opäť dostali spory.

Konflikt okolo príchodu exposlanca OĽaNO Györgya Gyimesiho vyústil do odchodu časti platformy Most-Híd. Odišli všetci funkcionári platformy a strana riešila ich náhradu dlhé týždne v období, keď už iní rozbiehali predvolebnú kampaň. Aliancia stihla spustiť svoju kampaň naplno až začiatkom leta.

Koho volili Maďari?
Po odchode „mosťákov“ a po zlyhaní rokovaní s Maďarským fórom zostali v Aliancii väčšinou politici bývalej SMK. Až na dôležitú výnimku: bývalí regionálni politici Mosta, starostovia, miestni poslanci väčšinou neodišli s Lászlóom Sólymosom a jeho ľuďmi. Ich mobilizačná činnosť zrejme pomohla tomu, aby strana získala lepší výsledok (4,4 percenta), než sa očakávalo.

Väčšinu bývalých voličov Mosta sa však Aliancii nepodarilo prilákať. Rovnako ako ani „mosťákom“, ktorí sa spojili s Modrými, a Maďarskému fóru, ktoré sa spojilo s ďalšími slovenskými a rómskymi mikrostranami.

V roku 2020 volilo strany MKS a Most-Híd 70 percent voličov maďarskej národnosti. V roku 2023 podľa údajov z exit pollu agentúry Focus volilo tri maďarské, respektíve čiastočne maďarské strany už iba 60 percent maďarských voličov.

Ostatní prešli k slovenským stranám. Najviac z nich získal Smer, ktorý sa stal najsilnejším vo viacerých južných regiónoch. Druhý najsilnejší bol dokonca aj v regiónoch, ktoré ovládla Aliancia: v okresoch Dunajská Streda, Komárno a Rimavská Sobota.

Desať percent voličov maďarskej národnosti volilo Smer, ktorý propagovali médiá Viktora Orbána počas celej kampane, ale dokonca ešte aj počas moratória. Z prieskumov vieme, že asi 13 percent ľudí maďarskej národnosti na južnom Slovensku získava spravodajské informácie najmä z maďarskej verejnoprávnej televízie.

V Komárne zozbieral Smer dvakrát toľko hlasov (2 338) ako v roku 2020 (1 118) a v Dunajskej Strede dokonca trikrát toľko (412 v roku 2020, 1 295 teraz).

Medzi Maďarmi boli populárne aj PS a OĽaNO, ktoré získali po sedem percent hlasov voličov maďarskej národnosti, päť percent získal aj Hlas. Tieto slovenské strany pritom vo svojom vedení nemajú žiadnych maďarských politikov a nikdy sa nevenovali prioritne témam, ktoré sa týkajú južných regiónov alebo menšinových otázok.

Nevieme presne, prečo maďarskí voliči opúšťajú maďarské strany v takom veľkom počte. Výsledkom však je, že vo voľbách prepadlo 140-tisíc hlasov voličov, ktorí by chceli mať maďarské zastúpenie v parlamente.

Ak by sa tieto hlasy pretavili do mandátov v Národnej rade, parlamentné pomery by vyzerali úplne inak. Ak by sme tieto mandáty mohli zarátať medzi hlasy strán demokratického spektra, dnes by nám možno nehrozila štvrtá Ficova vláda.

Trest pre všetkých maďarských voličov
Situácia je však komplikovanejšia. Aliancia síce oficiálne odmietala povolebnú spoluprácu so Smerom, niektorí jej politici, najmä György Gyimesi, ktorý získal po predsedovi strany Krisztiánovi Forróovi najviac preferenčných hlasov, mal na túto otázku iný názor. Forró sa od jeho výrokov o možnej spolupráci so Smerom nedištancoval. Aj toto mohlo odradiť časť voličov od toho, aby svoj hlas dali Aliancii.

Dnes je však situácia jasná: v Národnej rade nebude zastupovať záujmy vyše 400-tisícovej maďarskej menšiny na kolektívnej úrovni nikto. Toto bude poškodzovať aj demokratických maďarských voličov, ktorí sa môžu cítiť potrestaní za to, že ich reprezentanti sa nedokázali dohodnúť a spolupracovať.

Maďarská menšina je dnes v najhoršom možnom postavení. Ako na debate Napunku pred voľbami upozornil politológ Barnabás Felicián Tóth, Viktor Orbán obetoval riešenie menšinových otázok v prospech dobrých vzťahov s Robertom Ficom, ktorého potrebuje ako spojenca proti EÚ. Maďarská opozícia sa tejto téme nikdy nevenovala a medzinárodné spoločenstvo sa menšinovým otázkam takisto obrátilo chrbtom – najmä po vypuknutí vojny na Ukrajine (vidíme to aj na utrpení Arménov utekajúcich z Náhorného Karabachu).

Ako potenciálni partneri maďarskej menšiny zostali iba slovenskí liberáli, ktorí niekedy aj zdôrazňujú, že pre nich ako liberálov sú menšinové otázky dôležité. Pri konkrétnych činoch však väčšinou prihliadajú skôr na citlivosť svojich väčšinových voličov.

Budú Maďari v parlamente?
Najviac liberálnych maďarských voličov oslovilo PS, ktoré v okresoch Dunajská Streda a Komárno skončilo tretie. Z celkového počtu vyše 530-tisíc hlasov strany je, samozrejme, tento maďarský prvok malý, iba okolo troch percent. Pre PS by to však mohlo byť dôležité minimálne z dvoch hľadísk.

Po prvé preto, lebo liberáli by mali konzistentne reprezentovať záujmy slabších. Po druhé preto, lebo by to mohli považovať za dobrý základ na budovanie strany mimo veľkých centier.

Nie najlepší signál však PS vyslalo, keď na svoju kandidátku dalo predsedu svojej maďarskej platformy až na 47. miesto. Keďže strana získala 32 mandátov, Tibor Forró sa do parlamentu nedostal – šancu by mal iba vtedy, ak by sa PS stalo koaličnou stranou a 15 jeho poslancov by prešlo do exekutívy. Momentálne ani jedno, ani druhé nie je príliš pravdepodobné.

Medzi poslancami strany sú aj Martin Dubéci a Jaroslav Spišiak, ktorí pochádzajú z juhu a hovoria po maďarsky, ich politickým cieľom však nie je zastupovanie maďarskej menšiny.

Ako poslanec maďarskej národnosti bude v parlamente iba Gábor Grendel za OĽaNO, ktorý menšinové témy nikdy neriešil. Z kandidátky Hlasu získal mandát ešte Erik Vlček, ktorý chce zastupovať južné regióny, ale ani on nemá žiadne skúsenosti v oblasti menšinovej politiky a zďaleka nepatrí medzi silných politikov strany.

Výsledok: nikdy doteraz nemala maďarská menšina v slovenskom parlamente také slabé – v podstate žiadne – zastúpenie.

Zánik etnickej politiky?
Ako to môže pokračovať? Aliancia ako strana určite nezanikne. Dostane od štátu viac ako tri milióny eur za svoj volebný výsledok a v budúcoročných voľbách do europarlamentu môže mať šancu uspieť, keďže v nich je na Slovensku tradične nízka účasť.

Viacerí politici Aliancie však po voľbách uznali, že v parlamentných voľbách už strana nemôže kandidovať samostatne. Môže to znamenať koalíciu alebo volebnú stranu s niektorou zo slovenských strán, ale momentálne by asi žiadna slovenská strana o to nemala záujem. Ako plán je to teda viac ako neisté.

Svoj zánik neohlásili ani malé strany Most-Híd a Maďarské fórum. Aj keď tieto dve strany získali spolu iba o niečo viac ako 10-tisíc hlasov, pre Alianciu môže rozdelenosť strán aj takto prekaziť volebný úspech – napríklad preto, lebo liberálni voliči podporia radšej slovenské strany.

Najpravdepodobnejším scenárom je teda pokračujúca marginalizácia maďarskej etnickej politiky.

Štát to nemôže nechať takto
Aké to môže mať dôsledky? Maďarskí voliči budú izolovaní a ich záujem o zapájanie sa do riešenia celoštátnych problémov poklesne. Môže sa prehlbovať priepasť medzi tými obyvateľmi, ktorí žijú vo väčšinovo maďarských obciach, a ostatnými časťami krajiny. Slovenská väčšina môže nadobudnúť dojem, že Maďari nemajú záujem o spoločné spravovanie krajiny, a preto sa ich regióny a špecifické problémy dostanú na perifériu záujmu verejnosti. Krajina sa ešte viac rozdelí mentálne, kultúrne a sociálne. Zvyšovanie rozdielov a segregácia veľkej časti obyvateľstva pritom môže dosť výrazne – a negatívne – ovplyvniť rozvoj celého štátu.

Pre státisíce Maďarov žijúcich na Slovensku je nesmierne dôležité, aby ich reprezentanti mali svoje stabilné miesto vo verejnom živote. Je to potrebné, aby sa zmierňoval ich prirodzený pocit cudzoty, ktorého sa ako menšina nemôžu zbaviť. Psychologická funkcia takejto stabilnej a viditeľnej reprezentácie je rovnako dôležitá ako primeraný právny rámec ochrany menšinových práv.

Národnostné menšiny aj podľa ústavy majú právo zúčastňovať sa na riešení vecí, ktoré sa ich týkajú. Momentálne sa toto ústavné právo neuplatňuje a štát by na túto situáciu mal nájsť riešenie. Možnosti sú rôzne: od nižšieho kvóra na vstup do parlamentu pre menšinové strany po rôzne modely menšinových samospráv. Osem percent obyvateľov nechať bez volených zástupcov na obdobie, ktoré môže trvať akokoľvek dlho, nie je práve v súlade s princípmi ochrany menšín a neprinesie nič dobré ani pre menšinu, ani pre väčšinu.

ZOLTÁN SZALAY, NAPUNK

zdroj:
https://dennikn.sk/3606997/madari-na-slovensku-este-nikdy-neboli-taki-politicky-izolovani-ako-teraz-hlavne-ak-na-nich-zabudnu-aj-liberali/

foto: 
Predseda Aliancie Krisztián Forró, lídri Modrých a Mosta-Híd László Sólymos a Mikuláš Dzurinda a predseda Maďarského fóra Zsolt Simon. 
zdroj - TASR a FB

Aktuality

Zobraziť všetky
20.05.2024

V Starij Ľubovni odbŷv s’a jubilejnŷj 15-ŷj Sejm Rusyňskoj obrodŷ na Sloveňsku

Na posadi predsedŷ bŷv potverdženŷj Martin Karaš. V Starij Ľubovni odbŷv s’a jubilejnŷj 15-ŷj Sejm Rusyňskoj obrodŷ na Sloveňsku V nediľu 19-ho maja 2024-ho roku zŷšly s’a v Starij Ľubovni delegatŷ i hosti na jubilejnim 15-im Sejmi Rusyňskoj…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
20.05.2024

„Jenom deset dní nepil, a ejhle! Umřel.“

K alkoholismu na Podkarpatské Rusi   V 19. století se začaly objevovat spolky propagující střídmost a abstinenci a došlo také k  lékařskému popsání následků popíjení alkoholu. Nepřekvapí, že mnohé oblasti a  společenské skupiny byly k těmto názo…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
19.05.2024

Vychvaľovaný aj kritizovaný Edvard Beneš

Aký bol politik, ktorý doplatil na krutosť dejín V máji pred 140 rokmi sa narodil druhý československý prezident Edvard Beneš. Čo v skutočnosti „napáchal“, čo ho k tomu viedlo a v čom mu jeho vášniví kritici krivdia? V českom Senáte sa bud…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
19.05.2024

Beneš sa Mussoliniho neobával. Pred 100 rokmi s ním vyjednal medzištátnu zmluvu

V polovici mája 1924 rokoval československý minister zahraničných vecí Edvard Beneš v Ríme s talianskym premiérom Benitom Mussolinim. Výsledkom rokovaní bola československo-talianska zmluva o srdečnej spolupráci. Československý minister zahrani…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
18.05.2024

Rozhovor. Veľa závisí aj od toho, v akej rodine človek vyrastá

Ocenený Marián Marko: Zbožňoval matematiku, páčilo sa mu povolanie rušňovodiča, je z neho herec Už takmer 25 rokov šéfuje jedinému rusínskemu divadlu na Slovensku so sídlom v Prešove. S úsmevom konštatuje, že hercom sa stal vlastne vďaka svoj…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
16.05.2024

Atentáty v našich dejinách  

O život išlo Masarykovi, Hlinkovi, Tisovi a ďalším Ani medzivojnová československá demokracia sa nevyhla atentátom či aspoň neúspešným pokusom. Po atentáte na Roberta Fica sa začali objavovať varovania, že prudká polarizácia slovenskej spolo…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej

Naše obce

Zobraziť galérie

Ujko Vasyľ


Paraska barmanka:
-Chlop mať furt pravdu...! Kiď chlop ne mať pravdu, ta poťim vin vaš muž...!
Zobraziť viac
Náhľad publikácie

Československý svět v Karpatech

Československý svet v Karpatoch

Čechoslovackyj svit v Karpatach

Reprezentatívna fotopublikácia
Objednať