Medzinárodná hanba. Predbehli nás Maďari aj Poliaci, Slovensko bude dopravný lievik

Staneme sa čiernou dierou Via Carpatia?

VYŠNÝ KOMÁRNIK, BARWINEK. Debata o zdĺhavej príprave výstavby rýchlocesty R4 od Prešova k poľským hraniciam sa posunula do novej roviny potom, ako parlamentní poslanci prelomili veto prezidentky Zuzany Čaputovej.

Začiatkom mája opätovne schválili novelu zákona, ktorej obsahom sú jednorazové mimoriadne opatrenia v príprave niektorých diaľnic a ciest.

Pri zákonom konkrétne určených dopravných tepnách nebude útvar hodnoty za peniaze ministerstva financií vyhodnocovať štúdiu uskutočniteľnosti už pred územným konaním ako doteraz, ale až pred stavebným konaním.

To by malo výrazne skrátiť proces prípravy vybraných diaľnic a ciest vrátane R4.

Medzinárodná hanba a obrovský lievik
Kým Slovensko sa pokúša naštartovať výstavbu tejto rýchlocesty Prešov – hraničný priechod Vyšný Komárnik vo Svidníckom okrese, Poľsko je ďaleko pred nami.

Ak by vrátenú novelu poslanci opätovne neschválili, pri prípadnej zmene trasy v zmysle štúdie vypracovanej pred územným konaním by sa musel celý doterajší proces zopakovať, takže by sa plánovaná výstavba R4 natiahla o roky, tvrdí končiaci poverený minister dopravy Andrej Doležal (nominant Sme rodina).

„O tri až päť rokov sa odložia benefity z R4 pre celý východ a o toľko dlhšie budeme mať aj medzinárodnú hanbu, že len my nemáme dokončenú časť celého medzinárodného koridoru Via Carpatia, ktorý spája Baltské more s Egejským," povedal nedávno Doležal.

„Maďari a Poliaci tlačia na nás, aby sme zrýchlili. V konečnom dôsledku je potrebné stavať aj kvôli tomu, aby sme nezažili medzinárodnú blamáž a hanbu pred verejnosťou, že na Slovensku vznikol jeden obrovský lievik. Kvalita života by sa ešte viac zhoršila oproti tomu, čo zažívame teraz,“ apeloval ešte v roku 2021 prešovský župan Milan Majerský (KDH).

Litva, Poľsko, Slovensko
Náš severný sused už totiž pripravuje výstavbu dvoch dôležitých úsekov od slovenskej hranice ako súčastí medzinárodnej trasy Via Carpatia.

Ide o časti rýchlostnej cesty S19: Miejsce Piastowe – Dukla (obec v Poľsku) a Dukla – Barwinek.

Barwinek je poľský hraničný priechod, na slovenskej strane je to Vyšný Komárnik.

S19 by mala mať vyše 28 kilometrov a dva pruhy v každom smere. Povedie od hraničného priechodu s Bieloruskom v Kuźnicy do Barwinku.

Stane sa hlavnou prepravnou osou sever - juh celej „východnej steny“ Poľska. S19 končí svoj ťah v Barwinku, tam sa napája na existujúcu štátnu cestu DK19.

Via Carpatia má v Poľsku spolu 683 kilometrov a spojí ho s Litvou a Slovenskom.

Odhad dva roky
Investorom projektu je poľská spoločnosť Generálne riaditeľstvo štátnych ciest a diaľnic so sídlom vo Varšave.

Poliaci chcú rýchlocestu S19 financovať zo štátneho rozpočtu a fondov Európskej únie.

Z materiálu vyplýva, že prípravný proces a stavbu prvého úseku Miejsce Piastowe – Dukla, vzdialeného od slovenskej hranice asi 16 kilometrov, chcú stihnúť za približne dva roky.

Predtým musia ukončiť projektové dokumentácie a získať potrebné povolenia, čo si vyžiada ďalší čas.

Druhý úsek, Dukla – Barwinek, ktorý potiahnu až takmer k slovenskej hranici, ešte nemá stanovené presné časové vymedzenie.

Je poslednou južnou časťou dopravnej trasy „Via Carpatia“ v Poľsku.

„Príprava stavebného projektu úseku cesty S19 Dukla – Barwinek je v začiatočnej fáze a v tejto chvíli nie je možné uviesť približný dátum realizácie a ukončenia stavby,“ zdôvodňujú poľskí cestári.

Bariéra pre zvieratá
S19 sa napája na cestnú sieť na slovenskom území a zároveň pretína medzinárodný koridor migrácie zvierat – Hlavný karpatský koridor.

Cez toto územie prechádzajú veľké cicavce ako losy, jelene, srnce, diviaky, vlky a medvede.

Z týchto dôvodov sa na portáli o posudzovaní vplyvov na životné prostredie EIA objavila informácia o zámere Poliakov.

Vypracovaná bola analýza vplyvu cestnej investície na susedné krajiny.

Úsek Dukla – Barwinek križuje vzácne chránené oblasti, pretína Hlavný karpatský koridor a dolinu Jasiołky.

Pre túto časť cesty vznikla analýza cezhraničného vplyvu na životné prostredie.

„Je vzácnym prírodným územím, kde sa rozvíjajú predovšetkým lesné a riečne biotopy. Kvôli vyššie uvedeným podmienkam bude cesta vedená na mnohých estakádach, ktoré zaistia vhodné zóny pre cicavce migrujúce na danom území, ide predovšetkým o kopytníky, voľne žijúcu zver a dravcov,“ dôvodí dokument zverejnený v procese EIA.

Poliaci opisujú, že rýchlostná cesta vytvorí zvieratám stálu bariéru, čo spôsobí, že začnú hľadať nové migračné cesty.

Aj preto pre ne vybudujú priechody rôznych veľkostí, vytvoria ochranné zariadenia ako antireflexné steny či siete pre netopiere a zábrany pre obojživelníky.

Bez škodlivého vplyvu
Poliaci v analýze konštatujú, že výstavba rýchlocesty najsilnejšie ovplyvní Slovensko, pretože je najbližšie k ich investícii.

Konštatujú, že by nemala negatívne vplývať na migráciu zvierat do a z oblastí Karpát ležiaci na Slovensku.

Preto na slovenskom území nenavrhujú investície, ktoré by odvrátili negatívny dopad na prírodu.

Napríklad najbližší Národný park Poloniny je od ukončenia úseku Dukla – Barwinek vzdialený 45 kilometrov.

Chránená krajinná oblasť Východné Karpaty hraničiaca s Poľskom je v oblasti vplyvu analyzovanej trasy.

„Stavba cesty S19 nebude mať priamy vplyv na chránenú krajinnú oblasť, pretože práce nebudú vykonávané na slovenskej strane,“ dôvodia Poliaci.

Slovensko cez PPP projekty
Via Carpatia bude mať celkovú dĺžku 3 300 kilometrov.

Ide o najkratšiu historickú cestu zo severu na juh, spája Baltické more s Egejským.

Vedie cez Litvu, Poľsko, Slovensko, Maďarsko, Rumunsko, Bulharsko a Grécko.

Na slovenskej strane bude Via Carpatia pokračovať ako plánovaná R4.

Z Maďarska k nám sa Via Carpatia dostane cez prihraničnú obec Milhosť ako predĺženie maďarskej trasy M30.

Vyše 130-kilometrová R4 povedie cez Košice, Prešov (medzi Prešovom a Košicami ako úsek D1), Svidník až do hraničného priechodu v obci Vyšný Komárnik.

Slovensko by chcelo rýchlostnú cestu na poľské hranice stavať ako PPP projekt, teda vysúťažený koncesionár ju vybuduje i prefinancuje a štát bude hotové dielo postupne splácať.

„Stavba R4 má teraz hodnotu možno 1,4 až 1,5 miliardy eur,“ informoval nedávno už končiaci minister dopravy Andrej Doležal (nominant Sme rodina).

Podľa najoptimistickejšieho scenára z vlaňajšieho novembra by sa začala stavať naša rýchlostná cesta k poľským hraniciam v roku 2027 a dokončená by mohla byť v roku 2032.

Rýchlostná cesta R4 Prešov (Kapušany) – Vyšný Komárnik (štátna hranica s Poľskom) sa bude stavať ako jeden celok v dĺžke zhruba 70 kilometrov.

Rozdelená je na osem úsekov: Kapušany – Lipníky (4 kilometre), Lipníky – Kuková (8 km), Kuková - Giraltovce (6,5 km), Giraltovce – Radoma (7,5 km), Radoma – Rakovčík (7 km), Rakovčík – Svidník (6 km) plus samotný Svidník s preložkou cesty a rozšírením na štvorpruh (4,5 km), Ladomírová – Hunkovce (18,18 km) a Hunkovce – štátna hranica vo Vyšnom Komárniku (1 + 6,9 km).

Vláda vlani schválila, že všetky úseky budú štvorpruhové, takže by sa mali dobudovať ďalšie dva pruhy aj na už existujúcom obchvate Svidníka.

Maďari už spojili aj Košice a Bratislavu
Maďarsko už má svoj 221 kilometrov dlhý úsek Via Carpatia ukončený.

Ako poslednú otvorili v októbri 2021 takmer 57-kilometrovú rýchlocestu M30 od maďarsko-slovenského priechodu Tornyosnémeti po Miskolc. Odtiaľ vedie na Budapešť.

Na slovenskej strane nadväzuje M30 na R4 z Milhosti do Košíc.

S výstavbou štvorprúdovej komunikácie začali Maďari v júli 2016, a to obchvatom obce Tornyosnémeti.

Diaľnica cez maďarské územie prepojila aj Košice s Bratislavou, keďže jej slovenský ekvivalent zatiaľ neexistuje.

O pomalom tempe výstavby rýchlostných ciest a diaľnic na Slovensku hovoril v roku 2021 nadľahčene aj štátny tajomník ministerstva dopravy a výstavby Jaroslav Kmeť (nominant Sme rodina).

Z jeho slov vtedy vyplynulo, že o nás v susednom Maďarsku žartujú.

„Minister zahraničných vecí a obchodu Péter Szijjártó si robí vtipy z nášho ministra dopravy a hovorí, že nebudujte už diaľnicu na východ, veď ju už máte postavenú cez Maďarsko,“ povedal Kmeť počas tlačovej konferencie.

Katarína Gécziová, zástupkyňa šéfredaktora

zdroj:
https://presov.korzar.sme.sk/c/23167877/medzinarodna-hanba-obrovsky-dopravny-lievik-predbehli-nas-uz-madari-aj-poliaci.html