Moskva žiada Berlín, aby uznal blokádu Leningradu za genocídu
Chce aj peniaze
Ruská diplomacia žiada Nemecko, aby uznalo 900-dňové obliehanie Leningradu počas druhej svetovej vojny za genocídu. V pondelok ho k tomu vyzvala v diplomatickej nóte, v ktorej zároveň požaduje od Berlína ďalšie odškodnenie pre viac ako 800 000 obetí nacistickej blokády.
"Blokáda dnešného Petrohradu v období od septembra 1941 do januára 1944 bola strašným vojnovým zločinom, ktorý Wehrmacht uvalil na Leningrad a jeho obyvateľstvo," reagovala podľa denníka Die Welt nemecká vláda na pondelkovú ruskú žiadosť a dodala, že na tomto názore naďalej trvá.
Moskva od svojho vpádu na Ukrajinu s obľubou pripomína Nemecku jeho nacistickú minulosť, a to nielen ako odvetu za vojenskú podporu Berlína ukrajinským silám, ale aj v rámci svojej propagandistickej kampane.
Ruský prezident Vladimir Putin uviedol "denacifikáciu" - očistenie územia od nacistov - ako jeden z dôvodov rozpútania vojny na Ukrajine. Skutočnosť, že v ukrajinskom parlamente nie je zastúpená žiadna krajne pravicová strana, ani fakt, že samotný prezident Volodymyr Zelenskyj je židovského pôvodu a jeho príbuzní zahynuli počas holokaustu, nepovažuje Kremeľ za prekážku, aby jeho vládu nazval nacistickou.
Blokáda Leningradu je pre Nemecko dodnes citlivou otázkou. Počas obliehania, ktoré trvalo od 8. septembra 1941 do 27. januára 1944, prišlo o život najmenej 800 000 civilistov, väčšinou v dôsledku chladu, hladu, chorôb alebo bombardovania. Nedostatok potravín priviedol mnohých ku kanibalizmu.
Červená armáda prelomila blokádu 27. januára 1944. "Spomienka na Veľkú vlasteneckú vojnu zostáva v Rusku zdrojom hrdosti a je základným pilierom militaristického patriotizmu, ktorý presadzuje Kremeľ," napísala v januári agentúra AFP pri príležitosti 80. výročia ukončenia obliehania.
V pondelkovej diplomatickej nóte Moskva tiež obvinila Nemecko z "rozporuplného prístupu" k minulosti, keď nedávno označilo zločiny spáchané v Afrike počas koloniálnej éry za genocídne, pričom "to isté neurobilo v prípade činov spáchaných proti Sovietskemu zväzu", uviedla tlačová agentúra TASS.
Niektorí nemeckí historici sa však k tomuto názoru prikláňajú. Podľa Hansa-Christiana Petersena, odborníka na rusko-nemecké dejiny z univerzity v Osnabrücku, by mal Berlín blokádu označiť za "genocídny akt".
Dávame dosť, domnievajú sa Nemci
Rusku vadí aj to, že Nemecko doteraz vyplatilo individuálne odškodnenie len židovským obetiam blokády Leningradu. "Ruská strana považuje takýto postup nemeckej strany za etnickú diskrimináciu," uviedlo ruské ministerstvo zahraničných vecí a dodalo, že podľa neho by mali byť odškodnení všetci.
Nemecko zdôvodnilo osobitné zaobchádzanie so židovskými obeťami blokády tým, že čelili extrémnemu prenasledovaniu v rámci rasovej politiky nacistického Nemecka. Ak by ich nemeckí vojaci zatkli, hrozila by im istá smrť. Od roku 2008 môžu Židia, ktorí prežili obliehanie, dostať jednorazovú platbu vo výške 2 556 eur (65 000 korún).
"Odškodnenie pre ostatné obete bolo pokryté z vojnových reparácií, ktoré Nemecko vyplatilo po roku 1945," uviedol Berlín. Nemecké ministerstvo zahraničných vecí v januári pripomenulo, že Nemecko od roku 2019 finančne podporuje modernizáciu nemocnice v Petrohrade, kde sa liečia tí, ktorí prežili blokádu. Finančne prispieva aj na sociálnu a zdravotnú starostlivosť o týchto ľudí.
Podľa Nemecka bola otázka povojnových reparácií definitívne vyriešená dohodou medzi oboma nemeckými štátmi a štyrmi veľmocami (USA, Britániou, Francúzskom a ZSSR) pred zjednotením Nemecka v roku 1990. Dokument vylučuje akékoľvek budúce nároky na náhradu vojnových škôd.
Podľa údajov ministerstva financií Nemecko od konca vojny vyplatilo obetiam všetkých národov viac ako 80 miliárd eur ako odškodné za nacistické zločiny.
Translated with DeepL.com (free version)
Autor: dtt
zdroj:
https://www.idnes.cz/zpravy/zahranicni/rusko-nemecko-druha-svetova-valka-leningrad-blokada-oblehani-genocida-diplomacie.A240321_144142_zahranicni_dtt#cxrecs_s
foto: Obálka knihy - Anna Reidová: Leningrad. Tragédia obliehaného mesta.
Aktuality
Zobraziť všetky10.11.2024
Najstarší slovenský partizán žije v Írsku. Pomohol väzňovi po slávnom úteku z tábora smrti
A za čo sú mu vďační írski športovci?
Narodil sa v období, keď Československo ešte neexistovalo. Pochádza z Trnavy, prežil holokaust, bojoval v Povstaní. V Írsku, kde sa presadil nielen v biznise i športe, býva už 75 rokov, ale slovenčinu ovl…
09.11.2024
Před 35 lety padla Berlínská zeď
Konec betonové bariéry, Berlínské zdi, byl tehdy – 9. listopadu 1989 ve večerních hodinách – nečekaný. Stačilo nepřesné vyjádření člena politbyra tehdejší NDR (Německé demokratické republiky). A pomohla také atmosféra změn toho roku ve střední E…
09.11.2024
Karikaturista Fedor Vico oslavuje 80. narodeniny
Majster kresleného humoru a neúnavný propagátor rusínskej kultúry
Fedor Vico, narodený 9. novembra 1944 v Šapinci, ktorý je dnes súčasťou obce Okrúhle ( okr. Svidník ), patrí medzi najznámejších slovenských karikaturistov. Tento významný umel…
08.11.2024
Fedor Vico oslavuje: Mojimi vzormi boli chlap, hrdina, dub a stroj
Karikaturista a rusínsky patriot oslavuje 80 rokov.
Šapinec/Bratislava 9. novembra (TASR) - Karikatúry či kreslené vtipy začal v Roháči uverejňovať už koncom 50. rokov minulého storočia. Spoločenské dianie glosoval cez obľúbenú postavičku Ján…
03.11.2024
Prícestný kríž už potreboval zachrániť. Je najstarší v Poloninách, váži tony
Zasponzoroval ho miestny duchovný.
PRÍSLOP. Má 136 rokov a je najstarší v Uličskej doline. Prícestný kríž pred obcou Príslop v Sninskom okrese obnovujú tradičným spôsobom.
Väčšina krížov v Národnom parku Poloniny je historicky hodnotných a z…
02.11.2024
Putovná Cer’kov z molodŷma pokračuje aj v zimnom semestri
Košice 1. november (TSKE) Podujatia projektu Cer’kov z molodŷma, ktoré usporadúva O.Z. molodŷ.Rusynŷ už od roku 2017, majú tento rok putovný charakter.
Organizátori sa tak snažia prilbížiť nielen k študentom na vysokoškolských internátoch v K…
Naše obce
Zobraziť galérieUjko Vasyľ
Paraska:
-Kiď vas suďba/osud zanesla ku mi, značyť - nastav Vas čas platyty za svoji hrichy...
Československý svět v Karpatech
Československý svet v Karpatoch
Čechoslovackyj svit v Karpatach
Reprezentatívna fotopublikácia
Objednať