Moskva žiada Berlín, aby uznal blokádu Leningradu za genocídu

23.03.2024


Chce aj peniaze

Ruská diplomacia žiada Nemecko, aby uznalo 900-dňové obliehanie Leningradu počas druhej svetovej vojny za genocídu. V pondelok ho k tomu vyzvala v diplomatickej nóte, v ktorej zároveň požaduje od Berlína ďalšie odškodnenie pre viac ako 800 000 obetí nacistickej blokády.

"Blokáda dnešného Petrohradu v období od septembra 1941 do januára 1944 bola strašným vojnovým zločinom, ktorý Wehrmacht uvalil na Leningrad a jeho obyvateľstvo," reagovala podľa denníka Die Welt nemecká vláda na pondelkovú ruskú žiadosť a dodala, že na tomto názore naďalej trvá.

Moskva od svojho vpádu na Ukrajinu s obľubou pripomína Nemecku jeho nacistickú minulosť, a to nielen ako odvetu za vojenskú podporu Berlína ukrajinským silám, ale aj v rámci svojej propagandistickej kampane.

Ruský prezident Vladimir Putin uviedol "denacifikáciu" - očistenie územia od nacistov - ako jeden z dôvodov rozpútania vojny na Ukrajine. Skutočnosť, že v ukrajinskom parlamente nie je zastúpená žiadna krajne pravicová strana, ani fakt, že samotný prezident Volodymyr Zelenskyj je židovského pôvodu a jeho príbuzní zahynuli počas holokaustu, nepovažuje Kremeľ za prekážku, aby jeho vládu nazval nacistickou.

Blokáda Leningradu je pre Nemecko dodnes citlivou otázkou. Počas obliehania, ktoré trvalo od 8. septembra 1941 do 27. januára 1944, prišlo o život najmenej 800 000 civilistov, väčšinou v dôsledku chladu, hladu, chorôb alebo bombardovania. Nedostatok potravín priviedol mnohých ku kanibalizmu.

Červená armáda prelomila blokádu 27. januára 1944. "Spomienka na Veľkú vlasteneckú vojnu zostáva v Rusku zdrojom hrdosti a je základným pilierom militaristického patriotizmu, ktorý presadzuje Kremeľ," napísala v januári agentúra AFP pri príležitosti 80. výročia ukončenia obliehania.

V pondelkovej diplomatickej nóte Moskva tiež obvinila Nemecko z "rozporuplného prístupu" k minulosti, keď nedávno označilo zločiny spáchané v Afrike počas koloniálnej éry za genocídne, pričom "to isté neurobilo v prípade činov spáchaných proti Sovietskemu zväzu", uviedla tlačová agentúra TASS.

Niektorí nemeckí historici sa však k tomuto názoru prikláňajú. Podľa Hansa-Christiana Petersena, odborníka na rusko-nemecké dejiny z univerzity v Osnabrücku, by mal Berlín blokádu označiť za "genocídny akt".

Dávame dosť, domnievajú sa Nemci
Rusku vadí aj to, že Nemecko doteraz vyplatilo individuálne odškodnenie len židovským obetiam blokády Leningradu. "Ruská strana považuje takýto postup nemeckej strany za etnickú diskrimináciu," uviedlo ruské ministerstvo zahraničných vecí a dodalo, že podľa neho by mali byť odškodnení všetci.

Nemecko zdôvodnilo osobitné zaobchádzanie so židovskými obeťami blokády tým, že čelili extrémnemu prenasledovaniu v rámci rasovej politiky nacistického Nemecka. Ak by ich nemeckí vojaci zatkli, hrozila by im istá smrť. Od roku 2008 môžu Židia, ktorí prežili obliehanie, dostať jednorazovú platbu vo výške 2 556 eur (65 000 korún).

"Odškodnenie pre ostatné obete bolo pokryté z vojnových reparácií, ktoré Nemecko vyplatilo po roku 1945," uviedol Berlín. Nemecké ministerstvo zahraničných vecí v januári pripomenulo, že Nemecko od roku 2019 finančne podporuje modernizáciu nemocnice v Petrohrade, kde sa liečia tí, ktorí prežili blokádu. Finančne prispieva aj na sociálnu a zdravotnú starostlivosť o týchto ľudí.

Podľa Nemecka bola otázka povojnových reparácií definitívne vyriešená dohodou medzi oboma nemeckými štátmi a štyrmi veľmocami (USA, Britániou, Francúzskom a ZSSR) pred zjednotením Nemecka v roku 1990. Dokument vylučuje akékoľvek budúce nároky na náhradu vojnových škôd.

Podľa údajov ministerstva financií Nemecko od konca vojny vyplatilo obetiam všetkých národov viac ako 80 miliárd eur ako odškodné za nacistické zločiny.

Translated with DeepL.com (free version)

Autor: dtt

zdroj: 
https://www.idnes.cz/zpravy/zahranicni/rusko-nemecko-druha-svetova-valka-leningrad-blokada-oblehani-genocida-diplomacie.A240321_144142_zahranicni_dtt#cxrecs_s

foto: Obálka knihy - Anna Reidová: Leningrad. Tragédia obliehaného mesta.

Aktuality

Zobraziť všetky
30.04.2026

Dve percentá, jeden spoločný cieľ 

Podporte nás 2 % z vašich daní a buďte súčasťou nášho úsilia o zachovanie a šírenie neznámej histórie Rusínov.  Vaša podpora je pre nás cenná – ďakujeme za dôveru! Notársky centrálny register určených právnických osôb Informácie o určenej…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
04.03.2026

Lemkovia vytvárajú „Hołos“. O kultúre, ktorá nezanikla

autorka: Julia Pańków         Chcela som ukázať, že my, mladí Lemkovia, sme schopní vytvoriť dielo, ktoré je relevantné pre našu dobu. Že máme čo povedať a že náš hlas je dôležitý,“ hovorí Daria Kuziak, autorka prvej lemkovskej oper…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
01.03.2026

PSK: Týždeň slovenských knižníc ponúkne besedy, výstavy, workshopy, kvízy aj kino medzi knihami

Jarné prázdniny sa budú v Prešovskom kraji niesť v duchu čítania, kvalitnej literatúry a pestrej palety knižničných podujatí. V pondelok 2. marca totiž štartuje Týždeň slovenských knižníc, počas ktorého si  atraktívne podujatia zam…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
23.02.2026

Ivan Soták *1929 †2026

Zomrel Ivan Soták, zakladateľ Katedry fyzikálnej chémie Univerzity P. J. Šafárika. Mal 96 rokov Róbert Bejda redaktor, webeditor Univerzita Pavla Jozefa Šafárika prišla o jedného zo svojich bývalých významných zamestnancov. Vo veku 96 rok…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
21.02.2026

Před 35 lety vznikla Společnost přátel Podkarpatské Rusi

Agáta Pilátová Na počátku všeho stálo jedno setkání. Na jaře roku 1990, jen několik měsíců po pádu komunistického režimu v Československu, vyšel v tehdejším týdeníku Tvorba zásadní a velmi pozoruhodný článek básníka a publicisty Jaromíra Hořc…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
20.02.2026

Rozhovor. Nový objav prináša nádej pre onkologických pacientov

Stanislava Longauerová, autorka Molekulárny biológ JÁN JAMROŠKOVIČ (*1985, Rešov, okr. Bardejov) z Ústavu molekulárnej biológie SAV sa spolu s medzinárodným vedeckým tímom podieľal na objave nového mechanizmu, ktorý dokáže pomocou…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej

Naše obce

Zobraziť galérie

Ujko Vasyľ


Zhovarjajuť sja dvomi rusnacky milionary:
-Čul jem, že maš osobnoho sochara-skulpturystu...?
-Hej, narodnyj chudožnyk Ukrajiny..., ne viryl by jes, jaky šumny tatarčany pyrohy znať nalipkaty (napravyty)...!
Zobraziť viac
Náhľad publikácie

Československý svět v Karpatech

Československý svet v Karpatoch

Čechoslovackyj svit v Karpatach

Reprezentatívna fotopublikácia
Objednať