Moskva žiada Berlín, aby uznal blokádu Leningradu za genocídu
Chce aj peniaze
Ruská diplomacia žiada Nemecko, aby uznalo 900-dňové obliehanie Leningradu počas druhej svetovej vojny za genocídu. V pondelok ho k tomu vyzvala v diplomatickej nóte, v ktorej zároveň požaduje od Berlína ďalšie odškodnenie pre viac ako 800 000 obetí nacistickej blokády.
"Blokáda dnešného Petrohradu v období od septembra 1941 do januára 1944 bola strašným vojnovým zločinom, ktorý Wehrmacht uvalil na Leningrad a jeho obyvateľstvo," reagovala podľa denníka Die Welt nemecká vláda na pondelkovú ruskú žiadosť a dodala, že na tomto názore naďalej trvá.
Moskva od svojho vpádu na Ukrajinu s obľubou pripomína Nemecku jeho nacistickú minulosť, a to nielen ako odvetu za vojenskú podporu Berlína ukrajinským silám, ale aj v rámci svojej propagandistickej kampane.
Ruský prezident Vladimir Putin uviedol "denacifikáciu" - očistenie územia od nacistov - ako jeden z dôvodov rozpútania vojny na Ukrajine. Skutočnosť, že v ukrajinskom parlamente nie je zastúpená žiadna krajne pravicová strana, ani fakt, že samotný prezident Volodymyr Zelenskyj je židovského pôvodu a jeho príbuzní zahynuli počas holokaustu, nepovažuje Kremeľ za prekážku, aby jeho vládu nazval nacistickou.
Blokáda Leningradu je pre Nemecko dodnes citlivou otázkou. Počas obliehania, ktoré trvalo od 8. septembra 1941 do 27. januára 1944, prišlo o život najmenej 800 000 civilistov, väčšinou v dôsledku chladu, hladu, chorôb alebo bombardovania. Nedostatok potravín priviedol mnohých ku kanibalizmu.
Červená armáda prelomila blokádu 27. januára 1944. "Spomienka na Veľkú vlasteneckú vojnu zostáva v Rusku zdrojom hrdosti a je základným pilierom militaristického patriotizmu, ktorý presadzuje Kremeľ," napísala v januári agentúra AFP pri príležitosti 80. výročia ukončenia obliehania.
V pondelkovej diplomatickej nóte Moskva tiež obvinila Nemecko z "rozporuplného prístupu" k minulosti, keď nedávno označilo zločiny spáchané v Afrike počas koloniálnej éry za genocídne, pričom "to isté neurobilo v prípade činov spáchaných proti Sovietskemu zväzu", uviedla tlačová agentúra TASS.
Niektorí nemeckí historici sa však k tomuto názoru prikláňajú. Podľa Hansa-Christiana Petersena, odborníka na rusko-nemecké dejiny z univerzity v Osnabrücku, by mal Berlín blokádu označiť za "genocídny akt".
Dávame dosť, domnievajú sa Nemci
Rusku vadí aj to, že Nemecko doteraz vyplatilo individuálne odškodnenie len židovským obetiam blokády Leningradu. "Ruská strana považuje takýto postup nemeckej strany za etnickú diskrimináciu," uviedlo ruské ministerstvo zahraničných vecí a dodalo, že podľa neho by mali byť odškodnení všetci.
Nemecko zdôvodnilo osobitné zaobchádzanie so židovskými obeťami blokády tým, že čelili extrémnemu prenasledovaniu v rámci rasovej politiky nacistického Nemecka. Ak by ich nemeckí vojaci zatkli, hrozila by im istá smrť. Od roku 2008 môžu Židia, ktorí prežili obliehanie, dostať jednorazovú platbu vo výške 2 556 eur (65 000 korún).
"Odškodnenie pre ostatné obete bolo pokryté z vojnových reparácií, ktoré Nemecko vyplatilo po roku 1945," uviedol Berlín. Nemecké ministerstvo zahraničných vecí v januári pripomenulo, že Nemecko od roku 2019 finančne podporuje modernizáciu nemocnice v Petrohrade, kde sa liečia tí, ktorí prežili blokádu. Finančne prispieva aj na sociálnu a zdravotnú starostlivosť o týchto ľudí.
Podľa Nemecka bola otázka povojnových reparácií definitívne vyriešená dohodou medzi oboma nemeckými štátmi a štyrmi veľmocami (USA, Britániou, Francúzskom a ZSSR) pred zjednotením Nemecka v roku 1990. Dokument vylučuje akékoľvek budúce nároky na náhradu vojnových škôd.
Podľa údajov ministerstva financií Nemecko od konca vojny vyplatilo obetiam všetkých národov viac ako 80 miliárd eur ako odškodné za nacistické zločiny.
Translated with DeepL.com (free version)
Autor: dtt
zdroj:
https://www.idnes.cz/zpravy/zahranicni/rusko-nemecko-druha-svetova-valka-leningrad-blokada-oblehani-genocida-diplomacie.A240321_144142_zahranicni_dtt#cxrecs_s
foto: Obálka knihy - Anna Reidová: Leningrad. Tragédia obliehaného mesta.
Aktuality
Zobraziť všetky11.05.2025
Mojij najmylišij Mamc’i
Моїй наймилішій Мамцї
(З любовлёв до Карпат і рідного краю)
Ой, посмоть, мамко, на Вігорлат з рана,
Як молга цілує Лаборець-річку.
Там у серцю мойім твоя любов жиє,
Як в монастырі свічка перед Богом тихо гріє.
Твої рукы, мов гілкы смере…
05.05.2025
Patriarcha Bartolomej chce s novým pápežom pracovať na spoločnom dátume Veľkej noci
Istanbul 5. mája (TK KBS) Pravoslávny patriarcha Konštantínopola chce spolu s novým rímskym biskupom pokračovať v snahe o stanovenie spoločného dátumu Veľkej noci. Bartolomej o tom hovoril počas ekumenickej modlitby, ktorá sa konala v benediktín…
04.05.2025
Zabudnutý Cibere
Pozvánka
Slovenské národné múzeum – Múzeum rusínskej kultúry v Prešove Vás srdečne pozýva na prednáškové popoludnie spojené s besedou na tému druhej svetovej vojny a nepoznaných či zabudnutých osudov rusínskych osobností, ktoré sa v n…
02.05.2025
Vietnam 50 rokov po skončení vojny
30. apríl 1975 – dátum, ktorý pre mnohých ľudí v našich končinách už nemá takmer žiadny význam. Pre ľudí vo Vietname, Laose a Kambodži to bol deň nádeje a krátky zlom v desaťročiach utrpenia: Bol to oficiálny koniec druhej indočínskej vojny, kto…
30.04.2025
Dve percentá, jeden spoločný cieľ
Podporte nás 2 % z vašich daní a buďte súčasťou nášho úsilia o zachovanie a šírenie neznámej histórie Rusínov.
Vaša podpora je pre nás cenná – ďakujeme za dôveru!
Notársky centrálny register určených právnických osôb
Informácie o určenej…
29.04.2025
Rok rusínskeho jazyka môže byť výzva aj pre umelú inteligenciu
Ako sa z rusínskeho dialektu stala literárna reč, prečo je rusínčina spomedzi východoslovanských jazykov najtvrdšia, ale aj o tom, kedy rusínsky jazyk objaví umelá inteligencia, sa zhovárame s Ľubou Kráľovou, riaditeľkou Slovenského národného mú…
Naše obce
Zobraziť galérieUjko Vasyľ
Teta Paraska:
-Palinka to micna syla - vypyla jem i všytko zabyla...!

Československý svět v Karpatech
Československý svet v Karpatoch
Čechoslovackyj svit v Karpatach
Reprezentatívna fotopublikácia
Objednať