Moskva žiada Berlín, aby uznal blokádu Leningradu za genocídu

23.03.2024


Chce aj peniaze

Ruská diplomacia žiada Nemecko, aby uznalo 900-dňové obliehanie Leningradu počas druhej svetovej vojny za genocídu. V pondelok ho k tomu vyzvala v diplomatickej nóte, v ktorej zároveň požaduje od Berlína ďalšie odškodnenie pre viac ako 800 000 obetí nacistickej blokády.

"Blokáda dnešného Petrohradu v období od septembra 1941 do januára 1944 bola strašným vojnovým zločinom, ktorý Wehrmacht uvalil na Leningrad a jeho obyvateľstvo," reagovala podľa denníka Die Welt nemecká vláda na pondelkovú ruskú žiadosť a dodala, že na tomto názore naďalej trvá.

Moskva od svojho vpádu na Ukrajinu s obľubou pripomína Nemecku jeho nacistickú minulosť, a to nielen ako odvetu za vojenskú podporu Berlína ukrajinským silám, ale aj v rámci svojej propagandistickej kampane.

Ruský prezident Vladimir Putin uviedol "denacifikáciu" - očistenie územia od nacistov - ako jeden z dôvodov rozpútania vojny na Ukrajine. Skutočnosť, že v ukrajinskom parlamente nie je zastúpená žiadna krajne pravicová strana, ani fakt, že samotný prezident Volodymyr Zelenskyj je židovského pôvodu a jeho príbuzní zahynuli počas holokaustu, nepovažuje Kremeľ za prekážku, aby jeho vládu nazval nacistickou.

Blokáda Leningradu je pre Nemecko dodnes citlivou otázkou. Počas obliehania, ktoré trvalo od 8. septembra 1941 do 27. januára 1944, prišlo o život najmenej 800 000 civilistov, väčšinou v dôsledku chladu, hladu, chorôb alebo bombardovania. Nedostatok potravín priviedol mnohých ku kanibalizmu.

Červená armáda prelomila blokádu 27. januára 1944. "Spomienka na Veľkú vlasteneckú vojnu zostáva v Rusku zdrojom hrdosti a je základným pilierom militaristického patriotizmu, ktorý presadzuje Kremeľ," napísala v januári agentúra AFP pri príležitosti 80. výročia ukončenia obliehania.

V pondelkovej diplomatickej nóte Moskva tiež obvinila Nemecko z "rozporuplného prístupu" k minulosti, keď nedávno označilo zločiny spáchané v Afrike počas koloniálnej éry za genocídne, pričom "to isté neurobilo v prípade činov spáchaných proti Sovietskemu zväzu", uviedla tlačová agentúra TASS.

Niektorí nemeckí historici sa však k tomuto názoru prikláňajú. Podľa Hansa-Christiana Petersena, odborníka na rusko-nemecké dejiny z univerzity v Osnabrücku, by mal Berlín blokádu označiť za "genocídny akt".

Dávame dosť, domnievajú sa Nemci
Rusku vadí aj to, že Nemecko doteraz vyplatilo individuálne odškodnenie len židovským obetiam blokády Leningradu. "Ruská strana považuje takýto postup nemeckej strany za etnickú diskrimináciu," uviedlo ruské ministerstvo zahraničných vecí a dodalo, že podľa neho by mali byť odškodnení všetci.

Nemecko zdôvodnilo osobitné zaobchádzanie so židovskými obeťami blokády tým, že čelili extrémnemu prenasledovaniu v rámci rasovej politiky nacistického Nemecka. Ak by ich nemeckí vojaci zatkli, hrozila by im istá smrť. Od roku 2008 môžu Židia, ktorí prežili obliehanie, dostať jednorazovú platbu vo výške 2 556 eur (65 000 korún).

"Odškodnenie pre ostatné obete bolo pokryté z vojnových reparácií, ktoré Nemecko vyplatilo po roku 1945," uviedol Berlín. Nemecké ministerstvo zahraničných vecí v januári pripomenulo, že Nemecko od roku 2019 finančne podporuje modernizáciu nemocnice v Petrohrade, kde sa liečia tí, ktorí prežili blokádu. Finančne prispieva aj na sociálnu a zdravotnú starostlivosť o týchto ľudí.

Podľa Nemecka bola otázka povojnových reparácií definitívne vyriešená dohodou medzi oboma nemeckými štátmi a štyrmi veľmocami (USA, Britániou, Francúzskom a ZSSR) pred zjednotením Nemecka v roku 1990. Dokument vylučuje akékoľvek budúce nároky na náhradu vojnových škôd.

Podľa údajov ministerstva financií Nemecko od konca vojny vyplatilo obetiam všetkých národov viac ako 80 miliárd eur ako odškodné za nacistické zločiny.

Translated with DeepL.com (free version)

Autor: dtt

zdroj: 
https://www.idnes.cz/zpravy/zahranicni/rusko-nemecko-druha-svetova-valka-leningrad-blokada-oblehani-genocida-diplomacie.A240321_144142_zahranicni_dtt#cxrecs_s

foto: Obálka knihy - Anna Reidová: Leningrad. Tragédia obliehaného mesta.

Aktuality

Zobraziť všetky
30.04.2024

2% z Vašich daní

Uchádzame sa o Vašu priazeň... Uveďte naše o.z. do svojho daňového priznania resp. vyhlásenia a my Vás potešíme knižným darom. Notársky centrálny register určených právnických osôb Informácie o určenej právnickej osobe Evidenčné čí…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
16.04.2024

Pozvánka na premiéru do DAD

Obsahové posolstvo inscenácie Romulus Veľký na javisku prešovského DAD je mrazivo aktuálne (Tlačová správa) Prešov, 16. apríla – S otázkami či sme ako ľudská civilizácia schopní nejakej obnovy alebo sme už len chaotické spoločenstvo prichá…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
15.04.2024

Vasyľovy Jaburovy uďilyly Zolotu medajlu PU

Jak informovav Іnštitut rusyňskoho jazŷka i kulturŷ Pr’ašivskoj univerzitŷ v Pr’ašovi (PU), v ponediľok 15-ho apriľa 2024-ho roku odbŷlo s’a svjatočne zasidaňa Akdemičnoj hromadŷ PU. V ramkach ňoho udiľovala s’a i najvŷsša nahoroda univerzitŷ…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
14.04.2024

Rozhovor. Kto bol prvý a najlepší Čechoslovák?

Keď je reč o československom odboji a o vzniku Československa, ako prví sa uvádzajú Masaryk, Štefánik, Beneš. No chýba ešte jedno kľúčové meno - novinár, literárny kritik, diplomat Bohdan Pavlů, dušou Slovák i Čech, osobnosť, na ktorú sa malo za…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
14.04.2024

Ruský zlatý poklad a čs. legionáři

Pár slov úvodem V posledních letech se v médiích čas od času objevují zprávy k otázce ruského zlatého pokladu, které jsou buď přímým obviněním, nebo naznačují, že snad jeho část v letech 1918-1920 měli ukradnout čs. legionáři. Většina těchto rů…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
12.04.2024

150 slovenských osobností sa prihlásilo k odkazu Wetzlera a Vrbu

Signatári poukazujú na úlohu nacistickej propagandy v čase druhej svetovej vojny. Znenie vyzvy: My, občania Slovenskej republiky, vyzdvihujeme výnimočnú odvahu Alfreda Wetzlera a Rudolfa Vrbu a hlásime sa k nadčasovému odkazu ich úteku z k…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej

Naše obce

Zobraziť galérie

Ujko Vasyľ


Marča soj kupyla na lito novy plavky - bikiny. Cila naťišena vkazuje Paraski jak ji pasujuť...
-Kiby ja soj u tvojim viku kupyla taky plavky (kupači gači), ta ty maš dnyskaj o pjať rokiv vecej...!
Zobraziť viac
Náhľad publikácie

Československý svět v Karpatech

Československý svet v Karpatoch

Čechoslovackyj svit v Karpatach

Reprezentatívna fotopublikácia
Objednať