Moskva žiada Berlín, aby uznal blokádu Leningradu za genocídu
Chce aj peniaze
Ruská diplomacia žiada Nemecko, aby uznalo 900-dňové obliehanie Leningradu počas druhej svetovej vojny za genocídu. V pondelok ho k tomu vyzvala v diplomatickej nóte, v ktorej zároveň požaduje od Berlína ďalšie odškodnenie pre viac ako 800 000 obetí nacistickej blokády.
"Blokáda dnešného Petrohradu v období od septembra 1941 do januára 1944 bola strašným vojnovým zločinom, ktorý Wehrmacht uvalil na Leningrad a jeho obyvateľstvo," reagovala podľa denníka Die Welt nemecká vláda na pondelkovú ruskú žiadosť a dodala, že na tomto názore naďalej trvá.
Moskva od svojho vpádu na Ukrajinu s obľubou pripomína Nemecku jeho nacistickú minulosť, a to nielen ako odvetu za vojenskú podporu Berlína ukrajinským silám, ale aj v rámci svojej propagandistickej kampane.
Ruský prezident Vladimir Putin uviedol "denacifikáciu" - očistenie územia od nacistov - ako jeden z dôvodov rozpútania vojny na Ukrajine. Skutočnosť, že v ukrajinskom parlamente nie je zastúpená žiadna krajne pravicová strana, ani fakt, že samotný prezident Volodymyr Zelenskyj je židovského pôvodu a jeho príbuzní zahynuli počas holokaustu, nepovažuje Kremeľ za prekážku, aby jeho vládu nazval nacistickou.
Blokáda Leningradu je pre Nemecko dodnes citlivou otázkou. Počas obliehania, ktoré trvalo od 8. septembra 1941 do 27. januára 1944, prišlo o život najmenej 800 000 civilistov, väčšinou v dôsledku chladu, hladu, chorôb alebo bombardovania. Nedostatok potravín priviedol mnohých ku kanibalizmu.
Červená armáda prelomila blokádu 27. januára 1944. "Spomienka na Veľkú vlasteneckú vojnu zostáva v Rusku zdrojom hrdosti a je základným pilierom militaristického patriotizmu, ktorý presadzuje Kremeľ," napísala v januári agentúra AFP pri príležitosti 80. výročia ukončenia obliehania.
V pondelkovej diplomatickej nóte Moskva tiež obvinila Nemecko z "rozporuplného prístupu" k minulosti, keď nedávno označilo zločiny spáchané v Afrike počas koloniálnej éry za genocídne, pričom "to isté neurobilo v prípade činov spáchaných proti Sovietskemu zväzu", uviedla tlačová agentúra TASS.
Niektorí nemeckí historici sa však k tomuto názoru prikláňajú. Podľa Hansa-Christiana Petersena, odborníka na rusko-nemecké dejiny z univerzity v Osnabrücku, by mal Berlín blokádu označiť za "genocídny akt".
Dávame dosť, domnievajú sa Nemci
Rusku vadí aj to, že Nemecko doteraz vyplatilo individuálne odškodnenie len židovským obetiam blokády Leningradu. "Ruská strana považuje takýto postup nemeckej strany za etnickú diskrimináciu," uviedlo ruské ministerstvo zahraničných vecí a dodalo, že podľa neho by mali byť odškodnení všetci.
Nemecko zdôvodnilo osobitné zaobchádzanie so židovskými obeťami blokády tým, že čelili extrémnemu prenasledovaniu v rámci rasovej politiky nacistického Nemecka. Ak by ich nemeckí vojaci zatkli, hrozila by im istá smrť. Od roku 2008 môžu Židia, ktorí prežili obliehanie, dostať jednorazovú platbu vo výške 2 556 eur (65 000 korún).
"Odškodnenie pre ostatné obete bolo pokryté z vojnových reparácií, ktoré Nemecko vyplatilo po roku 1945," uviedol Berlín. Nemecké ministerstvo zahraničných vecí v januári pripomenulo, že Nemecko od roku 2019 finančne podporuje modernizáciu nemocnice v Petrohrade, kde sa liečia tí, ktorí prežili blokádu. Finančne prispieva aj na sociálnu a zdravotnú starostlivosť o týchto ľudí.
Podľa Nemecka bola otázka povojnových reparácií definitívne vyriešená dohodou medzi oboma nemeckými štátmi a štyrmi veľmocami (USA, Britániou, Francúzskom a ZSSR) pred zjednotením Nemecka v roku 1990. Dokument vylučuje akékoľvek budúce nároky na náhradu vojnových škôd.
Podľa údajov ministerstva financií Nemecko od konca vojny vyplatilo obetiam všetkých národov viac ako 80 miliárd eur ako odškodné za nacistické zločiny.
Translated with DeepL.com (free version)
Autor: dtt
zdroj:
https://www.idnes.cz/zpravy/zahranicni/rusko-nemecko-druha-svetova-valka-leningrad-blokada-oblehani-genocida-diplomacie.A240321_144142_zahranicni_dtt#cxrecs_s
foto: Obálka knihy - Anna Reidová: Leningrad. Tragédia obliehaného mesta.
Aktuality
Zobraziť všetky30.04.2026
Dve percentá, jeden spoločný cieľ
Podporte nás 2 % z vašich daní a buďte súčasťou nášho úsilia o zachovanie a šírenie neznámej histórie Rusínov.
Vaša podpora je pre nás cenná – ďakujeme za dôveru!
Notársky centrálny register určených právnických osôb
Informácie o určenej…
04.03.2026
Lemkovia vytvárajú „Hołos“. O kultúre, ktorá nezanikla
autorka: Julia Pańków
Chcela som ukázať, že my, mladí Lemkovia, sme schopní vytvoriť dielo, ktoré je relevantné pre našu dobu. Že máme čo povedať a že náš hlas je dôležitý,“ hovorí Daria Kuziak, autorka prvej lemkovskej oper…
01.03.2026
PSK: Týždeň slovenských knižníc ponúkne besedy, výstavy, workshopy, kvízy aj kino medzi knihami
Jarné prázdniny sa budú v Prešovskom kraji niesť v duchu čítania, kvalitnej literatúry a pestrej palety knižničných podujatí. V pondelok 2. marca totiž štartuje Týždeň slovenských knižníc, počas ktorého si atraktívne podujatia zam…
23.02.2026
Ivan Soták *1929 †2026
Zomrel Ivan Soták, zakladateľ Katedry fyzikálnej chémie Univerzity P. J. Šafárika. Mal 96 rokov
Róbert Bejda
redaktor, webeditor
Univerzita Pavla Jozefa Šafárika prišla o jedného zo svojich bývalých významných zamestnancov. Vo veku 96 rok…
21.02.2026
Před 35 lety vznikla Společnost přátel Podkarpatské Rusi
Agáta Pilátová
Na počátku všeho stálo jedno setkání. Na jaře roku 1990, jen několik měsíců po pádu komunistického režimu v Československu, vyšel v tehdejším týdeníku Tvorba zásadní a velmi pozoruhodný článek básníka a publicisty Jaromíra Hořc…
20.02.2026
Rozhovor. Nový objav prináša nádej pre onkologických pacientov
Stanislava Longauerová, autorka
Molekulárny biológ JÁN JAMROŠKOVIČ (*1985, Rešov, okr. Bardejov) z Ústavu molekulárnej biológie SAV sa spolu s medzinárodným vedeckým tímom podieľal na objave nového mechanizmu, ktorý dokáže pomocou…
Naše obce
Zobraziť galérieUjko Vasyľ
Zhovarjajuť sja dvomi rusnacky milionary:
-Čul jem, že maš osobnoho sochara-skulpturystu...?
-Hej, narodnyj chudožnyk Ukrajiny..., ne viryl by jes, jaky šumny tatarčany pyrohy znať nalipkaty (napravyty)...!
Československý svět v Karpatech
Československý svet v Karpatoch
Čechoslovackyj svit v Karpatach
Reprezentatívna fotopublikácia
Objednať