Múzeum moderného umenia Andyho Warhola oslávi 20 rokov
Múzeum moderného umenia Andyho Warhola v Medzilaborciach v tomto roku oslávi 20. výročie existencie. Súčasným plánom je v múzeu pre tento rok pripraviť novú koncepciu a dramaturgiu, ktorá by ponúkla širší pohľad na Andyho Warhola. Súčasťou rozšírenej expozície, ktorá sa nemá zameriavať len na výtvarné diela, je aj navrhovaný Útvar pre rusínsku kultúru a umenie.
Neexistuje múzeum, ktoré by nemalo strechu
„V roku 1991 sme vznikli ako múzeum so zapožičanými jedenástimi dielami Andyho Warhola, ktoré sa postupne odkúpili. Videl som pretrvávajúcu situáciu a skúposť štátu, ktorý po revolúcii neaceptoval význam Andyho Warhola. Išiel som na to alternatívnym spôsobom. Oslovoval som súkromné subjekty a rozprával som týmto ľuďom, čo znamená investovať do umenia. V tom čase do umenia neinvestoval nikto. V súčasnosti sú títo ľudia bohatí, pretože keď pred rokmi kúpili obraz za 7 tisíc dolárov a ten získal hodnotu 70 tisíc dolárov, tak to bola ozaj dobrá investícia. Tieto svoje diela sme mali zapožičané v múzeu od roku 1991,“ hovorí Michal Bycko, kurátor múzea a predseda Spoločnosti Andyho Warhola. Múzeum koncom uplynulého roka prišlo o 25 známych obrazov. Údajne pre pretekajúcu strechu sa ich majitelia, ktorí obrazy múzeu zapožičali, rozhodli diela stiahnuť z Medzilaboriec do Košíc. Od začiatku februára ich vystavujú v metropole východu v galérii Muza. Kurátor múzea to nepovažuje za žiadnu tragédiu. „Môžem povedať, že v našom múzeu sme nikdy nemali málo diel. V súčasnosti máme 140 obrazov. Mali sme ich 165, obrazov ubudlo, pretože pán Miháľ svoje diela vzal. Nie však preto, že zateká strecha, ktorá je už hotová, ale preto, že dokončil vlastnú budovu. Jednoducho neexistuje múzeum, ktoré by nemalo strechu. V súčasnosti sme v situácii, kde v prvom rade pripravujeme zlepšenie koncepcie, ktorá existuje. Z múzea bolo vzatých niekoľko diel, ktoré patrili súkromným osobám. To, že tieto diela už nemáme vôbec neohrozuje našu činnosť, respektíve existenciu múzea. Bola to mediálna kačica, ktorá situáciu nafúkla,“ konštatuje M. Bycko. Toto múzeum je podľa Bycka 20 rokov ako na mori a tak pod odlive, musí prísť príliv.
Ročne múzeum navštívi od 14 do 17 tisíc návštevníkov. V uplynulom roku to bolo 16 a pol tisíc návštevníkov. Výnimočné múzeum najčastejšie navštevujú Poliaci, Nemci a Francúzi. Návštevníkov a obdivovateľov Andyho Warhola privítali aj z Číny a Japonska.
„V roku 1991 sme vznikli ako múzeum so zapožičanými jedenástimi dielami Andyho Warhola, ktoré sa postupne odkúpili. Videl som pretrvávajúcu situáciu a skúposť štátu, ktorý po revolúcii neaceptoval význam Andyho Warhola. Išiel som na to alternatívnym spôsobom. Oslovoval som súkromné subjekty a rozprával som týmto ľuďom, čo znamená investovať do umenia. V tom čase do umenia neinvestoval nikto. V súčasnosti sú títo ľudia bohatí, pretože keď pred rokmi kúpili obraz za 7 tisíc dolárov a ten získal hodnotu 70 tisíc dolárov, tak to bola ozaj dobrá investícia. Tieto svoje diela sme mali zapožičané v múzeu od roku 1991,“ hovorí Michal Bycko, kurátor múzea a predseda Spoločnosti Andyho Warhola. Múzeum koncom uplynulého roka prišlo o 25 známych obrazov. Údajne pre pretekajúcu strechu sa ich majitelia, ktorí obrazy múzeu zapožičali, rozhodli diela stiahnuť z Medzilaboriec do Košíc. Od začiatku februára ich vystavujú v metropole východu v galérii Muza. Kurátor múzea to nepovažuje za žiadnu tragédiu. „Môžem povedať, že v našom múzeu sme nikdy nemali málo diel. V súčasnosti máme 140 obrazov. Mali sme ich 165, obrazov ubudlo, pretože pán Miháľ svoje diela vzal. Nie však preto, že zateká strecha, ktorá je už hotová, ale preto, že dokončil vlastnú budovu. Jednoducho neexistuje múzeum, ktoré by nemalo strechu. V súčasnosti sme v situácii, kde v prvom rade pripravujeme zlepšenie koncepcie, ktorá existuje. Z múzea bolo vzatých niekoľko diel, ktoré patrili súkromným osobám. To, že tieto diela už nemáme vôbec neohrozuje našu činnosť, respektíve existenciu múzea. Bola to mediálna kačica, ktorá situáciu nafúkla,“ konštatuje M. Bycko. Toto múzeum je podľa Bycka 20 rokov ako na mori a tak pod odlive, musí prísť príliv.
Ročne múzeum navštívi od 14 do 17 tisíc návštevníkov. V uplynulom roku to bolo 16 a pol tisíc návštevníkov. Výnimočné múzeum najčastejšie navštevujú Poliaci, Nemci a Francúzi. Návštevníkov a obdivovateľov Andyho Warhola privítali aj z Číny a Japonska.
Prešovský samosprávny kraj v novembri minulého roka ukončil komplexnú rekonštrukciu strechy na múzeu, aby vyriešil dlhoročný problém. Podľa hovorkyne PSK Veroniky Fitzekovej rekonštrukcia stála vyšší územný celok 288 tisíc eur. „Keď Prešovský samosprávny kraj v roku 2002 prevzal do svojej pôsobnosti kultúrne zariadenia, všetky boli vo veľmi zlom technickom stave, preto našou prvoradou úlohou bolo riešiť technické zázemie – rekonštrukciu budov. Napriek tomu sme sa snažili investovať aj do rozširovania zbierkového fondu – pre MMUAW sme kúpili dve portfóliá v celkovej hodnote 93 tisíc eur. Možno to nie je veľa, nakupovali sme v rámci našich možností a rozhodne to bolo najviac investícií do zbierkového fondu spomedzi organizácií v Prešovskom kraji,“ povedala V. Fitzeková. Ako dodala budú hľadať možnosti, ako pomôcť múzeum zatraktívniť. Alternatívou je okrem obrazov sa viac zamerať na rusínske korene predkov Andyho Warhola a vytvoriť priamo v Medzilaborciach aj Múzeum rusínskej kultúry.
Nová koncepcia a dramaturgia
V Múzeu moderného umenia Andyho Warhola chcú ponúknuť multimediálne umenie, v ktorom sa pop-art prelína s pop music, či súčasným moderným umením. Múzeum sa chce širšie venovať aj etnografckému a národopisnému skúmaniu rodiny Warholovcov. Nechce byť len galériou obrazov, ale svojim hosťom chce ponúknuť bohatú zbierku artefaktov, ktoré patrili umelcovi a získať čo najviac informácií o jeho pôvode.
V Múzeu moderného umenia Andyho Warhola chcú ponúknuť multimediálne umenie, v ktorom sa pop-art prelína s pop music, či súčasným moderným umením. Múzeum sa chce širšie venovať aj etnografckému a národopisnému skúmaniu rodiny Warholovcov. Nechce byť len galériou obrazov, ale svojim hosťom chce ponúknuť bohatú zbierku artefaktov, ktoré patrili umelcovi a získať čo najviac informácií o jeho pôvode.
„Momentálne nemáme problém s počtom diel, ale musíme zmeniť dramaturgiu múzea. Na našej zriaďovateľskej listine okrem iného je skúmanie, dokumentovanie, odborné spracovávanie, prezentovanie, archivovanie národopisného a etnografckého folklórneho charakteru etnika, kde sa narodili rodičia Andyho Warhola. Z pozície predsedu Spoločnosti Andyho Warhola som navrhol, či by nebolo rozumné a možné urobiť fúziu s Múzeom rusínskej kultúry v Prešove. Vytvoriť by sa tak mohol Útvar rusínskej kultúry a umenia. Dôraz by mal byť na obdobie od roku 1940, pretože múzeum vo Svidníku má po vedeckej a kultúrnej stránke zdokumentované tak, že je zbytočné ísť do konfrontácie, ako so zbierkovým fondom, tak aj s vedeckými výsledkami, ktoré sú v múzeu vo Svidníku. Navrhoval som ísť do roviny popmusic, populárneho umenia, súčasného výtvarného umenia, súčasnej drámy, poézie. Všetko, čo sa dá vidieť a počuť, by vytváralo jeden celok. Orientovať by sme sa tak mohli na rusínske umenie nadväzujúce na slovenskú modernu. Táto ontogenéza Rusínov, by postupne tvorila súčasť múzea, ale netvorila by gro múzea,“ hovorí M. Bycko.
Spolupráca aj s našim najznámejším warhológom
Tento rok si múzeum pripomenie 20 rokov vzniku a plánom je usporiadať aj retrospektívnu výstavu. „Výročie oslávime 1. septembra, a chceli by sme urobiť výstavu o tom, čo všetko sa v múzeu udialo od jeho vzniku. Rovnako plánujeme priviesť a predstaviť všetkých ľudí, ktorí boli pri zrode múzea a všetko dať do jednotlivých súvislosti. Chcem v tejto veci komunikovať ešte s pánom Jozefom Keselicom, ktorý je vášnivým zberateľom, nadšencom, a dokumentov o Warholovi má more. Je to v štádiu jednania. Jožko vlastní veľmi veľa vecí, ktoré by mohli urobiť širší pohľad na Andyho Warhola aj z pohľadu ľudí, ktorí nemajú s Warholom „nič“, neživia sa ním, nezarábajú na ňom a napriek tomu to robia. Warhol bol známy svojim chorobným zberateľstvom. Išlo o zberateľský fetiš nielen týkajúci sa umenia. Jožko je jeho stelesnením a v podstate zakladateľom fetiš-artu na Slovensku. Mali by sme záujem dať priestor zbierke o pôvode Andyho Warhola, jeho flozofi, mentalite Rusínov,“ uviedol kurátor múzea. Ďalšou novinkou, je spustenie komunikačnej služby, ktorá by prostredníctvom počítačovej siete a kamier sprostredkovala komunikáciu v stanovenom čase s odbornými pracovníkmi múzea na tému súvisiacu s výtvarným umením, či súvisiacu s Andym Warholom.
-i.v.-
Aktuality
Zobraziť všetky04.05.2025
Zabudnutý Cibere
Pozvánka
Slovenské národné múzeum – Múzeum rusínskej kultúry v Prešove Vás srdečne pozýva na prednáškové popoludnie spojené s besedou na tému druhej svetovej vojny a nepoznaných či zabudnutých osudov rusínskych osobností, ktoré sa v n…
30.04.2025
Dve percentá, jeden spoločný cieľ
Podporte nás 2 % z vašich daní a buďte súčasťou nášho úsilia o zachovanie a šírenie neznámej histórie Rusínov.
Vaša podpora je pre nás cenná – ďakujeme za dôveru!
Notársky centrálny register určených právnických osôb
Informácie o určenej…
29.04.2025
Rok rusínskeho jazyka môže byť výzva aj pre umelú inteligenciu
Ako sa z rusínskeho dialektu stala literárna reč, prečo je rusínčina spomedzi východoslovanských jazykov najtvrdšia, ale aj o tom, kedy rusínsky jazyk objaví umelá inteligencia, sa zhovárame s Ľubou Kráľovou, riaditeľkou Slovenského národného mú…
29.04.2025
Hoďmaš: Obrodenie rusínskeho národa na Ukrajine
Dejiny Podkarpatskej Rusi
kap. 24 Diskriminácia rusínskeho národa na Ukrajine
История республики Подкарпатская Русь
24. Дискриминация русинской нации в Украине
po rusky TU
Najvyššia rada (parlament) suverénnej Ukrajiny prijal…
29.04.2025
Pred 110 rokmi sa narodil Pavel Cibere
PORTRÉTY LIDÍ ZAVLEČENÝCH DO SOVĚTSKÉHO SVAZU PO SKONČENÍ 2. SVĚTOVÉ VÁLKY
Pavel Cibere (1914 - 1972)
Zatčen 10. září 1947
Vězněn 1947–1956: Moskva (Lefortovo), Dubravlag
Pavel Cibere se narodil 5. dubna* 1914 v obci Zaluž nedaleko M…
28.04.2025
Akce P – likvidace řeckokatolické církve v Československu
Příběh Ivana Ljavince a Jána Eugena Kočiše
autor: Adam Drda
Řeckokatolická církev je svéráznou součástí katolického společenství. Uchovává tradice a zvláštnosti východního křesťanství a zároveň bezvýhradně uznává primát římského papeže. Vz…
Naše obce
Zobraziť galérieUjko Vasyľ
Ujko Vasyľ korotko poťim, što dočitav Kamasutru - try raz nazvav kolegu bambusom i poslav ho do jaskiňky rajskoho lotosa.

Československý svět v Karpatech
Československý svet v Karpatoch
Čechoslovackyj svit v Karpatach
Reprezentatívna fotopublikácia
Objednať