Najviac Rómov je pri Kežmarku. Mapy ukázali, ako u nás žijú

 

Ministerstvo práce zverejnilo štúdiu, ktorá po rokoch ukazuje reálne životné podmienky Rómov.

Takmer polovica zo zhruba 402-tisíc Rómov na Slovensku žije medzi väčšinovým obyvateľstvom. Vyše 95-tisíc Rómov býva na okrajoch obcí, 74-tisíc v segregovaných osadách a zhruba 46-tisíc v getách vnútri miest a obcí.

 

Počet osád za takmer desať rokov klesol skoro o päťdesiat.

Atlas rómskych komunít v týchto dňoch zverejnili ministerstvo sociálnych vecí a Prešovská univerzita. Ministerstvo si ho objednalo od Rozvojového programu OSN (UNDP) za 890-tisíc eur spolu s ďalšími analýzami na výskum rómskej menšiny. Samotný atlas stál 70-tisíc eur. Určený je pre úradníkov, mimovládne organizácie a odbornú verejnosť.

 

Najviac Kežmarok, najmenej Bytča

Až v 42 percentách osád chýba kanalizácia, v 14 osadách nie je žiadna infraštruktúra, ľudia žijú bez pripojenia k vode, elektrine a plynu.

Prístup k pitnej vode nemá až 7,2 percenta obydlí v oddelených rómskych osídleniach. Ľudia čerpajú vodu z prírody, hydrantov alebo od vzdialenejších susedov. Atlas ukázal aj to, že v chatrčiach žije 31-tisíc Rómov, majetkovo nevyrovnaná je asi tretina pozemkov v osadách a getách. „Oboznámil som sa s tým v priebehu prípravy atlasu, text nie je pre mňa žiadnou novinkou,“ hovorí vládny splnomocnenec pre Rómov Peter Pollák z OĽaNO.

 

Veľkým problémom rómskych komunít zostáva aj zlá dostupnosť zdravotnej starostlivosti. Až v 618 rómskych obciach neordinuje lekár. Detský lekár chýba až v 737 obciach. Najviac Rómov v pomere k celkovému obyvateľstvu žije v okrese Kežmarok, žiadni v okrese Bytča, Tvrdošín a Námestovo.

 

Nárok na peniaze

Prvý atlas pred desiatimi rokmi evidoval 46 osád bez akejkoľvek infraštruktúry. Jednou z takýchto osád, ktorú sa podarilo vlani uzatvoriť, bol aj mediálne známy Letanovský Mlyn pri Slovenskom raji, kde žilo 823 Rómov. „Vypovedá to o chudobe a nevyhnutnosti jej riešenia,“ zhodnotila dokument bývalá rómska splnomocnenkyňa Klára Orgovánová z Rómskeho inštitútu.

Myslí si, že takéto informácie by mal každoročne zbierať Štatistický úrad.

 

„Ak by boli údaje podkladom pre seriózny monitoring úspechu v riešení rómskej problematiky, malo by to dopad,“ dodala Orgovánová.

Podrobné údaje o podmienkach rómskej komunity potrebuje štát, aby dokázal lepšie zacieliť projekty zamestnanosti aj podporu z eurofondov.

„Má význam vo vzťahu k budúcemu programovaciemu obdobiu 2014 – 2020,“ povedal hovorca ministerstva Michal Stuška.

 

O tom, kam pôjdu peniaze z Bruselu pre Rómov, rozhodne tzv. segregačný index. Tie sa v minulosti často míňali pod zámienkou pomoci Rómom aj tam, kde ich žije málo alebo také projekty nepotrebujú.

 

Ministerstvo chce preto v budúcnosti atlas aktualizovať. Obce, ktoré ukázal atlas ako najhoršie, majú automaticky nárok na podporu.

 

V číslach

402 000 Rómov napočítal Atlas na Slovensku,

37% obcí má viac ako 30 Rómov,

803 osád a gét je domovom pre 53, 5 percenta Rómov. Ostatní žijú medzi majoritou,

18 162 Rómov žije v Košiciach, rekordérovi medzi mestami,

100% rómskej populácie má obec Lomnička.

 

Zdroj: http://romovia.sme.sk/c/7286408/najviac-romov-je-pri-kezmarku-mapy-ukazali-ako-u-nas-ziju.html